Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

79 – Jonael o liečení chorôb duše. Následky prílišnej prísnosti – vo veľkom i v malom. O treste smrti. Odplata zabitých. Rada ku zmiereniu s umierajúcimi nepriateľmi. Požehnanie mieru a priateľstva. Pomsta nepriateľov zo záhrobia. Príklad: Dávid a Uriáš.

Hovorí veliteľ, úplne predchnutý presvedčivou a pravdivou Jonaelovou rečou: „Áno, teraz mi je to už úplne jasné, a ja odstupujem od svojho zámeru! Urobím to až vtedy, ak ma o to požiadaš; a budeš tak mať, ako Bohom určený predstavený tohto spoločenstva, u mňa prednosť; bez tvojej rady už v budúcnosti nič nepodniknem.^79,1

Nato Jonael hovorí: „Tak je to veľmi dobre a hodné Pánovej priazne! Keď je niekto chorý na tele, mala by mu byť poskytnutá telesná pomoc; ak je však niekto chorý na duši, tomu by tiež mala byť daná duševná pomoc, podľa toho, aká je choroba!^79,2

Choroby duše u detí môžu byť najlepšie vyliečené vhodnou disciplínou, pri ktorej by nemal chýbať prút, no choroby duše u dospelých ľudí sa liečia múdrou a láskyplnou radou, riadnym vyučovaním a z čistej lásky vychádzajúcimi napomínaniami a varovaniami pred nutnými zlými následkami, ktoré časom musia nutne povstať, keď sa ponechá slabostiam duše voľný priechod. Pokiaľ to všetko u veľmi zatvrdnutých, teda slepých a hluchých duší, neprinesie žiadne ovocie, až potom je čas pristúpiť u takýchto bytostí k vážnejšiemu a ostrejšiemu zaobchádzaniu, pri ktorom by ale v pozadí mala byť vždy plne prítomná láska k blížnemu, z ktorej jedinej môže pri ostrejšom zaobchádzaní vzísť požehnanie!^79,3

Kde však vedúci jedná z hnevu a pekelnej pomstychtivosti, tam je všetka námaha márna! Namiesto toho, aby sa choré duše zmenili na pravých ľudí, sa z nich stanú diabli, ktorých smäd po pomste už nebude schopná utíšiť žiadna moc.^79,4

Nejakú dobu môže byť Satan zadržiavaný mocou a silou zhora; keď ale Pán – kvôli pyšným ľuďom, ktorí si nakoniec myslia, že svojou mocou a múdrosťou, spočívajúcou v neústupnej tyranskej prísnosti, dokážu udržiavať im vyhovujúci poriadok – stiahne naspäť svoju moc a sníme Satanovi okovy, potom moc tých, ktorí sa domnievali byť takí mocní, zmizne za noc! Lebo ľudia, z ktorých sa nesprávnym zaobchádzaním stali skutoční diabli, na nich dopadnú ako rozvodnená rieka a zničia ich, akoby ich tu nikdy nebolo! ^79,5

Najhoršie pôsobí ale trest smrti! Lebo čo pomôže, zabiť niekomu telo, ak nedokáže uväzniť jeho dušu a ducha, v ktorých je prítomná vlastná sila ku konaniu a pôsobeniu?!^79,6

Ktokoľvek verí, že sa zbavil svojho nepriateľa, keď usmrtil jeho telo, je postihnutý desaťnásobnou slepotou! Až vtedy si z jedného slabého nepriateľa, ktorého mohol vidieť, urobil tisíc neviditeľných, ktorí ho potom prenasledujú vo dne, v noci a škodia mu na tele, na duši a na duchu! ^79,7

Pozri sa na vojnu, v ktorej sú nezriedka telesne usmrtené mnohé tisíce! Víťaz si myslí, že sa zbavil svojich nepriateľov, ak ich, v súlade so svojou zaslepenou predstavou, telesne zničil. Ale ako ohromne sa mýli! Duše a duchovia usmrtených potom roky svojím bezprostredným vplyvom na počasie tejto Zeme ničia všetky druhy plodín, čím spôsobia nevyhnutné zdraženie potravín, ktoré vyvolá hlad a ten všemožné smrtiace epidémie a mor! Tieto potom v krátkom čase skosia viac ľudí, ako on usmrtil nepriateľských bojovníkov. Takto oslabený vo svojej moci, ktorú mu mala dať jeho zem, musí, aby sa udržal, za drahý žold naverbovať bojovníkov z cudzích krajín. Tým zadĺži seba aj svoju zem; a keď po niekoľkých rokoch zem aj ľud úplne vycical a už nedokáže splácať svoje dlhy a platiť vojakov, začne byť zo všetkých strán prenasledovaný a preklínaný. Ľud, ktorý dobyl, tiesnený veľkou núdzou, proti nemu povstane a vonkajší nepriatelia si tiež nenechajú ujsť túto príležitosť a vrhnú sa na neho. A on, oslavovaný víťaz, v tomto boji nikdy nebude korunovaný za víťaza, ale sa ho tigrími pazúrmi zmocní zúfalstvo a duchovne ho roztrhá až do jeho najvnútornejších životných vlákien!^79,8

