Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

90 – Vyliečenie syna kráľovského úradníka.

(Ján 4:47) Istý kráľovský úradník v Kafarnaume mal chorého syna. Keď tento (otec chorého syna) počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, vybral sa za Ním (do Kány) a prosil Ho, aby prišiel (do Kafarnaumu) a uzdravil mu syna, ktorý už umieral.

Keď sa už chceme vydať na cestu, náhli sa ku Mne takmer bez dychu jeden muž kráľovského pôvodu a blízky príbuzný veliteľa, ktorý pred pár dňami odišiel do Kafarnaumu; lebo od veliteľa sa dozvedel, že som z Judska opäť prišiel naspäť do Galiley. Tento kráľovský muž mal jediného syna, ktorý bol náhle postihnutý zlou horúčkou a lekár z Kafarnaumu, ako chorého uvidel, pochopil, že mu niet pomoci. Synov otec si zúfal a od bolesti nevedel, čo si počať. Vtedy prišiel za ním Kornélius, veliteľ, a povedal mu: „Bratu, poradím ti! Odtiaľto do Kány je to pre dobrého chodca sotva jedna hodina! Tam práve prebýva slávny liečiteľ Ježiš z Nazaretu! Ja sám som ho tam cestou sem stretol a rozprával som sa s ním! Určite tam ešte bude, lebo mi sľúbil, že priamo odtiaľ pôjde do Kafarnaumu a navštívi ma tu! A čo On sľúbi, to aj určite dodrží! Keďže ku mne zatiaľ neprišiel, je celkom iste ešte stále v Káne! Ponáhľaj sa tam osobne a popros Ho, aby prišiel za tvojím synom a pomohol mu! A ručím ti za to, že hneď príde a tvojmu synovi pomôže!“90,1

Keď sa to kráľovský úradník dozvie od svojho brata Kornélia, ihneď upaľuje do Kány a ako už bolo poznamenané, prichádza tam celkom bez dychu, práve, keď sa chystám vykročiť na cestu. Ledva ku Mne dôjde a už padne predo Mnou na zem a prosí Ma, aby som sa s ním čo najrýchlejšie ponáhľal do Kafarnaumu, lebo jeho jediný syn, ktorý je mu všetkým, už zápasí so smrťou a žiaden lekár v Kafarnaume mu nedokáže pomôcť, a ak sa nebudem ponáhľať, jeho syn určite umrie, kým stihnem dôjsť do Kafarnaumu, pokiaľ už medzičasom aj neumrel!90,2

(Ján 4:48) Ježiš mu povedal: „Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste.“

Hovorím Ja: „Vieš, ty Môj priateľ, s tebou je to ťažké! Lebo pokiaľ vopred nevidíš znamenia a zázraky, neveríš! Ja pomáham predovšetkým tým, ktorí veria, aj keď vopred nevidia žiadne znamenia a zázraky! Lebo kde nachádzam bezpodmienečnú vieru, tam vyliečim určite a isto!“90,3

(Ján 4:49) Kráľovský úradník mu odpovedal: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

Tu kráľovský muž zvolá: „Ó Pane, nerozprávaj sa tu so mnou, úbohým, tak zdĺhavo; veď vidíš, že verím, inak by som za Tebou neprišiel! Prosím ťa, ó Pane, vojdi len pod strechu môjho domu a môj syn bude žiť! Ak ale budeš otáľať, tak podľa všetkého umrie, kým prídeš! – Vieš, ja mám veľa sluhov, a keď jednému alebo druhému poviem: Urob toto alebo urob tamto, tak to urobí! Keby som v Teba nemal tú najúplnejšiu vieru, poslal by som za Tebou jedného zo svojich sluhov! Ale keďže som plný tej najsilnejšej viery, prišiel som osobne, lebo moje srdce mi povedalo: ,Keď Ťa nájdem a uvidím, môj syn sa uzdraví!‘ Pane, ja tiež uznávam, že vôbec nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu – ale ak by si vyslovil len jedno slovo, môj syn bude živý a zdravý!“90,4

(Ján 4:50) Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ Ten človek uveril Ježišovým slovám a odišiel.

Hovorím Ja: „Takú vieru som nenašiel v celom Izraeli! Choď s dôverou domov, stane sa ti podľa tvojej viery! Tvoj syn žije! – A kráľovský úradník išiel domov v slzách vďaky a radosti; lebo Mojim slovám veril bez akýchkoľvek pochybností. Ja som však tento večer a ďalší deň zostal ešte v Káne, z čoho mal hostiteľ veľkú radosť.90,5

(Ján 4:51) Ešte bol na ceste, keď mu vyšli naproti sluhovia a oznámili mu, že jeho dieťa žije.

