Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

92 – Pán a Matúš. O vševedúcnosti Božej. Vedenie ľudí. Podobenstvo o kamenitom poli.

Keď bol Matúš hotový so svojimi mnohými veršami – deň nato, ako som predchádzajúci deň z Kány vyliečil syna kráľovského úradníka z Kafarnaumu – ukázal Mi tú prácu, ktorú som pochválil, keďže vo všetkej stručnosti celkom dobre zachytávala všetko podstatné. No potom, ako si zbalil svoj písací materiál, príde opäť za Mnou a pýta sa Ma, asi koľko písacieho materiálu bude potrebovať v Kafarnaume; lebo mimo balíka mal po ruke, pre použitie v Kafarnaume, len štyri tablety. Ak bude potrebovať k dispozícii viac tabletov, mohol by ich tu z hlavného balíka vybaliť ľahšie ako v Kafarnaume!92,1

Hovorím Ja: „Štyri stačia; no musím ťa pritom upozorniť na jednu chybičku v usporiadaní tvojich vecí! V podstate na tom síce nezáleží; no pri Mne všetko musí prebiehať v určitom poriadku, preto je od teba nemúdre, že si najprv zbalíš svoje písacie potreby a až potom sa Ma pýtaš, koľko tabletov budeš potrebovať. Keby som teraz povedal: ,V Kafarnaume budeš potrebovať päť tabletov!‘, musel by si kvôli jednému tabletu rozbaliť celý balík, čím by ti zjavne vznikla úplne zbytočná námaha. Ty si však, vďaka Môjmu skrytému vnuknutiu, ponechal vybalených presne ten správny počet tabletov a ušetril si si tak zbytočnú námahu s opätovným rozväzovaním svojho balíka. Ako som však už skôr poznamenal, v podstate na tom vôbec nezáleží; no dobro správneho usporiadania je vo všetkých veciach, nech sa aj často sa zdajú byť akékoľvek nepodstatné, nezriedka k veľkému úžitku.92,2

Pozri, ak sa niekto umýva ráno, na obed alebo večer, a umyje si najprv tvár a až na konci ruky, tvár nebude mať tak skoro čistú, keď si po nej prejde špinavými rukami; keby si ale najprv očistil ruky, potom sa aj jeho tvár, keď si ju vyšúcha čistými rukami, očistí rýchlo a ľahko. 92,3

Jeden človek mal niekde kamenisté pole, ktoré s veľkou námahou a usilovnosťou čistil od kameňov; no dodržiaval pri tom nasledujúci dobrý poriadok: Najprv pozbieral z poľa tie najväčšie kamene a uložil ich mimo poľa do pravidelnej a pravouhlej kopy. Potom pobral menšie kamene a uložil ich do druhej, rovnako pravouhlej kopy. A rovnako naložil s ostatnými, prirodzene, čoraz menšími druhmi kameňov a urobil tak desať kôp, z ktorých každá obsahovala kamene rovnakej veľkosti.92,4

No ľudia zo susedstva, ktorí to videli a svoje polia nečistili od kameňov týmto spôsobom, ale všetky kamene, veľké, či malé, nahádzali spolu na jednu neforemnú kopu, teraz hovorili: ,Pozrite sa na toho blázna, akú zábavku si urobil z tých kameňov!‘92,5

Zanedlho však po tej istej ceste, ktorá viedla popri tomto poli, išiel jeden stavebný majster, ktorý hľadal kamene na stavbu. Keď tento uvidel tých desať usporiadaných kôp, išiel tam a kúpil ich všetky od toho muža – ktorého jeho susedia vyhlásili za blázna – za štyridsať strieborných grošov; lebo takto usporiadané ich hneď vedel dobre použiť. Keď si to susedia všimli, tiež tam prišli a hovorili: ,Pane, prečo si neprišiel za nami? Pozri, my máme rovnaké kamene a dali by sme ti ich za menej grošov, zatiaľ čo tu si za rovnaké kamene zaplatil štyridsať strieborných grošov!‘ Stavebný majster ale povedal: ,Vaše kamene musím najprv roztriediť, čo by mi zabralo veľa práce, času a námahy; tieto sú už ale roztriedené tak, ako ich práve potrebujem, takže ich radšej preplatím, akoby som mal vaše dostať zadarmo!‘ Teraz si, pravda, začali aj susedia triediť svoje kopy kameňov, ale bolo už neskoro – lebo stavebný majster mal dostatok kameňov z tých, ktoré kúpil ako prvé – a susedia nemali nič, iba zbytočnú námahu! 92,6

Preto maj vždy a vo všetkom ten najlepší poriadok! Keď potom príde ten, ktorý prináša zisk, siahne iste najskôr tam, kde nájde najlepší poriadok! Neskoršie úsilie je potom už často a mnohokrát zbytočné! Chápeš tento obraz?“92,7

Hovorí Matúš: „Ó Pane, ako by som ho mohol nechápať?! Je to predsa také svetlé a jasné ako slnko na poludnie!92,8

No teraz by som sa chcel od teba dozvedieť ešte jednu vec: ako si mohol vedieť, že Kafarnaume budem potrebovať práve štyri tablety! Lebo božská vševedúcnosť je pre mňa stále tou najväčšou záhadou! Niekedy, bez toho, aby si sa kohokoľvek na čokoľvek pýtal, vieš všetko, a podľa toho sa zariadiš; inokedy sa zase pýtaš tak, ako my medzi sebou a konáš, akoby si nevedel, čo sa tam alebo hentam stalo alebo stane! Ako je to možné? Pane, prosím Ťa, daj mi k tomu trochu svetla!“92,9

