Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

91 – K správnemu porozumeniu rozdielov medzi evanjeliami.

(Ján 4:54) Toto bolo druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.

Nasledujúci deň v Káne hovorím Jánovi, ktorý zaznamenal aj prvé znamenie na svadbe, aby rovnako zapísal aj toto druhé znamenie na tom istom mieste; a Ján to aj stručne urobil v ôsmich veršoch tak, ako to stojí napísané. ^91,1

Ale tiež Matúš sa Ma pýtal, či aj on má zapísať toto znamenie. – Ja som mu však povedal: „Nechaj to tak! Keď zajtra prídeme do Kafarnaumu a budem tam vyučovať a robiť znamenia – toto potom zapíš! K Mojej reči na hore ale doplň ešte vyliečenie malomocného zo Sychar, ktorého som vyliečil, ako som schádzal z hory!“^91,2

Hovorí Matúš: „Pane, pokiaľ viem, v Sychar si vyliečil dvoch malomocných; ktorý prípad mám teda zapísať?“^91,3

Hovorím Ja: „Vyliečení boli vlastne viac ako dvaja; ale stačí spomenúť toho, ktorého som vyliečil na úpätí hory, a potom som mu nakázal, aby sa išiel ukázať kňazovi Jonaelovi, ktorého meno uvádzať nemusíš, a obetoval dar, aký prikázal Mojžiš ako dosvedčenie o tom! Lebo kto Mi neverí na základe jedného znamenia, nebude Mi veriť, ani keby som pred ním učinil sto znamení! Preto z tých mnohých znamení doplň len toto jedno, ktoré som ti práve opísal!“^91,4

Hovorí Matúš: „Ach, áno, Pane, teraz už viem, ktoré znamenie myslíš! Poznamenal som si ho, ale písomne som ho celé nezaznačil, to ale urobím hneď teraz a začnem tak hneď novú kapitolu. Lebo kázeň na hore som rozdelil do troch kapitol a toto bude teraz štvrtá kapitola.“^91,5

Hovorím Ja: „Zatiaľ je takéto tvoje rozdelenie dobré; keď ale budem z tejto Zeme vyzdvihnutý do nebeského večného Kráľovstva, budeš nútený dopísať ešte štyri úvodné kapitoly; preto môžeš už teraz tie tri kapitoly kázne na hore namiesto I, II a III označiť číslami V, VI a VII a túto novú ako VIII!“ ^91,6

A Matúš si svoje záznamy hneď zoradil v tomto poradí, a tak dnes kázeň na hore – hoci bola prvou vecou, ktorú Matúš zapísal – nie je v prvej kapitole, ale až v piatej, šiestej a siedmej kapitole.^91,7

Vedieť toto je tiež dôležité pre lepšie pochopenie oboch evanjelií – podľa Jána a Matúša – lebo oba boli napísané pod Mojím osobným vedením a jedná sa tu predovšetkým o to, aby sa týmto vedením oba, navonok veľmi nepodobne vyzerajúce záznamy, priviedli pod jednu strechu, a tým do správnej harmónie, lebo sa takmer vždy stáva, že aj sami o sebe dobrí znalci Písma posudzujú zázraky, ktoré sú v Jánovi a Matúšovi podobné, ako tie isté, no samých seba sa predsa pýtajú: „Ako je možné, že Matúš hovorí toto, a Ján tamto, keď skutočnosť sa zdá byť jedna a tá istá?“^91,8

Z toho tiež vyvstali mnohé chyby a nezriedka úplné odpadnutie od Môjho učenia, ako je to popísané v evanjeliách.^91,9

Človek by sa tu iste mohol spýtať: ,Ale prečo si to, ó Pane, ponechal takto celé stáročia a nikomu si to nevysvetlil?‘ Nato hovorím:^91,10

Neprešlo ani jedno storočie, v ktorom by som všade, kde čo len trochu uznávajú Moje učenie, nevyvolil a neprebudil mužov, ktorí ľudom dostatočne priblížili tieto okolnosti a poskytli im nutné vysvetlenie evanjelií. Tí vyvolení to vždy aj učinili a tiež historicky doplnili záznamy, ktoré sa stratili čiastočne ľudskou nedbalosťou, čiastočne skostnatelosťou a nezriedka zlovôľou rôznych sektárskych vodcov a kňazov evanjelia, respektíve Môjho učenia – ale prijali to len veľmi nemnohí.^91,11

Cirkvi, ktoré sa časom systematicky vyvinuli, to zavrhli úplne prirodzene a vysvetľovali to ako „kacírstvo“ a „diablovo zjavenie“, lebo sa im to nehodilo do ich ziskuchtivého a panovačného krámu!^91,12

