Hovorí veliteľ, menom Kornélius, ktorý je tiež bratom cisára Augusta: „No, dobre im tak! Lebo ti ani neviem opísať, ako mi táto chrámová zberba leží v žalúdku! Hovorím ti, drahý vznešený priateľ: To najhoršie z najhoršieho na celej Zemi je židovský chrámový klér! Naši kvázi-egyptskí kňazi sú zlí, ale tu a tam je občas možné zahliadnuť niečo ľudské; o nejakých krutostiach veľmi nepočuť a – až na pár mystických výnimiek – spočíva ich pôsobenie v nabádaní ľudstva k ľudskosti a k bojovej odvahe.88,1
Ale títo chlapi sú úplní pokrytci! Navonok sa tvária tak prísne a zbožne, akoby všetci so sebou nosili vrecia plné živých bohov; podľa svojho vnútra by však podľa našich mýtov boli príliš zlí aj pre ten najnižší Tartaros. Veru, ak by naše povestné tri hlavné fúrie, pred hrôzostrašnosťou ktorých sa všetko od strachu a hrôzy premení na kameň, zbadali jedného takého jeruzalemského chrámového chlapíka, sami by sa nakoniec museli od strachu a hrôzy zmeniť na diamantové kamene! Vravím Ti: Pre konečné rozuzlenie tohto najhoršieho a najzapeklitejšieho chrámového a kňazského klbka musí čo najskôr prísť ostrý meč macedónskeho kráľa, inak sa v tomto zlovestnom klbku ocitne čochvíľa celá Zem! – Ó, priateľu! Mohol by som Ti o týchto chlapoch porozprávať veci, z ktorých by celú Zem zachvátila horúčka! Ale dosť už, uspokoj sa zatiaľ s týmto; keď prídeš ku Mne, budeme sa o tom rozprávať viac!“88,2
Hovorím Ja: „Nechaj to tak; Ja poznám túto bandu od ich najspodnejších korienkov! No z tvojho klanu v Ríme som si už vyhliadol jedného ,macedónskeho kráľa‘; jemu sa dostane cti rozťať rozžeraveným mečom toto najspletitejšie klbko zo všetkých! 41 Predtým však toho ešte dosť urobím pre možné polepšenie niektorých spomedzi nich!“ 88,3
Hovorí veliteľ: „To nerob! Lebo ak dokážeš ako človek umrieť, oni už budú vedieť, ako Ťa zabiť, aj keď si pravý Syn Boží! Lebo Ti hovorím, že pred týmito chlapmi si nie je istý svojím životom ani samotný Boh! – Ver mi, najdrahší mladý priateľ!“88,4
Hovorím Ja: „Nechajme to tak! To, čo Otec chce, to sa aj stane! Stačilo by jedno fúknutie z Mojich úst a viac by ich nebolo! Ale to nie je vôľou Môjho Otca, takže sa tým nateraz nebudeme zaoberať!“88,5
Hovorí veliteľ: „Ak budú títo chlapi takto pokračovať ďalších desať rokov, v Judsku nezostane nažive veľa ľudí. Keby v ich vysokej rade nesedel jeden umiernený, tak nedlho potom, ako si odvážne vyčistil chrám od tej hávede, by prepukli ohromné problémy! No tento naozaj poctivý človek, menom Nikodém, dokázal týchto chlapov, ktorých je už pomaly toľko ako trávy na Zemi, udržať na uzde. Bolo to na umretie smiešne, ako im veľmi prefíkane dokázal zdôvodniť, že vyčistenie chrámu bolo špeciálne povolené Bohom, aby sa tak Jeho služobníci mohli dostať k veľkému množstvu peňazí, keďže to boli práve obchodníci, peňazomenci a predajcovia holubov, ktorí okrem malého nájmu za stánok nikdy neobetovali do Božej pokladničky, hoci majú najviac peňazí v celom Jeruzaleme! S tým sa väčšina uspokojila a niektorí hovorili: ,No, nech teda príde so svojím čarodejníctvom aj na ďalšiu slávnosť; bude užitočný!‘ Ale iní, ktorí sa pomimo, cez sprostredkovateľov, podieľali na zmenárenskom obchode, neboli, prirodzene, z takéhoto želania príliš nadšení. Bez ohľadu na to si stojím za tým, že Ti tá zberba pri prípadnom čistení chrámu na ďalšej slávnosti neskriví ani vlas na hlave, keďže pri tom poslednom si im pomohol k slušnej sume peňazí. Keby si ale chcel zase ísť do Jeruzalema v rovnakej záležitosti, musíš prekĺznuť potajomky, inak nájdeš chrám sám od seba vyčistený; lebo predavači, zmenári a obchodníci s dobytkom vyslali všetkými smermi špiónov, ktorí Ťa majú na Tvojich cestách sledovať, rovnako ako istí, mimoriadne zlí služobníci svätyne. Medzi tými, ktorých som dal zatknúť na ceste, to boli samí takíto chlapíci; neverím, že sa medzi nimi nájdu dvaja počestní!“ 88,6
Hovorím Ja: „No, túto láskavosť im môžem ešte raz urobiť, ale potom zabezpeč, aby viac žiadny peňazomenec a obchodník v chráme neprevádzkoval svoj obchod! Keď poslednýkrát vstúpim do Jeruzalema, vtedy budem musieť chrám vyčistiť ešte raz – tak, ako som ho vyčistil nedávno!“88,7
Po tomto predbežnom uistení príde veliteľ roty a oznámi veliteľovi, že vojaci sú pripravení na odchod. Veliteľ sa teda porúča a ešte raz Mi pripomína, aby som ho v Kafarnaume určite navštívil! Po tomto hostiteľ podáva dobré raňajky, ktorých sa zúčastnia všetci hostia.88,8
41 V roku 70 bol Jeruzalem rímskymi légiami prakticky celý zničený a obyvatelia pozabíjaní. Josephus, ktorý sa za Rimanov zúčastnil vyjednávaní (ktoré skončili neúspechom) bol svedkom obliehania a zničenia Jeruzalema a vo svojom opise udalostí okrem iného uvádza, že Jeruzalem „bol tými, ktorí ho rozkopali až do základov, zrovnaný so zemou tak dôkladne, že nezostalo nič, čo by dokazovalo, že Jeruzalem bol vôbec niekedy obývaný.“ [pozn. prekl.]