Keď sa kráľovský úradník – ktorý sa v Kafarnaume tešil veľkej vážnosti, keďže bol, po prvé, rovnako ako veliteľ Kornélius, spriaznený s vládnucim rímskym domom, a po druhé bol Rímom ustanovený ako vysoký úradník – blížil k mestu, napred mu vyšlo mnoho jeho sluhov a nahlas mu ohlasovali: „Pane, tvoj syn žije a je úplne zdravý!“90,6

(Ján 4:52) Opýtal sa ich na hodinu, v ktorú sa dieťaťu uľavilo. Odpovedali mu: „Včera o siedmej hodine mu prestala horúčka.“

Tu muž skoro odpadol od radosti a pýtal sa, o ktorej hodine sa mu polepšilo. A sluhovia jednohlasne odpovedali: „Včera o siedmej hodine mu prešla tá zlá horúčka!“90,7

(Ján 4:53) Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije!“

Keď sa to od sluhov dozvedel, začal počítať a zistil, že k tomu došlo presne v tej hodine, keď som mu povedal: „Tvoj syn žije!“ Potom išiel pozvoľným tempom domov. A keď tam došiel, už mu veliteľ Kornélius privádzal naproti úplne zdravého a veselého syna a povedal mu: „Tak ako, bratku, poslal som ťa k dobrému liečiteľovi, či nie?“90,8

Kráľovský úradník však povedal: „Áno, bratku, svojou radou si mi život desaťkrát prinavrátil! Ale tento liečiteľ Ježiš z Nazaretu je zjavne viac ako len obyčajný liečiteľ, ktorý dokáže liečiť choroby pomocou liečivých rastlín! – Rozmýšľaj! Bez toho, aby môjho syna vôbec videl, vyslovil: ,Tvoj syn žije!‘ a syn sa práve v tej hodine uzdravil! – Počúvaj, to je niečo veľmi zvláštne! Vravím ti: Takéto niečo nie je možné žiadnemu človeku, ale len Bohu! A odteraz verím ja a určite aj celý môj dom, že tento Ježiš je nado všetky pochybnosti nad všetky nebesá pravým Bohom a teraz medzi ľuďmi chodí v ľudskej podobe, aby všetkých ľudí liečil a učil ich. – Keď sem príde, musí mu byť preukázaná božská pocta!“90,9

Hovorí Kornélius: „Ja ho ako takého tiež poznám a nenechám si to vziať, ale On nestrpí, aby sa voči nemu takto vychádzalo!“90,10

Hovorí otec vyliečeného syna: „Keď má človek v ruke takýto dôkaz, potom – myslím si – nie je možné učiniť priveľa!“90,11

Hovorí Kornélius: „Úplne s tebou súhlasím, ale ako som už povedal, tak to je a zostane, že On je vyhláseným nepriateľom otvorených a vonkajších prejavov úcty. Ako viem od Jeho najranejšej mladosti, uznáva iba tiché vnútorné prejavy úcty, ktoré sa prejavujú ako láska srdca. Všetko vonkajšie je pre Neho nadovšetko otravné, a keby sem prišiel, ako mi prisľúbil, mohol by si ho otvoreným zbožňovaním z tohto miesta akurát tak navždy vypudiť! Preto vo svojom srdci rob všetko, čo chceš; len sa vyhýbaj akejkoľvek otvorenej ceremónii! Lebo ja ho poznám už od Jeho narodenia v Betleheme a od tých čias som o Ňom veľa počul a veľa aj na vlastné oči videl!“ 90,12

Hovorí kráľovský úradník: „No dobre, tvoju radu som nasledoval aj včera cez deň, tak ju vypočujem a budem sa ňou riadiť aj dnes v noci.“ 90,13

(Aby sa predišlo slovíčkáreniu, ohľadom slova „včera“, je potrebné malé vysvetlenie, že obzvlášť v Galilei trval deň len do západu slnka; po západe slnka už začal vlastne ďalší deň a pár minút po západe sa k uplynulému dňu odkazovalo ako „včera“. So západom slnka začínala už prvá nočná stráž pre prichádzajúci deň; jedna nočná stráž ale trvala tri dnešné hodiny a jedna denná hodina v lete bola dlhá skoro dve dnešné hodiny a v zime sotva jednu, lebo doba slnečného svitu musela mať vždy dvanásť hodín, či už bol deň krátky alebo dlhý. Ak je teda uvedené, že kráľovský úradník zašiel z Kafarnaumu do Kány za hodinu, to by podľa dnešných časových údajov boli takmer celé dve hodiny. – Toto krátke dovysvetlenie je tu o to viac potrebné, lebo bez neho by sa mnohé v tomto evanjeliu dalo len ťažko pochopiť, keďže zodpovedajúce časové súvislosti sú uvádzané podľa vtedajších a nie podľa dnešných časových jednotiek.)90,14

Čítať ďalej O titule