Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

66 – Uzdravenie ochrnutého.

My ale pokračujeme ďalej na východ a čoskoro dôjdeme k malej dedinke, vzdialenej od zámku asi na dvadsať poľných ciest ³⁰. Všetci obyvatelia sa nám radostne ponáhľajú v ústrety a vľúdne sa nás pýtajú, ako nám môžu poslúžiť. Ja však poviem: „Nemáte medzi sebou nikoho chorého?“ Oni prisvedčia a povedia: „Áno, máme jedného, ktorý je úplne ochrnutý!“ ^66,1

Hovorím Ja: „Tak ho prineste sem, aby sa mu zdravie prinavrátilo!“ Jeden povie: „Pane, to pôjde ťažko! Tento ochrnutý je na tom tak zle, že už celé tri roky nemôže opustiť posteľ! A tá posteľ, v ktorej leží, sa dá len ťažko doniesť, lebo je pripevnená k zemi. Neunúval by si sa preto k chorému?“ Hovorím Ja: „Ak sa posteľ ťažko nesie, zabaľte chorého do plachty a doneste ho sem!“ Po tomto pokyne sa viacerí rýchlo ponáhľajú do domu, v ktorom leží ochrnutý, zabalia ho do plachty, vynesú ho ku Mne na ulicu a povedia: „Pane, tu je ten úbohý chorý!“^66,2

Ja sa ale opýtam chorého, či verí, že ho môžem vyliečiť. Chorý vtedy na Mňa pohliadne a povie: „Drahý priateľ, veru na to vyzeráš; zdá sa, že si ten pravý liečiteľ! Áno, áno, verím tomu!“^66,3

Na to Ja poviem: „Tak potom – vstaň a kráčaj! Tvoja viera ti prišla na pomoc, ale určitým svojím hriechom sa v budúcnosti vyhýbaj, aby si opäť nedostal dnu, ktorá by na druhý raz bola horšia ako teraz!“^66,4

A chorý hneď vstane, zdvihne plachtu a začne kráčať. Keď tak zistí, že je úplne vyliečený, padne predo Mnou na zem, ďakuje Mi a nakoniec povie: „Pane, v Tebe je viac ako ľudská sila; požehnaná buď Božia sila v Tebe! Ó, blažené je telo, ktoré Ťa zrodilo, a prsia, ktoré Ťa kojili!“ ^66,5

Ja mu však poviem: „A blažení sú všetci, ktorí počúvajú Moje slová, podržia si ich v srdci a žijú podľa nich!“ Hovorí chorý: „Pane, kde je možné počuť Ťa rozprávať?“^66,6

Hovorím Ja: „Poznáš predsa veľkňaza Jonaela zo Sychar, ktorý obetoval na Garizim! Nuž, tak on má Moje slovo; choď za ním a uč sa od neho!“ Hovorí vyliečený: „Pane, kedy je možné ho zastihnúť doma?“ Hovorím Ja: „Tu stojí vedľa Mňa, sám sa ho opýtaj a on ti to povie!“^66,7

Tu sa vyliečený obráti na Jonaela a povie: „Ctený veľkňaz Jehovu na Garizim, v ktorom čase smiem vstúpiť do tvojho domu?“^66,8

Hovorí Jonael: „Doteraz tvoja práca spočívala v ležaní a trpezlivom znášaní svojho utrpenia; doma ti preto toho veľa neujde. Poď teda dnešný deň s nami a počúvaj; ešte sa toho veľa udeje a všetko ostatné sa dozvieš zajtra!“ ^66,9

Hovorí vyliečený: „Ak mám byť považovaný za hodného kráčať v takejto spoločnosti, potom vás budem nasledovať s najväčšou radosťou! Lebo, drahý priateľ, keď musel človek celé tri roky trpieť v často nevýslovných bolestiach na tvrdej posteli a teraz je čistým Božím zázrakom zrazu vyliečený zo zlej choroby, až vtedy človek pocíti, akú cenu má zdravie! A aká je to radosť, môcť kráčať s rovnými údmi! Preto by som chcel teraz ako Dávid pred vami tancovať, skákať a veľkou radosťou velebiť veľkú Božiu dobrotu!“^66,10

Hovorí Jonael: „Choď, a tak to aj urob, aby sa pred našimi očami naplnilo, ako stojí napísané Pánom: ,A chromý bude skákať ako jeleň!³¹‘“ ^66,11

