Evanjelium podľa Matúša, kapitola 8 – tu začína Matúš, a to od 5. verša, 8. kapitoly, zapisovať zhusteným spôsobom tento príbeh. Matúš zapisuje, až kým sa zase nevydám na slávnosť do Jeruzalema. –
V pokoji prejdeme ešte niekoľko sto krokov a ako prekročím hranice mesta, hneď ku Mne pristúpi stotník, prosí Ma, hovoriac: „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý, hrozne trpí a nemôže nič robiť.“97,1 (Matúš 8,6)
Hovorím Ja stotníkovi: „Prídem a uzdravím ho.“97,2 (Matúš 8,7)
Stotník ale odpovie: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha sa uzdraví. (Matúš 8,8) Veď aj ja som človek a k tomu – ako mnohí iní – podriadený vrchnosti, mám však pod sebou veľa vojakov, ktorí ma poslúchajú. A keď jednému poviem: urob to, tak to urobí, alebo poviem niekomu, aby išiel, tak ide. A keď nejakému sluhovi poviem: urob toto alebo tamto, tak to hneď urobí!“97,3 (Matúš 8,9)
Tebe sú ale podriadení všetci duchovia a Ty si úplný Pán nad všetkým čo je na nebesiach, na Zemi a v Zemi; Tebe stačí len naznačiť Tvojim, pre nás neviditeľným mocnostiam a ony ihneď vykonajú Tvoju vôľu!“97,4
Dôvod, prečo Mi tento stotník svoju žiadosť ohľadom svojho sluhu predniesol s takou dôverou, spočíva v tom, že rýchle vyliečenie syna kráľovského úradníka, ako aj mnoho príbehov veliteľa ho presvedčilo, že dokážem liečiť aj z diaľky čisto Slovom a to aj spôsobilo, že za Mnou prišiel presne ako ten kráľovský úradník, keď sa dozvedel, že sa blížim k mestu. 97,5
Keď som si teda od stotníka vypočul takéto slová plné najvyššej dôvery, začudoval som sa – nie kvôli Sebe, pravdaže, ale kvôli učeníkom – a povedal som, ani nie tak stotníkovi, ale skôr tým, ktorí boli okolo Mňa: „Veru, takú vieru som nenašiel v celom Izraeli! (Matúš 8, 10) No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú sedieť s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve (t.j. podieľať sa na sláve Otca) (Matúš 8, 11), ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do najtemnejšej tmy a bude tam veľké zavýjanie a biedne škrípanie zubami.97,6 (Matúš 8, 12)
Po tomto úvode sa mnohí bili do pŕs a hovorili: „Pane, či odvrhneš svoje deti a na ich miesto prijmeš pohanov?“97,7
A Ja hovorím: „Ani deti, ani pohanov! Kto verí a má lásku – či už je Žid, Grék alebo Riman – ten bude prijatý!“97,8
Potom sa obrátim k stotníkovi a hovorím mu: „Choď, stane sa ti tak, ako si uveril!“97,9
Stotník Mi z celého svojho srdca poďakoval, pobral sa potom do domu a tam zistil, že sa splnilo všetko, o čo prosil zo svojej viery, v ktorej nebola žiadna pochybnosť – či už pred alebo po – a že sluha sa uzdravil v tej hodine, keď som mu povedal: „Stane sa ti tak, ako si uveril!“ 97,10 (Matúš 8, 13)
Toto znamenie v samotnom Kafarnaume – rovnako ako to predchádzajúce so synom kráľovského úradníka, ktorý bol v Kafarnaume prokonzulom – vyvolalo v tomto meste nezvyčajný rozruch, hlavne medzi Rimanmi a Grékmi, ktorí sa tam zdržiavali; avšak medzi Židmi a tými, ktorí tu boli dočasne umiestnení z Jeruzalema, rovnako ako medzi trvalo ustanovenými kňazmi a zákonníkmi, vyvolalo len podráždenie, hnev a zúrivosť!97,11