Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

94 – O peniazoch. Dôvera v Boha – ten najväčší poklad. Prečo Mojžiš nedošiel do Zasľúbenej zeme. Judášov chválospev na peniaze. „Čo človek miluje, to aj ospevuje.“

Ale neďaleko stojaci Judáš Iškariotský hovorí: „Ja si ale myslím, že trochu peňazí na cestu nemôže ľuďom nikdy uškodiť?!“94,1

Ja však hovorím: „Kto Ma pozná tak, ako tento hostiteľ, ktorý bol so Mnou aj v Sychar, ten tiež vie, že pri Mne dokáže človek celkom dobre vychádzať aj bez peňazí! Pozri, Ja na svojom kabáte nemám ani vrecká, nie to ešte nejaké peniaze; a predsa som cez Judsko a Samáriu až sem previedol mnoho stoviek ľudí! Opýtaj sa ich, koľko každého z nich stála cesta! 94,2

Nad to ti ešte vravím, že v blízkej dobe nakŕmim mnohé tisíce, a predsa nebudem mať pri sebe viac peňazí, ako mám teraz.94,3

Hovorím ti: Pravá a plná dôvera v Boha má väčšiu hodnotu ako všetky poklady Zeme, ktorými iste môžeš na krátky čas pomôcť svojmu telu, ale svojej duši nikdy! Ak si ale dušu zruinoval, a tým ju stratil, čo potom môžeš dať, aby si ju naspäť vykúpil?!“94,4

Hovorí Judáš: „Áno, áno, máš úplnú pravdu; ale na určité veci predsa človek potrebuje peniaze!“94,5

Hovorím Ja: „Koľko peňazí mal teda Mojžiš, keď viedol Izraelitov?” – Hovorí Judáš: „Mal veľké množstvo zlata, striebra a drahých kameňov!“ 94,6

Hovorím Ja: „To síce mal, ale to ho aj zdržiavalo, takže nemohol vkročiť do Zasľúbenej zeme! Dokážeš to pochopiť?!“94,7

Hovorí Judáš: „Ja som predsa len toho názoru, že u Mojžiša, proroka všetkých Jehovových prorokov, nebolo na vine zlato ani striebro, ktoré musel na Boží príkaz zobrať so sebou z Egypta, ale oveľa viac to, že v slabej chvíli svojej viery primálo staval na dôvere k Jehovovi!“ 94,8

Hovorím Ja: „A čo bolo dôvodom, že jedného dňa zoslabol? Ten, kto nechal Mojžiša zoslabnúť práve kvôli myšlienkam na zlato a striebro, Ten teraz stojí tu a hovorí ti to! Opísané je to síce obrazne, v skutočnosti to ale je a bolo tak, ako som ti to povedal!“94,9

Hovorí Judáš: „Dobre, verím Ti, že to vtedy tak bolo! Teraz však boli zo strany rímskeho kráľa a polovice Zeme peniaze zavedené ako zákonný výmenný prostriedok pre uľahčenie nutnej výmeny medzi ľuďmi, a my sme povinní ich k tomu používať, a okrem toho si myslím, že ak nie je hriech obetovať peniaze do Božej truhlice, nebude hriechom ani dať rovnaké peniaze nejakému chudobnému, aby sa tak na pár dní zaopatril, a tak je to dobré už len kvôli chudobným, zobrať si na cestu peniaze, keď už boli zákonne zavedené štátom, a hostiteľ Koban si tých svojich pár strieborných grošov snáď mohol zobrať so sebou!“94,10

Hovorím Ja: „Ty so sebou síce nosíš hojne naplnenú peňaženku, ale tým trom chudákom, ktorí od teba včera pýtali almužnu, si aj tak nič nedal, takže si myslím, že ty sám nie si práve tým chvályhodným príkladom použitia peňazí, ako si to teraz vyhlasoval!94,11