A vedz, že to všetko je pôsobenie telesne usmrteného nepriateľa! ^79,9

Preto je prastarým pravidlom a zvykom, že keď niekto telesne umiera, všetci okolo neho sa s ním zmieria a nechajú sa ním požehnať. Lebo ak umrie ako niečí nepriateľ, potom toho, ktorý ho prežil, je možné len poľutovať. Lebo po prvé bude oslobodená duša bez prestávky týrať myseľ prežívajúceho neznesiteľnými výčitkami svedomia a po druhé bude všetky jeho pozemské okolnosti viesť tak, že ten už len tak ľahko nebude mať na ružiach ustlané. ^79,10

Pán ale také niečo pripúšťa, aby sa tak ukrivdeným dušiam dostalo žiadúceho zadosťučinenia, a okrem toho je to pre prežívajúceho neporovnateľne lepšie, ak je za svoje skutky vychádzajúce z pýchy trýznený už v tomto hmotnom svete, ako keby mal ihneď po smrti svojho tela padnúť do rúk stovkám tisícov duchov, ktorí by s ním, ako úplne neskúseným v tomto svete, určite nezaobchádzali priateľsky!^79,11

Preto je však takisto nadovšetko nutné pestovať na tomto svete lásku a pravé priateľstvo a nepriateľovi robiť radšej dobro ako zlo a žehnať toho, kto ma preklína; keďže nemôžem vedieť, kedy ho Pán z tohto sveta odvolá! Jednoducho, kto mi bol na svete nepriateľom v určitých malých veciach, bude ním v duchu stonásobne vo veľkých veciach.^79,12

Dávid bol predsa už od svojho detstva človekom a mužom podľa srdca Jehovovho, no urobil si len z jediného človeka, konkrétne z Uriáša, nepriateľa proti Božej Vôli, a ako ťažko sa potom s Božím dovolením pomstil Uriášov duch Dávidovi! ³⁹ A to je a vždy zostáva nevyhnutným dôsledkom nepriateľského jednania voči človeku, proti Božej Vôli!^79,13

Áno, úplne niečo iné je to, ak ťa samotný Pán povolá, ako povolal Dávida proti Filištíncom, aby nepriateľov Boha a ľudí, ktorí sa už stali satanskými, zasiahol vojenskou mocou a pozemsky ich zničil! Títo na druhom svete upadnú ihneď do tvrdého súdu a nikdy už nedokážu povstať proti Božej ruke; lebo boli pokorení mocou Pána.^79,14

Úplne iné je to však s tými nepriateľmi, ktorých si si na svete urobil bez Božieho pokynu, svojou nevľúdnosťou, svojou prípadnou aroganciou alebo nanajvýš nedokonalým výkonom ľuďmi vymyslenej spravodlivosti, o ktorej sa už príslovečne hovorí, že najvyššie právo je súčasne tým najvyšším bezprávím. Až po odložení svojich tiel sa len títo stanú tvojimi nezmieriteľnými nepriateľmi!^79,15

Dal by som ti tisíc životov, ak by som ich mal, ak by si mi na svete ukázal jedného šťastného človeka, ktorého na onen svet predchádzal jeho nepriateľ! Ja som na takého ešte nenatrafil! Poznám ale prípady, keď sa pomsta ducha, ktorý sa stal nepriateľským voči nejakému rodu, tiahla až do desiateho pokolenia, alebo tiež ako ľudia, ktorým bolo v nejakej zemi alebo oblasti hrubo ukrivdené, potom ako duchovia túto zem alebo oblasť pustošili veľa rokov, alebo niekedy aj navždy, takže tam žiaden človek nedokázal vydržať! Priateľu, nech už ti toto moje najlepšie mienené učenie pripadá akékoľvek neuveriteľné, je napriek tomu nevyvrátiteľne pravdivé! A ak by to nebolo pravdivé, ako by som sa vôbec mohol odvážiť predostrieť ti ho pred tvárou Pána a Jeho anjelov?! Ak by si však mal ohľadom toho predsa len nejaké pochybnosti, obráť sa na Pána, večného Pôvodcu všetkých vecí, a On ti plne dosvedčí, či som ti povedal čo len jednu slabiku nepravdy!“^79,16