Teraz k Judášovi Iškariotskému pristúpil Tomáš a vyčítal mu, ako sa mohol odvážiť prednášať Mi o svojich hlúpych predstavách o peniazoch, keď Ja som predsa v duchu Sám Jehova a činím skutky, ktoré sú možné len samotnému Bohu!95,1
Hovorí mu Judáš: „Ty si stále rovnako sprostý, ako si aj vždy bol! Buď veríš hocijakým babským rečiam, alebo – podľa toho, ako sa ti práve zazdá – vôbec ničomu! Vôbec nepremýšľaš a nič si neprepočítaš! Keď si nosil ryby na trh, hocikedy si predával malé rovnako ako veľké, takže sa ti kupci kvôli tomu smiali do očí! A aký si vždy býval, taký si aj teraz – vôbec nepremýšľaš, nič si neprepočítaš, len si pekne tupo žiješ zo dňa na deň, podľa svojich starých zvyklostí.95,2
Ja som tu v prítomnosti tohto veľkého proroka len pár hodín a je mojou svätou povinnosťou preskúmať ho, a dozvedieť sa čo možno najviac o tom, ako rozmýšľa a ako vystupuje. Ty si pri Ňom, zhodou okolností, už pol roka a musíš ho poznať lepšie ako ja! Mám si azda – kvôli tomu, že ty ho už poznáš – ušetriť akúkoľvek námahu? Nemal by som ho spoznať aspoň tak dobre, ako si ho doteraz spoznal ty?!“95,3
Hovorí Tomáš: „Hádam sa nechceš hneď zajtra pobrať domov, keď už dnes chceš všetko zistiť? Je dobre, že Pán sa zase pustil kráčať, inak by si si to ohľadom svojich hlúpych peňazí neujasnil ani do zajtra! Pán má pravdu – prekliate peniaze ti prinesú smrť, lebo v nich vidíš niečo také úžasné! Pán ti jasne povedal, akú cenu majú peniaze, a ako sú pre duchovný život ľudí tou najväčšou nevýhodou, ale ty si, pravdaže, múdrejší ako Boh Sám, a môžeš preto aj pred Bohom nasadiť svojej múdrosti korunu! Len si daj pozor, aby ti od toľkej múdrosti nezabehlo!95,4
Ale čo mi tu vykladáš o mojom obchodovaní s rybami?! Či som vždy nepredal svoje ryby ako prvý, zatiaľ čo ty so svojimi múdrymi teóriami si polovicu musel odniesť domov?! Predával som veľké rovnako ako malé, desať kusov za dve koruny, a mohol by som kedykoľvek predať päťkrát toľko, keby som ich toľko priniesol na trh! Takže si myslím, že som zjavne počítal lepšie ako ty, čo sa tváriš múdrejšie nad Boha, pritom si len obyčajný držgroš a celú svoju spásu hľadáš v peniazoch. Veru, za takú múdrosť nedám ani halier!“ 95,5
Hovorí Judáš, trochu zaskočený: „Každý rozpráva tak, ako tomu rozumie!“ Hovorí Tomáš: „To je pravda; ty zo svojej hlúposti rozumieš veci hlúpo, a preto aj tak rozprávaš! Pozri sa ale radšej na toho chudáka, ktorý tam oddychuje na ceste! Daj mu svoju peňaženku a prvýkrát v živote urobíš niečo naozaj múdre!“95,6
Hovorí Judáš: „Toho nechám pekne na pokoji; lebo mne nikto nikdy nič nedal v pravom význame slova, a tak ani ja nikomu nič nedám!“95,7
Hovorí Tomáš: „Tak to je veľmi chvályhodná zásada; to si zaslúži okamžité odsúdenie! Hovorím ti, že s takými zásadami pri našom Spasiteľovi a Majstrovi ďaleko nezájdeš – za to ti ručím! On je samotná najvyššia štedrosť – a ty si lakomec, aký nemá páru! To ide naozaj krásne dohromady!“ 95,8
Hovorí Judáš: „Keď na Ňom zapracujem a zistí, ako človek musí žiť na svete, aby si ho vážili, potom aj On zľaví zo svojej štedrosti! Ono to nie je žiadne veľké umenie byť štedrý a pripravovať svojim učeníkom dobré jedlá, keď je to na náklady tých, ktorí niečo majú! Počúvaj, keby som ja niekde našiel takého blázna, ako je tu tento mladý hostiteľ, aj ja by som bol na jeho náklady taký štedrý, ako sa len dá byť! – Nech ale tento istý Ježiš, ktorý je od narodenia chudákom, vydržiava a kŕmi to množstvo Svojich učeníkov zo Svojich prostriedkov; až potom sa uvidí, aký bude štedrý, a či sa všetkých týchto nasledovníkov veľmi rýchlo nezbaví!“95,9
Hovorí Tomáš: „Nepoviem ti nič iné len toľko, že si úplne diablov; lebo tak, ako si teraz ty rozprával, môže rozprávať len diabol! Znie to, akoby to aj dávalo zmysel; ale nie je to tak, práveže je to úplne inak, a tvoje slová sú tým najhanebnejším klamstvom na celom svete. Ľutujem, že som ti sem ukázal cestu. Toľko stoviek ľudí bolo v Sychar a všetci boli nasýtení z nebies! A Irhaelin rozpadnutý dom za pár okamihov tak prerobil, že je teraz zďaleka najhonosnejším domom v tom meste! A ty, nado všetky pozemské medze hlúpy človek, chceš mne, ktorý som týmito mojimi fyzickými očami videl nebesá otvorené, a z nich vystupovať a zostupovať nespočetné zástupy anjelov, ty mi tu chceš mudrovať o tom, že Ježiš je chudák, ktorý sa necháva vydržiavať na úkor iných!? Ach, ty úbožiak! On, ktorému jedinému patria nebesia aj zem, ktoré stvoril Svojou všemohúcnosťou, by mal potrebovať moje alebo tvoje poklady, aby mohol žiť na tomto svete, kde On necháva rásť a dozrievať plody?! Ach, ty slepý blázon! Choď do Sychar, o všetkom sa presvedč, potom príď, a uvidíme, či budeš ešte rozprávať také sprostosti ako teraz!“95,10
Tu začne byť Judáš papuľnatý a úplne lakonicky hovorí: „To si všetko videl na vlastné oči? Alebo si si požičal aj oči z vola a somára, že si dokázal vidieť naraz toľko mimoriadnych vecí? – Vlastne som rád, že tento nazaretský mudrc spoznal aj krásnu Irhael, ktorá, ako som nedávno počul, žije už so šiestym mužom, keďže všetci predchádzajúci piati takpovediac telesne umreli! Pri takej kráske sa vám určite všetkým doširoka otvárali nebesia! Áno, áno, keď Irhael už toľkých poslala do neba, prečo by u vás mala urobiť výnimku?! Ja ale kvôli nej do Sychar nepôjdem; lebo ja dodržiam Mojžišov zákon, a preto sa nebudem zaoberať takými hriešnymi vecami!“ 95,11