Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

78 – Rímsky veliteľ a Jonael o tolerancii. Veliteľove svedectvo o Ježišovi. Následky hriechu. Miernosť a trpezlivosť sú účinnejšie ako hnev.

Hovorí veliteľ: „Drahý múdry priateľ! Hovoril si dobre a úplne správne, ale čo mám na túto záležitosť vravieť ja ako cudzinec?! Ja teraz verím a som vo svojom vnútri presvedčený, že tento Ježiš z Nazaretu nie je nikto iný ako najpravejší Boh v ľudskej podobe. A to hovorím ani nie tak kvôli veľkým znameniam, ktoré činí, ale omnoho viac kvôli jeho bezhraničnej múdrosti! Lebo ten, kto chce stvoriť svet, musí byť taký múdry, ako je On v každom Svojom slove!78,1

No títo darebáci sa tu rúhavo označujú za Deti Božie, ku ktorým po všetky časy prehováral Boh – či už cez prostredníka alebo priamo – a teraz k nám Sám prichádza telesne, no oni ho urážajú ako nejakého ničomníka a ešte ho chcú aj vyhnať z mesta! Priateľu, ja som Riman, v náboženskom ponímaní pokrivený panteista, teda slepý pohan, no ja verím a za túto svoju novú vieru nasadím svoj život!78,2

Keby to boli pohania, mal by som s nimi strpenie, ale keďže sa nazývajú Božími Deťmi a Boha, ktorý je ich večným Otcom, takto hanobia, potom ako cudzinec s nimi nemôžem mať žiadne strpenie.78,3

Chceli vyhnať Pána Boha; teraz budú sami vyhnaní! Háveď a burina musia preč, aby sa na tomto poli, ktoré teraz obrobil Pán, darilo čistým plodom! Lebo ak burina zostane tu, zakrátko zadusí všetko, čo tu Sám Pán tak úžasne zasial! Povedz mi, ale úplne priamo – mám pravdu alebo nie? Čo mi musí byť viac – Pán alebo mizerná pouličná zberba?!“78,4

Hovorí Jonael: „Že máš pri takýchto názoroch úplnú pravdu, proti tomu nikto nemôže a nebude namietať – či je ale niečo také potrebné práve teraz, to je úplne iná otázka. Môže sa stať, že títo hriešnici, teraz nadovšetko vystrašení, vstúpia do seba, oľutujú svoje hriechy a úplne sa polepšia – a všetkých ich vyhnať by potom nebolo v poriadku! Lebo hriech zostáva u človeka len dovtedy trestný, kým tento zotrváva v hriechu; keď ho ale človek úplne odloží a včlení sa do Božieho poriadku, potom už hriech a zodpovedajúci trest nemajú s človekom mať čo dočinenia!78,5

Ale trestať plne polepšeného človeka kvôli tomu, že predtým raz alebo viackrát zhrešil vo svojej slepej hlúposti a slabosti, by bolo korunou nezmyselnosti, úplne nehodné pravého človeka, proti každému Božiemu poriadku a na chlp by pripomínalo konanie nejakého tupého lekára, ktorý by, potom ako sa jeho pacienti uzdravili, prišiel za nimi a povedal im: ,Teraz ste sa síce úplne uzdravili, ale tiež je vám jasné, že vaše telo a konkrétne tento a tento úd sa proti vám prehrešil, a preto, v závislosti od okolností – podľa toho, či vás trápil viac alebo menej –, musí byť teraz aj potrestaný!‘ Keď sa teraz uzdravení vo svojom tele, ktorí sa ledva zotavili, nechajú za trest všelijako trýzniť a mučiť, čo potom zostane z ich uzdravenia?! Vedz, že budú potom ešte desaťkrát viac chorí, ako boli pôvodne! Otázka: K čomu bolo potom dobré takéto nevhodne načasované potrestanie tela?! – Či nie je samotná liečba dostačujúcim potrestaním tela? K čomu je také potrestanie, z ktorého telo opätovne ochorie?! Keď je ale takéto jednanie neskutočne hlúpe už v hmote, o čo potom viac, keď sa bude uplatňovať na duchovnom človeku?!78,6

Našou povinnosťou je ľudí, ktorí zhrešili, a potom sa úplne polepšili, bratsky upozorňovať na veľké nebezpečenstvo hriechu, zároveň ich však v ich polepšenom stave podporovať a posilňovať všetkými dostupnými prostriedkami, aby už nikdy nespadli naspäť do područia hriechu; ale volať ich ako polepšených na zodpovednosť a žiadať ich potrestanie by nebolo nič iné ako zatiahnuť polepšených hriešnikov naspäť do desaťnásobne väčších a horších hriechov.78,7

Potom je tu ale na mieste otázka, či by takéto jednanie nebolo pred Bohom stokrát viac odsúdeniahodné ako všetky predošlé hriechy spáchané odsúdenými! – Verte mi, že trest, ktorý každý hriech nesie so sebou, je liekom proti duševnému zlu zvanému ,hriech‘; ak je však zlo napravené už tým podaným liekom, k čomu potom podávať ďalší liek, keď zlo už viac neexistuje?!“ Hovorí veliteľ: „Ako prevenciu proti možnému opätovnému prepuknutiu zla!“78,8

Hovorí Jonael: „Áno, áno, prevencia je úplne dobrá a nutná; musí ale byť, ako som už skôr vysvetlil, podporujúceho a posilňujúceho druhu, nie ale oslabujúceho alebo dokonca usmrcujúceho druhu! Hnev nikdy nezmierni hnev – len láska, miernosť a trpezlivosť!78,9

Ak niekto horí, treba ho poliať vodou, a nie vriacou smolou alebo azda žeravým železom! Keď si niekto zlomí nohu, treba ho odniesť a zlomenú nohu mu napraviť, zafixovať ju a uložiť dotyčného do dobrej postele, aby sa jeho zlomenina mohla vyliečiť; nebudeme ho ale biť obuškom za to, že bol taký nešikovný pri kráčaní, že spadol a zlomil si nohu.78,10

Nebolo to tak dávno, čo mi jeden vyslanec, ktorý sa vrátil zo Skýtie, kde bol tamojším ľuďom zvestovať Boha Abraháma, Izáka a Jakoba, opisoval, ako tento divoký, neustále putujúci ľud, človeka, ktorý zomrel, trestal za to, že umrel! Úplne ho vyzliekli, nahého ho priviazali ku kolu a celý deň ho bičovali; a túto procedúru použili na mŕtveho aj v prípade, ak ho zabil niekto iný. Vtedy bol totiž vinný z toho, že sa nechal premôcť a nakoniec aj zabiť! Toho, ktorý zabíjal, však pochválili, že nad tým druhým zvíťazil a uchoval si tak svoj život!78,11

Nech už vyznieva táto záležitosť akokoľvek hlúpo, úplne to pripomína nás, keď chceme niekoho, kto je kvôli hriechu – ktorý je chorobou duše – už duchovne mŕtvy, usmrtiť ešte viac ako už je!78,12

Chorý iste potrebuje lekára a vhodný liek; ale trestať ho zato, že mal to nešťastie, že ochorel, to, drahý priateľ, patrí do najhlbšej Skýtie! Myslím si, že teraz už vidíš, že je vždy lepšie Pána Života vo všetkom nasledovať ako ho hrubými, nemotornými rukami v čomkoľvek predbiehať, a skaziť tak – či už zo zlomyseľnosti, ako diabli, alebo z čistej hlúposti – Jeho veľkú božskú škôlku pre rastliny.78,13

Čítať ďalej O titule