Na druhej strane, učenci a umelci vysvetľovali tieto zjavenia ako „fantázie“ a „snové blúznenia“ úbohých hlupákov, ktorí tiež chcú niečo znamenať bez toho, aby si k tomu osvojili potrebné kvality námahou, usilovnosťou a poctivým štúdiom.^91,13

Avšak na miestach, kde tí vyvolení a prebudení proroci žili a boli známi, mali istotne aj najmenšiu váhu, a preto mohli dokázať len málo. Lebo podľa ľudských predstáv, aké ich majú vo všeobecnosti, by prorok vlastne ani nemal žiť na Zemi, a vôbec by nemal mať ľudskú podobu, tiež by nemal nič jesť a piť, nemal by nosiť oblečenie, ale by mal prinajmenšom cestovať vzduchom na ohnivom voze ako Eliáš a každému človeku zvestovať len to, čo sa mu samoľúbo dobre počúva a čo mu lichotí! To by bol ten pravý prorok, na ktorého by sa istotne upreli všetky oči a uši, obzvlášť ak by pri svojich vzdušných jazdách zázračne rozhadzoval medzi bohatých vo veľkom zlaté a strieborné mince, no medzi proletariát len drobné mince, ako medenáky, a popri tom velebil veľkých, bohatých a mocných, ale úbohých diablov (proletariát) o to častejšie prísne trestal, obzvlášť, ak sa odvážili šomrať proti bohatým, veľkým a mocným! Taký prorok by pre chudobných, pravdaže, nebol žiadnym príjemným zjavom a nechválili by ho! ^91,14

Ale pokiaľ je prorok človek ako každý iný, ak je a pije, a dokonca má príbytok a pritom sa zaoberá nejakým svetským zamestnaním, och, to je potom s jeho prorokovaním koniec! Bude vyhlásený buď za poloblázna alebo za pokrytca a vo svojej domovine toho určite dosiahne len veľmi málo! ^91,15

Takže Ja som počas takmer 2000 rokov stále dopĺňal to, čo chýbalo; kto to ale prijal? Ja hovorím: Vždy len veľmi nemnohí a aj tí len zriedka dostatočne živo! Bolo to síce vzaté na vedomie, ale aby si niekto podľa toho zariadil svoj život a potom sa v Duchu presvedčil, že ten, inak prirodzený človek, bol Mnou skutočne vyvolený, aby ľuďom do stále temnejšieho sveta priniesol opäť čerstvé Svetlo z nebies, to človek zo všemožných ničotných dôvodov vždy opomínal!^91,16

Jeden si kúpil pár nových volov a musí ich pripraviť na oranie, a teda, prirodzene, nemá čas; druhý musí kúpiť nové pole, a preto tiež nemôže prísť! Tretí sa oženil, a preto už vôbec nemá čas, ani príležitosť! Štvrtý musí postaviť veľký dom a od starostí nevie, kam skôr skočiť; ten predsa nemôže mať čas! A preto má každý na konci vždy nejakú výhovorku a nové Svetlo z nebies potom zase zbytočne celé storočie žiari v nejakom zapadnutom kúte Zeme. A keď v ďalšom storočí opäť darujem nové Svetlo na osvetlenie starých záznamov, stretne ho rovnaký osud!^91,17

Keď to ale človek, na základe skúseností všetkých dôb, musí až príliš isto priznať, potom je tu otázka, či je to skutočne Moja vina, že staré záznamy až do tejto doby obsahujú stále rovnaké medzery, aké namyslení rozumoví bádatelia a vrtáci objavili už pred tisíc rokmi, z čoho potom vždy vzchádzali ako huby po daždi mnohí pochybovači a nakoniec odmietači Môjho učenia, a Mojej a jeho (učenia) plnej Božskosti.^91,18

Preto však v tejto veci vydávam teraz úplné Svetlo, aby sa na konci nikto nemohol vyhovárať, akoby som sa od čias svojho telesného pobytu na Zemi už viac nestaral o čistotu a úplnosť Môjho učenia, ani o ľudí, ktorí ho prijali!^91,19

Keď najbližšie prídem opäť na Zem, prevediem dôkladné preosiatie, a neprijmem nikoho, kto ku Mne príde s akýmikoľvek výhovorkami! Lebo každý, kto vážne hľadá, môže a musí nájsť! No choré ovce a somáre pri krmelci dostanú takú medicínu, po ktorej začnú byť iste pažravé po krmive z nebies; no potom budú, ako rekonvalescenti, dlhý čas kŕmené veľmi homeopaticky ⁴²! A teraz naspäť k evanjeliu!“^91,20