Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

77 – Pán a drzí krikľúni. Veliteľove temné myšlienky ohľadom zvrhlosti ľudí. Jonaelova múdra poznámka o dôvere v Pána.

Po týchto slovách sa však mnohí, ktorí počas rozhovoru so Šimonom Petrom prišli na toto miesto, tlačia ku Mne a žiadajú odo Mňa znamenie. Hovoria: „Ak môžeš robiť znamenia pred slepými, ktorí nemajú žiadne poznanie, ani chápanie, a teda nedokážu nič posúdiť, rob ich aj pred nami! Ak sú tie znamenia pravé, potom aj my chceme v teba veriť; ak sú ale slepé a zlé, tak aj potom vieme, čo bude treba urobiť! Lebo my sa vyznáme vo všetkom!“ ^77,1

Hovorím Ja: „Dobre, ak sa teda vo všetkom vyznáte, načo sú vám potom znamenia? Keď ste takí múdri, až sa tvárite, že sa vo všetkom vyznáte rovnako dobre ako Boh, potom predsa aj sami rozoznáte, či učím Pravdu alebo nie! Načo potom znamenia?! Napokon, v priebehu takmer dva a pol dňa sa tu udialo množstvo znamení toho najmimoriadnejšieho druhu, za pravosť ktorých sa tu zaručí sto právoplatných svedkov – ak vám ale nestačí toto, potom vašim zlomyseľným srdciam nebudú stačiť ani nové znamenia! Preto sa odtiaľto sami vzdiaľte, inak budete vzdialení silou!“^77,2

Kričia takto vykázaní: „Kto nás vzdiali, kto nás môže a smie vzdialiť silou?! Či my nie sme pánmi tohto miesta, kde žijeme, obchodujeme, pracujeme a vládneme ako rímski občania? My môžeme určite za okamih odtiaľto dostať a vyhnať teba; ale nie že ty, galilejský prosťáčik, budeš odtiaľto vyhadzovať nás, ako sa ti zapáči! A my ti teda, z titulu našej autority, teraz prikazujeme, aby si do polnoci opustil toto mesto, lebo tvojho potulovania sa medzi nami už máme akurát dosť!“^77,3

Hovorím Ja: „Ó, vy slepí hlupáci! Ako dlho ešte chcete žiť vo svojej autorite? Mňa by to stálo len jednu myšlienku, aby ste sa s celou vašou autoritou zmenili v okamihu na prach! Preto sa poberte do svojich domovov, inak vás pohltí miesto, na ktorom stojíte!“^77,4

V tom okamihu im tesne pred ich nohami praskne zem a z trhliny sa vyvalí dym a oheň. Ako to tí rúhači zbadajú, začnú zavýjať: „Beda nám! Sme stratení, lebo sme zhrešili proti Eliášovi!“ S takýmto zavýjaním odtiaľ utečú, trhlina sa uzavrie a my sa v tichosti poberieme do Joramovho domu. ^77,5

Keď všetci vojdeme do miestností Irhaelinho a Joramovho domu, všetko je už pripravené na večeru. Ja jedlo požehnám a všetci sa posadíme za stôl, spolu okolo tisíc ľudí. Všetci jedia, pijú a chvália vynikajúcu chuť jedla a vína, a majú radostnú a šťastnú náladu. Len veliteľ, ktorý nás zo spomínaného miesta doprevádzal so svojou vyliečenou ženou a niekoľkými dôstojníkmi, bol zamračený, a jedol a pil málo. Jonael sa posadil vedľa neho a opýtal sa ho na dôvod jeho pochmúrnej nálady.^77,6

Veliteľ si zhlboka vzdychol a povedal: „Šľachetný, múdry priateľ! Ako má mať človek radostnú náladu, keď takmer celé ľudstvo považuje za tisíckrát zlé aj pre ten najnižší Tartaros ³⁸, ak by niekde nejaký existoval?! Keď dva vyhladované vlky nájdu kosť a kvôli tomuto vlastníctvu, ktoré im môže utíšiť hlad, sa navzájom pustia do zúrivého boja, to je pochopiteľné! Lebo po prvé sú to vlci, zvieratá bez rozumu, prírodou oživené stroje, hnané ťaživou potrebou svojej prirodzenosti – túžbou nasýtiť sa; a po druhé preto, že sú takisto úplne neschopné zodpovednosti ako potok, ktorým preteká priveľa vody, a ktorý svojou veľkou a ťažkou masou vody ničí všetko, čo sa nachádza v jeho blízkosti. Tu sú ale ľudia, ktorí sami o sebe vyhlasujú, že sú im vlastné všetky stupne vzdelania a múdrosti, no pritom sú v srdci horší ako vlky, tigre, hyeny, levy a medvede! Pre seba samých požadujú všetky mysliteľné ohľady, zatiaľ čo oni svojim blížnym nechcú venovať ani najmenšiu pozornosť! – Povedz, priateľu, sú aj toto ľudia?! Zaslúžia si vôbec nejakú milosť?! Nie, hovorím, a tisíckrát nie! Len počkajte, vy drzí ľudia! Ja vám zapálim také svetlo, že vás sluch aj zrak navždy opustia!“^77,7

Hovorí Jonael: „Čo s tým ale chceš robiť? Ak ich všetkých do jedného pošleš pod čepeľ, všade si narobíš nepriateľov – títo ťa prezradia v Ríme a mohol by si tam dojsť k zlej povesti a nakoniec skončíš tak, že ťa odvelia niekam do Skýtie! Prenechaj teda pomstu len Pánovi a môžeš si byť istý, že pre týchto ľudí použije na vlas presnú mieru!^77,8

Prečítaj si dejiny môjho národa a tie ti do najmenšieho detailu ukážu, ako Pán po všetky časy najprísnejšie a často neúprosne trestal každý hriech ľudu, a hovorím ti: Pán nebies a Zeme je stále rovnaký a od večnosti nemenný! Je zhovievavý, plný najväčšej trpezlivosti a nikdy neponechá ľud bez učiteľa alebo znamení zhora; ale beda ľudu, keď Pánovi pretečie pohár trpezlivosti! Keď raz začne švihať svojím trestajúcim prútom, neprestane, kým všetky údy ľudu nie sú rozsekané a jeho kosti rozomleté na riedku kašu!^77,9

To, čo by si tu ty chcel urobiť s veľkou námahou a nebezpečenstvom, je Pán schopný dosiahnuť najslabšou myšlienkou. Kým však Pán toleruje takýchto ľudí, ani my na nich nevztiahneme ruky.^77,10

Videl si predsa, aké ľahké bolo Pánovi nechať pred tými rúhačmi rozostúpiť zem, a ako sa zo zívajúcej trhliny vyvalili dym a oheň?! Pre Neho by bolo rovnako ľahké zmeniť týchto krikľúňov na prach a popol! On sa ale uspokojil s tým, že ich len vystrašil a donútil ich k úteku.^77,11

Keď to stačí Pánovi, stačí to aj nám, lebo len On sám dokáže vždy trafiť tú správnu mieru! Ale keď je Pán medzi nami zjavne dobre naladený a dáva najavo, že z nás nemnohých má predsa len nejakú radosť, prečo by sme my mali byť zachmúrení a smutní?! Buď šťastný a radostný, teš sa z Božej milosti, a všetko ostatné prenechaj úplne Jemu!“^77,12