Tu vyliečený odhodí plachtu, rýchlo predbehne celú spoločnosť, a začne tam skákať a tešiť sa, a nenechá sa rušiť vo svojej radosti. Lebo asi po dvoch alebo troch poľných cestách ³² narazí na rímskych žoldnierov a drábov, ktorých, spolu s ich veliteľmi, dvaja anjeli v Jairuthovom zámku zahnali na nejakú bočnú cestu, a tí ho teraz vyrušujú v jeho radosti, a pýtajú sa ho, čo to robí. On sa tým ale nenechá rozladiť a hopkajúc, vyskakujúc, akoby si ani nevšimol otázku veliteľa, vykrikuje: „Keď je človek rozjarený, dobytok je posmutnelý; radosť ľudí prejavená, smrť dobytka zaistená! Preto len – juchú, juchú! Ľudia skáču v radosti, dobytok na pastvine v žalosti! Juchú, juchú!“ A takto vyliečený ďalej pokračuje. To veliteľa rozhnevá a zakáže mu robiť taký rámus. ^66,12

Uzdravený ale povie: „Čo mi zakazuješ moju radosť!? Celé tri roky som ležal ochrnutý v posteli! Keby si bol za mnou prišiel a povedal mi: ,Vstaň a kráčaj!‘ a ja by som sa po tej vete stal takým zdravým ako som teraz, potom by som si teba a každé slovo z tvojich úst vysoko považoval, ale keďže taký nie si a tvoja moc je oproti moci môjho nového Pána úplné nič, poslúcham preto mocného Pána – takže len ďalej, juchú, juchú, juchú!“^66,13

Veliteľ mu teraz úplne vážne zakáže robiť cirkus a vyhráža sa mu potrestaním, no pri tom veseliacom sa v okamihu objavia dvaja mladíci a hovoria mu: „Nenechaj sa rušiť vo svojej radosti!“^66,14

Akonáhle veliteľ zbadá už známych mladíkov, ihneď zakričí na svojich úplne neozbrojených vojakov: „Utekajte! Zase sú tu dvaja Plutovi služobníci!“ ^66,15

Keď veliteľ zakričí tento rozkaz, celá rímska zatýkacia légia vezme nohy na plecia takým spôsobom, že dovtedy nikto nič podobné nevidel. Uzdravený sa ale o to viac teší a vyskakuje a vykrikuje za utekajúcimi: „Juchú! Juchú! Keď sa ľudia radujú, dobytok zarmucujú!“ – Potom sa trochu upokojí, vráti sa k Jonaelovi a povie mu: „Priateľu, ak ti neprekáža rozprávať sa za pochodu, mohol by si ma trochu zoznámiť s tým, čo si prijal ako nové Slovo od Pána, ktorý mi daroval zdravie!? Lebo ak mám z tohto Slova urobiť pre seba zákon, musím ho najskôr poznať!“^66,16

Hovorí Jonael: „Pozri, zase sa blížime k dedine, ktorá je podľa nového rímskeho uznesenia mestečkom; tam Pán určite zase niečo podnikne. Ty ale pôjdeš s nami aj tak do mesta; v mojom alebo Irhaelinom dome nájdeš ubytovanie na tak dlho, ako sa ti bude páčiť. Tam budeš so všetkým oboznámený! Teraz už vôbec nie sme ďaleko od mesta. Toto miesto, ku ktorému prichádzame, patrí podľa nového usporiadania Ríma vlastne už k mestu, keďže ale Rimanom slúži najmä ako pevnosť, oddelili ju od Sychar, obohnali zátarasami a povýšili ho na mestečko s vlastným názvom. Toto miesto nie je veľké – tisíc krokov a máme ho za chrbtom. Potom odbočíme doľava a odtiaľ je to už sotva sedem poľných ciest ³³ po prvé domy Sychar. Preto buď ešte chvíľu trpezlivý a tvoje želanie bude čoskoro naplnené!“^66,17

Hovorí uzdravený: „Ó, pri Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi! Ak je toto mestečko rímskou posádkou, potom zle pochodíme! Lebo rímsky veliteľ nás nedobre privíta, keď musel len pred pár okamihmi takým hanebným spôsobom vziať pred nami nohy na plecia.“^66,18

Hovorí Jonael: „To prenecháme celé Pánovi, ktorý je teraz s nami; On to urobí tak, aby všetko dobre dopadlo! Už k nám ale vidím z mestečka prichádzať skupinu bojovníkov s bielou vlajkou; to sa mi vidí ako dobré znamenie!“^66,19

Hovorí uzdravený: „Ó, isteže, pokiaľ sa nejedná o obvyklú rímsku vojnovú lesť!? Lebo v takýchto veciach rímske a grécke jednotky obzvlášť vynikajú!“ ^66,20