Ale čo sa týka peňazí v Božej truhlici, poviem ti otvorene, že je to niečo strašne odporné – a to ani nie tak kvôli tým niekoľkým chudobných duchom, ktorí sa domnievajú, že si tým zaistia nebo, ale o to viac kvôli tým, ktorí tie peniaze z truhlice vyberú a v noci ich prehýria s neviestkami! Kým neboli žiadne peniaze, neboli ani žiadne takéto neviestky, ktoré sa verejne ponúkajú – ako je to teraz! Keď má však teraz človek peniaze a všelijaké drobnejšie mince, je teraz v Jeruzaleme, takmer rovnako ako v iných mestách, obrovské množstvo neviestok a muži s nimi hrešia vo dne, v noci! A tí, ktorí majú veľa peňazí a domáce im už prestanú chutiť, si dajú priviesť dievky z horných zemí, kúpia si ich v Grécku, a v Judsku s nimi potom prevádzajú to najhanebnejšie smilstvo! A vidíš, toto všetko, a ešte tisíckrát viac, je požehnaním tebou tak vysoko cenených peňazí! 94,12

To je ale len začiatok kliatby, ktorá spočíva na peniazoch.94,13

Prídu ale časy, ktoré budú horšie ako tie, keď Noe staval archu, a za svoju biedu budú môcť poďakovať zlatu a striebru – a nič iné ako oheň z nebies, ktorý strávi všetku tú špinu pekla nevykúpi ľudí z tej obrovskej mizérie!“ 94,14

Hovorí Judáš: „Áno, áno, Ty si prorok, ktorému niet rovného a môžeš takéto veci vedieť; ale ak sa peniaze používajú dobre, tak tam už snáď nemôže byť nejaký problém?!“94,15

Hovorím Ja: „Hovorím ti: Áno, pokiaľ sa používajú dobre, boli by rovnako dobré ako všetko ostatné na Zemi, čo sa dá použiť na dobré, aj zlé! Ale veľký rozdiel spočíva v tomto: Ak ideš do mesta, musíš na svojich pleciach niesť všetko možné, či už náradie alebo potraviny, a za ne dostaneš niečo iné, čo nevyrábaš, i hotové jedlo a nápoje. To je, pravdaže, trochu nepohodlné – ale tiež nepohodlné na zvádzanie k hriechu! Lebo ak prídeš s tovarom a batohom, alebo ťaháš vozík plný nástrojov a prídeš s tým za neviestkou, že s ňou chceš hrešiť výmenou za pár hrncov alebo mís, vysmeje sa ti a budeš tak ušetrený hriechu! Ak za ňou však prídeš so zlatom alebo striebrom, vtedy sa ti nevysmeje, ale ťa zavedie do nevestinca a bude ťa tam všemožne nabádať k hriechu, aby tak z teba vylákala ešte viac zlata a striebra! Takže peniaze sú iste vecou pohodlnou, ale tiež mimoriadnou zvodnou a pohodlnou k hriechu!94,16

A preto ich aj Satan priniesol do tohto sveta, aby sa pomocou nich ľahšie a viac na svete hrešilo! – Či nevieš, že dobrá príležitosť najskôr priláka zlodeja?!“94,17

