Keď sa všetci vzdialili, prišiel mladý hostiteľ, na ktorého svadbe som premenil vodu na víno a povedal: „Pane! Tí, ktorí nás nasledovali z Judska a Jeruzalema, a teraz sa vo veľkej hosťovskej izbe posilnili jedlom a pitím, by s Tebou chceli prehodiť zopár slov. Lebo, ako som postrehol, je ich tu viacero, ktorí sa chcú vybrať domov a starať sa tam o svoje hospodárstva. Ak to teda dovolíš, išiel by som im dať vedieť!“ 87,1
Hovorím Ja: „Myslím si, že to nebude nutné! Kto je a zostáva pri Mne, ten je skutočne vo svojom pravom domove, ale kto nechce získať tento jediný pravý domov, ten bude stále blúdiť v pustej cudzine ako vyplašené zviera, ktoré v púšti hľadá potravu a domov, no nenájde jedno, ani druhé, a nakoniec zahynie od hladu, smädu a chladu, a stane sa korisťou dravých zvierat, ktorých domovom je pustá púšť!87,2
Komu však pri Mne niečo chýbalo?! Či nie je každý denne z nebies nasýtený telesne i duchovne? Trpel azda niekto hladom a smädom, či stalo sa niekomu niečo nepríjemné? Postavili niekoho pred svetský súd za to, že chodil so Mnou?! Hovorím ti: Kto chce ísť, nech ide; kto však chce zostať, nech zostane! Lebo Ja ľudské nepotrebujem, ale ľudia potrebujú Moje! Kto Ma opustí, toho Ja tiež opustím, a kto Ma nehľadá, toho ani Ja nebudem hľadať s nejakým veľkým zápalom! – Teraz choď a povedz im to!“87,3
Hovorí hostiteľ: „Pane, je mi to zaťažko... budeš teda namrzený aj kvôli týmto obyvateľom Kány za to, že si teraz išli odpočinúť do svojich domovov?“87,4
Hovorím Ja: „Ty si Ma nepochopil! Pozri, títo občania Ma už plne prijali do svojich sŕdc a Moje učenie sa im stalo posvätným; no tým Židom Moje učenie, ktoré som dal v Sychar, nepripadá úplne v poriadku, a túžia viac po svojom kvase ako po svojich hospodárstvach, a preto chcú ísť domov! Chcú Mi však predtým úctivo poďakovať, aby pred vami nevyzerali ako nevychovaní tupci. Preto teraz choď za nimi a bez prikrášľovania im daj vedieť, čo som ti teraz povedal!“87,5
Po tejto odpovedi sa hostiteľ poberie za Židmi a doslovne im prerozpráva, čo som mu povedal. Všetci z toho zostanú poriadne zarazení, lebo sa tým, jeden ako druhý, cítia byť veľmi dotknutí. Niektorí sú kvôli tomu podráždení, avšak iní si vezmú vec k srdcu, rozmýšľajú o nej a hovoria: „Ten nám poriadne naložil, ale je to, žiaľ, tak. Ak by nám dokázal odpustiť, zostali by sme!“87,6
Tí, ktorí sa kvôli tomu urazili, však hovoria: „Ale my pôjdeme! Pravda, o nič sme pri Ňom neprišli, ale už sa nám zunoval tento nečinný život Skýtov. A pred Ním sa musí mať človek stále na pozore, aby sa nepreriekol čo len slovíčkom, inak má hneď na krku aj rozsudok a môže začať hľadať spôsoby, ako sa so zdravou kožou dostať zase do priazne, lebo o nejakej zhovievavosti u Neho nemôže byť ani reči! Čo On raz vysloví, z toho už nezľaví ani o omrvinku! Preto sa pri Ňom už viac nechceme zdržiavať!“ 87,7
