Tu sa veliteľ, rovnako ako mnohí iní prítomní hostia, veľmi čuduje a povie: „Áno, ak je to tak, potom je pozemský život nadmieru nebezpečnou vecou. Kto potom dokáže obstáť?“80,1
Hovorím Ja: „Každý, kto žije podľa Môjho učenia! Kto ale žije podľa svojej vlastnej namyslenosti, väčšinou nasiaknutej sebaláskou a aroganciou, a nedokáže z celého srdca odpustiť a desaťkrát viac požehnať toho, kto mu nejako ukrivdil, ten skôr alebo neskôr zakúsi nevyhnutné následky nepriateľstva, pred ktorým nemôže odo Mňa očakávať vôbec žiadnu ochranu, až kým svoj dlh voči nepriateľovi nesplatil do posledného haliera! Preto žite s každým v mieri a jednote! Je pre vás lepšie zniesť nejakú neprávosť, ako niekomu spôsobiť hoci aj neprávosť zdanlivú. Týmto spôsobom si nevychováte žiadnych pomstiteľov, a duchovia, ktorí by sa inak stali vašimi nepriateľmi, sa potom stanú vašimi strážnymi duchmi a odvrátia od vašich hláv mnohé nešťastie!80,2
Prečo to všetko ale je a musí byť takto? Nato Ja hovorím: Pretože to tak musí byť podľa Mojej Vôle a podľa Môjho nemenného poriadku!“ 80,3
Hovorí veliteľ: „Áno, Pane, teraz až príliš jasne poznávam Tvoju nekonečnú, a ničím neohraničenú lásku a múdrosť, a hovorím: Ak raz budú všetci ľudia preniknutí Tvojím učením, potom sa Zem zmení na úplné nebeské kráľovstvo! Ale – a je to obrovské ,ale‘ – kedy k tomu dôjde?80,4
Keď teraz pomyslím na veľkú Zem, ktorú ešte žiadny objaviteľ nepreskúmal, kde začína, a kde končí, a predstavím si to nespočetné množstvo ľudí obývajúcich tento nezmerný šíry svet, začína sa mi z toho poriadne točiť hlava! Najnevzdelanejšia a najhrubšia zloba sa zdá byť hlavným povahovým rysom mnohých obyvateľov tejto veľkej Zeme!80,5
Najväčšia časť ľudí je úplne preniknutá zvieracou sebeckosťou a aroganciou fúrií!80,6
Kdekoľvek sa na šírej Zemi usadil nejaký mierumilovný malý národ a vzájomnou spoluprácou sa pozdvihol na nejakú úroveň prosperity, tam bol čoskoro citlivým nosom vlčích a tigrích ľudí vystopovaný a nepriateľsky napadnutý; tí chudáci boli porazení, a stali sa tak tisíckrát nešťastnejší, ako boli predtým vo svojom prirodzenom stave!80,7
Ak sa však tento mierumilovný a vzdelaný malý národ predsa len odvahou, múdrosťou a energiou svojho ducha víťazne presadil proti nepriateľovi, ktorého musel, prirodzene, z väčšej časti zničiť so zbraňou v ruke, ale z duchov mŕtvych protivníkov sa až potom stanú tí najväčší a najškodlivejší nepriatelia, potom sa, ako tomu rozumiem, otvorene pýtam: Ako, kedy a za akých okolností zapustí Tvoje nanajvýš prospešné učenie na Zemi plné korene a stane sa ľuďom smernicou pri ich jednaní?80,8
Pokiaľ sa v jemných lúčoch Tvojho neprekonateľného učenia budú šťastne kúpať len jednotlivé národy, bude ich deň po dni obkľučovať čoraz viac nepriateľov. Ak sa nepriateľom dobrovoľne vzdajú, nebudú pre svojich dobyvateľov nič iné ako otroci a budú musieť znášať každý neľudský tlak, áno, nakoniec aj zákaz nasledovania a praktizovania Tvojho učenia. 80,9
Ak sa však nejakými prostriedkami stanú pánmi nad svojimi nepriateľmi, až potom sa duchovia a duše zabitých v boji stanú plne neporaziteľnými nepriateľmi, a s nebeským Kráľovstvom na Zemi to bude, podľa môjho nepodstatného názoru, vyzerať všelijako!80,10
Či by mal človek každému nepriateľovi – myslím tým aj kvôli tej najlepšej veci – za jeho zlo konať dobro, ponechávam preto otvorené! Že tým človek môže z mnohého slepého nepriateľa urobiť vidiaceho priateľa, o tom vôbec nepochybujem, ale či sa dá toto pravidlo uplatniť aj pri veľkom množstve nepriateľov dobrej veci s požehnaným výsledkom, o tom, – Pane, odpusť mi moje chabé porozumenie – si dovolím, z už uvedených dôvodov, trochu pochybovať!80,11
Vždy si spomeniem na nešťastnú Skyllu a Charybdu, kde, ak sa človek so šťastím vyhne prvej, o to istejšie bude pohltený tou druhou! – Pane, len k tomuto ešte trochu svetla a ja bratsky objímem všetkých mojich nepriateľov a prepustím všetkých väzňov zo žalárov – tiež všetkých zlodejov, lupičov a vrahov, aj keby boli neviem akí zlí!“80,12