Hovorí Judáš: „Áno, áno, tak to je! Ale ak by sme chceli všetkým zlodejom znemožniť kradnúť tým, že ľudia nebudú mať nič, po čom títo zlodeji túžia, potom by sa toho medzi ľuďmi muselo nesmierne veľa zmeniť! Po prvé by ľudia museli byť rovnako chudobní vo všetkých pozemských statkoch, po druhé by museli vyzerať rovnako ako samec a samica lastovičky, a po tretie by nikto nesmel byť múdrejší ako niekto iný! Kým k tomu ale nedôjde, je všetko rozprávanie, učenie a robenie znamení k ničomu! Mnohí sa iste vďaka tomu obrátia; ale desaťkrát toľko ich napriek všetkému učeniu a všetkým znameniam zostane tak, ako boli, pokiaľ sa – a to rovnako ľahko, ak nie ešte ľahšie – nestanú desaťkrát horšími, ako boli predtým. Lebo každý človek má nejakú sebalásku a chce byť rozumne zabezpečený; preto aj každý človek myslí prirodzene najprv na seba, a až potom na druhých! A to mu predsa nemôžeme vyčítať! Dom a pôdu nemôže mať každý; lebo inak by sa pre každého novorodenca musel z Boha narodiť do sveta súčasne dom aj s pozemkom, aby spolu s ním rástol. Keďže tak to ale nie je, a skôr narodení si už dávno privlastnili každý kúsok zeme, vďaka čomu sa väčšine novonarodených nedostane ani len jednu stopu široký kus zeme, nezostáva im nakoniec nič iné, ako sa buď stať pomocou všemožných znalostí pre lenivých vlastníkov nenahraditeľnými a v jednom alebo druhom umení poskytovať bohatým vlastníkom služby, alebo sa musia dať na kradnutie, aby sa nemuseli chopiť ťažkej žobráckej palice. Ak potom lepšia časť tých, ktorí nevlastnia žiadnu zem, ani dom, nedostane za svoje služby nič iné ako peniaze a niečo si z nich, podľa možnosti, ušetria, aby na staré kolená niečo mali, na tom nevidím vôbec nič zlé a v peniazoch nachádzam novú tvorbu zeme a pôdy pre všetkých tých, ktorí na túto mizernú Zem prišli cez počatie a narodenie bez akejkoľvek nádeje na vlastníctvo. A musím otvorene svedčiť, že Boh Sám, ktorý pre každého novorodenca nechce alebo nemôže hneď stvoriť aj nový kus zeme, vnukol vládcom dobrú myšlienku na vytvorenie peňazí, pomocou ktorých si aj deti nemajetných môžu zaobstarať potrebné veci, ktoré sú často aj lepšie ako tie, ktoré plynú zo zeme a pôdy. A Boh predsa nemôže chcieť, aby deti nemajetných zahynuli?! Oni predsa zjavne nemôžu za to, že sa narodili na svete a to s rovnakými životnými potrebami ako deti vlastníkov!94,18

Ak Tebe – azda aj najväčšiemu prorokovi, aký kedy kráčal po tejto Zemi – uznám všetko, čo si doteraz učil a ešte učiť budeš, predsa len Ti ale neuznám tú škodlivosť peňazí, ktorú si mi vysvetľoval! Lebo rovnako dobre ako peniaze, ktoré sú podľa tvojho názoru škodlivé, môže byť škodlivé aj všetko ostatné! Keby som mal všetky ovce, voly, kravy, teľatá, osly, sliepky a holuby, a všetko ovocie a všetok chlieb, ktoré boli v našej zemi ukradnuté od čias Dávida, bol by som najbohatším človekom v celom Izraeli! A smilstvo sa vtedy, keď ešte neboli žiadne peniaze, ako napríklad v Sodome a Gomore a v Babylone, páchalo rovnako a ešte viac ako dnes.94,19

Nejdem teraz rovno tvrdiť, že nemáš pravdu ohľadom toho, čo si povedal o peniazoch; ale kde sa na tejto mizernej Zemi nájde niečo, čo by nebolo tisíckrát zneužité na zlé veci?! Ak však Boh zase až tak nepreklína tieto všemožné veci, kvôli ich zlému používaniu, prečo by sa teraz mal zlostiť práve kvôli peniazom a preklínať ich?!“94,20

Hovorím Ja: „Čo človek miluje, na to má aj dosť rozumu, aby to chválil; ty však nesmierne miluješ peniaze, a preto aj veľmi dobre vieš, ako peniaze vychvaľovať. Preto ti už k tomu ani viac nepoviem; lebo čo človek miluje, to dokáže aj ospevovať! Ty sa však už v nepríliš vzdialenej budúcnosti naučíš niečo o kliatbe peňazí! – Teraz už však dosť o tomto! Je na čase vydať sa do Kafarnaumu; musíme tam dojsť pred západom slnka, a nájsť tam pre nás ubytovanie!“94,21

Čítať ďalej O titule