Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

96 – Pán upokojí nahnevaného Tomáša a poradí mu odpustenie, aby tak zostal slobodný. Pánove pokyny ohľadom Judáša. Príchod do Kafarnaumu.

Po týchto Judášových pichľavých slovách je Tomáš od hnevu celý bez seba a chce sa do neho pustiť so všetkou vervou. Ja ale, skoro na polceste do Kafarnaumu, podídem k Tomášovi a hovorím mu: „Bratku, kým Ma vidíš pokojného a uvoľneného, správaj sa aj ty tak, ako vidíš správať sa Mňa, keď sa len častejšie pozrieš Mojím smerom! Keď Mňa uvidíš rozdávať rany, potom rýchlo priskoč, a bi ako vieš a čo ti sily stačia! Ale teraz to ani zďaleka nie je nutné. Nech robíš, čo chceš, noc zostane nocou a Judáš Judášom! On k tomu síce nie je odsúdený ako noc, ktorá je prirodzeným tieňom Zeme, ale ak chce zostať Judášom, nech ním zostane; my ale zostaneme tým, čím sme! Budúcnosť ukáže, ako ďaleko to so svojím judášskym duchom dotiahne!“ 96,1

Hovorí Tomáš: „To by si ale, Pane, mohol urobiť, že ho od Seba odoženieš, lebo on nám so svojou špinavou papuľou ešte narobí veľa problémov!“ 96,2

Hovorím Ja: „Ja som ho sem nevolal, a preto ho ani nebudem posielať preč; ak ale chce odísť tak, ako prišiel, plakať za ním nebudeme! Ty sa ale od neho drž ďaleko, lebo vy dvaja spolu nebudete dobre vychádzať. Ale odpusť mu všetko tak, ako mu odpúšťam Ja, a budeš tak mať slobodné srdce!“ 96,3

Hovorí Tomáš: „Čo sa týka odpustenia z mojej strany, to je určite na dobrej ceste, lebo ja som voči nemu nikdy nechoval nejaký hnev, hoci som ho vždy poznal ako človeka, s ktorým nie je ľahké vychádzať – dokonca ani s prorokom Jánom nevychádzal, ale sa s ním často zvykol hádať. Ale že by mi bolo neporovnateľne milšie, ak by nepatril k našej spoločnosti, to musím otvorene priznať!96,4

Keď som bol predvčerom doma, opísal som, prirodzene, mojim známym viacero Tvojich skutkov, ktorým sa nedokázali dosť vynadiviť. To sa však dostalo do uší Judášovi, a kto sa rozhodol skôr ako on, že sa stane Tvojím učeníkom?! Lebo s Jánovým učením nebol spokojný, keďže tento nekázal nič iné ako najprísnejšie pokánie, ohlasujúc len najprísnejší súd Boží všetkým, ktorí sa nechceli skutočne kajať, čo bol aj dôvod častých hádok medzi ním a Jánom.96,5

Ján bol pokánie samo a Judáš ten najpresnejší protiklad! Jánovi priamo do očí povedal, že takzvané pokánie vo vrecovine a popole je tá najväčšia hlúposť ľudského života; že človek sa musí polepšiť vo svojich skutkoch, ale nie vo vrecovine a popole!96,6

Ján síce tiež neprikazoval vrecovinu a popol ako nenahraditeľne nutné veci pre pravé pokánie – vo svojich kázniach to takto opisoval len obrazne a chcel tým naznačiť skutočné polepšenie človeka, ktorý sa stal otrokom hriechu – no Judáš, ktorý všetko lepšie vie a všetkému lepšie rozumie, nechcel prijať, že by sa človek mohol učiť aj na obrazoch a podobenstvách, ale tvrdil, že pri takých dôležitých veciach, od ktorých závisí spása ľudí, je nutné sa vždy vyjadrovať jasnými, zrozumiteľnými slovami!96,7

Proroci boli, podľa jeho predstavy, somári, lebo sa vyjadrovali v obrazoch, ktoré si človek mohol vyložiť, ako sa mu páčilo; a oni sami tým skorumpovali kňazov, kráľov a celý ľud! V krátkosti, u neho je za somára každý, kto nemyslí a nejedná ako on, a preto si myslím, že to s ním v našej spoločnosti nebude dobré.“96,8

Hovorím Ja: „Môj drahý Tomáš! Čo si Mi povedal, to som Ja vedel už dávno; ale napriek tomu ti hovorím: Ak chce odísť, nech odíde; ak však chce zostať, nech zostane! Ja o ňom viem ešte oveľa viac, a viem dokonca aj to, čo Mi urobí; ale aj tak by mal zostať, ak zostať chce! Lebo jeho duša je diabol a chce sa od Boha naučiť múdrosti, ale takéto zmýšľanie jeho duši zle prospeje! Ale dosť už o tom! Čoskoro sa naskytne príležitosť, keď sa mu dostaneme pod kožu! – Tak sme aj medzičasom dorazili k múrom Kafarnaumu a vidím, ako sa k nám cez mestskú bránu ponáhľajú naproti rímsky stotník v spoločnosti veliteľa Kornélia a kráľovského úradníka; zase je tu jeden chorý, ktorého treba vyliečiť.“96,9

Čítať ďalej O titule