Hovoria kajúcnici: „To je naozaj pravda. S kňazmi v Jeruzaleme sa dá veľmi dobre dohodnúť, obzvlášť pri dostatočne bohatej obete! S Ním sa však nedá zjednať ani o chlp, aj keby Mu človek ako obetu priniesol celú Zem! Preto je s Ním, pravda, dosť ťažko vychádzať; no neexistuje, že by bol niečo menej ako ten najväčší prorok, a každé Jeho slovo je, keď sa to presne uváži, plné Pravdy, Sily a Lásky, a dokonca aj tupá príroda poslúcha Jeho pokyny! Čo iné by sme chceli robiť, ako zostať pri Ňom, dokým nás od Seba sám neodvrhne?! Lebo skutky, ktoré činil pred našimi očami, pred Ním nevykonal žiaden človek, a preto s Ním zostávame za každú cenu!“ 87,8
Urazení ale povedia: „Robte, čo chcete, my ale ideme! Ak hostiteľovi niečo dlžíme, nech nám vystaví účet!“87,9
Hostiteľ však hovorí: „Ja nemám ubytovanie pre cudzincov, len pre vlastné deti Jakobove, a tie to u mňa majú zadarmo, ako všade v Kaanáne – zemi, kde mlieko a med tečú potokmi!“87,10
Po tomto rozhodnutí sa zodvihnú, vydajú sa na cestu a ponáhľajú sa odtiaľto. Keď sú však od Kány vzdialení na niekoľko hodín, a od únavy už nevládzu dvíhať nohy, padnú na cestu a tam sa, v počte niekoľko sto ľudí, odoberú na nočný odpočinok.87,11
Tou istou cestou však z Jeruzalema prichádza silná légia rímskych vojakov a natrafí na túto karavánu. Keďže unavených nie je možné zobudiť, strážia ich až do rána nasledujúceho dňa. A keď sa ráno zobudili, spútali im ruky, a keďže sa nevedeli preukázať platnými cestovnými pasmi, všetkých ich odviedli ako väzňov pred súd do Jeruzalema, kde ich týždeň vypočúvali, až kým ich – identifikovaných ako Židov a po zaplatení pokuty – neprepustili na slobodu.87,12
Avšak časť týchto rímskych vojakov prišla toho istého rána aj do Kány. Keď prehľadajú náš dom a my sa preukážeme cestovným povolením z Jeruzalema, nerobia už žiadne ďalšie problémy a pokračujú ďalej do Kafarnaumu potom, ako veliteľ tejto légie, ktorý Ma spoznal, prebral so Mnou veľa vecí a hneď Ma informoval, že teraz bude dlhší čas prebývať v Kafarnaume, kam sa už pred pár dňami odobrala jeho rodina, s ktorou sa tam stretne. Zároveň Ma pozve, aby som sa zastavil v Kafarnaume, porozprávať sa, čo mu aj sľúbim, že za pár dní urobím.87,13
Tiež sa Ma opýta, či neviem, čo je to za veľkú karavánu, ktorú v noci našiel ležať na ceste do Jeruzalema, ponorenú v hlbokom spánku. 87,14
Ja mu poviem, kto to je, a on Mi s priateľským úsmevom odvetí: „Keď som natrafil na týchto chlapíkov, hneď som si pomyslel, že tu ide v podstate len o farizejských špiónov a veľmi by ma prekvapilo, keby si ich Ty ako takých neodhalil už na prvý pohľad!“87,15
Nato mu Ja odvetím: „Nemáš úplne nepravdu, keď to tak vidíš. No keď Ma nasledovali z Jeruzalema a Judska, vtedy nimi ešte neboli; teraz sa však niektorí z nich nimi môžu stať a aj sa nimi stanú – na svoju veľkú škodu. Lebo chrámová zberba síce miluje zradu, obáva sa však zradcu viac ako zradeného nepriateľa, a preto žiadneho zradcu nenechá na slobode. Skoro všetci dostanú napiť z prekliatej vody a z desiatich z toho vyviazne so životom sotva jeden; no preživší sú v takom prípade zvyčajne obvinení z krivoprísažníctva a v Josafate, na mieste, ktoré je prekliate, ich zahrabú do prekliatej zeme. A to bude aj údelom niektorých z tých, ktorí Ma zradia chrámovej zberbe! Lebo Môj čas ešte neprišiel!“87,16