Hovorím Ja: „Priateľu! Veľmi rád by som ti odhalil tieto veci, ale nerozumel by si tomu; preto to nechajme tak! Zakrátko ale nadíde čas, kedy tieto tajomstvá ľahko a jasne pochopíš.92,10

Dopredu ti ale viem povedať toľko, že Boh aj napriek ľudskej slobodnej vôli dokáže vedieť všetko, čo chce; čo ale vedieť nechce – kvôli tomu, aby človek jednal slobodne – to potom ani nevie! Rozumieš tomu?!“92,11

Hovorí Matúš: „Pane, keď je to tak, to je potom pre ľudský život na Zemi nanajvýš nebezpečné! Ktorý, čo len trochu vzdelaný človek, nevie o nespočetnom množstve nepriateľov, ktorí stoja proti úbohému ľudstvu so všemožnými útrapami a pripravujú tak ľuďom ich pád?! Keď o tom Ty, rovnako ako ja, nemáš žiadnu vedomosť a nič proti tomu nepodnikneš, potom to raz so spásou duše bude asi vyzerať zúfalo zle!“92,12

Hovorím Ja: „Nie až tak zle, ako si to teraz myslíš! Lebo, po prvé, bude žiť každý podľa svojej viery, ale hlavne podľa svojej lásky; a po druhé má každý človek možnosť obrátiť sa v každom okamihu k Bohu a prosiť ho o pomoc, a Boh otočí k prosiacemu svoju tvár a pomôže mu z každej núdze! 92,13

Okrem toho je každému človeku aj tak pridelený neviditeľný ochranný duch, ktorý má človeka viesť od jeho narodenia až po hrob! Tento ochranný duch stále pôsobí na ľudské svedomie a až vtedy sa začne stále viac a viac vzďaľovať jemu zverenému človeku, ak sa tento, vedený svojou sebaláskou, dobrovoľne vzdá všetkej viery a všetkej lásky k blížnemu.92,14

Človek na tejto Zemi preto vôbec nie je taký opustený, ako si myslíš; lebo všetko to závisí od jeho nanajvýš slobodného chcenia a konania, či chce, aby Boh na neho dohliadal a viedol ho, alebo nie. Ak to chce človek, bude to chcieť aj Boh; ak to však človek nechce, je od Boha úplne oslobodený a Boh sa už o neho viac nestará – mimo to, čo zo všeobecného poriadku náleží prirodzenému človeku ako prirodzený život a čo je podmienkou jeho existencie. Ale ďalej sa už Boh človekom nezaoberá a kvôli jeho nedotknuteľnej slobode sa ním ani zaoberať nesmie! Až keď človek zo slobodnej vôle svojho srdca Boha hľadá a prosí Ho, potom mu Boh na základe jeho prosieb a hľadania vyjde vždy najkratšou cestou v ústrety – za predpokladu, že to človek so svojím hľadaním a prosbami myslí úplne vážne. 92,15

Pokiaľ však človek hľadá a prosí len pokusne, aby sa presvedčil, či na Bohu a jeho zasľúbeniach niečo je, na to Boh prihliadať nebude a nevypočuje ho! Lebo Boh je Sám v Sebe najčistejšou Láskou a Svoju tvár obracia len k tým, ktorí k Nemu taktiež prichádzajú s čistou láskou vo svojich srdciach a hľadajú Boha kvôli Nemu Samému, aby Ho, ako svojho Stvoriteľa, mohli vďačne spoznávať a majú v sebe vrúcnu túžbu byť Ním samotným ochraňovaní a vedení. 92,16

A o tých, ktorí prichádzajú takto, Boh v každom okamihu vie až príliš dobre, ako to s nimi vyzerá, a On Sám ich vyučuje a vedie všetky ich cesty: ale o tých, ktorí o Ňom nechcú nič vedieť, o nich potom ani Boh úplne vážne nič nevie!92,17

A keď raz budú, na onom svete, postavení pred Boha a budú neviem ako veľmi volať a hovoriť: „Pane, Pane!“, Boh im odpovie: „Odstúpte odo Mňa, vy cudzinci; vás som nikdy nepoznal!“ A také duše budú potom musieť veľa vytrpieť a veľa vybojovať, kým sa budú môcť k Bohu priblížiť ako Ním poznané. Rozumieš tomuto?“92,18

Hovorí Matúš: „Áno, Pane, teraz tomu všetkému rozumiem, čisto a jasne. Nemám ale hneď teraz zaznamenať toto úžasné učenie, ktoré predsa má a musí povzbudiť ľudí, aby Boha bez prestávky hľadali a prosili ho, aby ich viedol po správnych cestách?“92,19

Hovorím Ja: „Nie, Môj drahý priateľ a brat; lebo také učenie by skoro žiaden človek nepochopil správnym a živým spôsobom! Preto ho ani nepotrebuješ zapisovať, iba ak by si to chcel urobiť neskôr – pre seba a niekoľkých bratov.92,20

Ale teraz, ak ste už pripravení pokračovať do Kafarnaumu, vydajme sa na cestu! Kto sa chce pridať, nech nás nasleduje; kto chce ale zostať, nech zostane! Ja tam musím ísť, lebo priamo tam a v malých mestách v okolí jazera, ktoré je galilejským morom, je veľa biedy.92,21

Čítať ďalej O titule