Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

65 – Jairuth sprevádza Pána. Služba strážnych anjelov.

Jairuth si síce želá, aby som u neho strávil celý deň, Ja mu ale vysvetlím, že v tejto oblasti je ešte viacero chorých, ktorých chcem cestou navštíviť. Preto Ma potom Jairuth prosí, či by Ma mohol aspoň odprevadiť naspäť do mesta, čo mu aj dovolím. Hneď sa aj vydá na cestu, poprosí ale aj oboch mladíkov, či by ho mohli sprevádzať.65,1

Mladíci ale hovoria: „Bude lepšie, keď zostaneme tu, lebo hostia v záhradnej sále ťa u Rimanov označili za buriča a bez nás to pre tvoj dom dopadne zle! Rozumieš?“65,2

Jairuth sa z tej správy skoro zblázni a úplne rozrušený sa pýta: „Čo za Satana v ľudskej koži ma nahlásil Rimanom a čo ho k tomu viedlo?“ 65,3

Hovorí jeden mladík: „Pozri sa, v Sychar žijú obchodníci, ktorí nemajú také šťastie ako ty; nemôžu si stavať zámky a už vôbec nie si zadovážiť celý veľký kraj – ako ten pekný pozemok pri Červenom mori, ktorý si si kúpil v Arábii. Títo obchodníci ti preto závidia tvoje pozemské šťastie a veľmi ťa túžia zruinovať. Tentokrát by sa im to aj podarilo, keby sme tu neboli; ale keďže ťa v mene Pána ochraňujeme, neskriví sa ti pri tejto príležitosti ani vlas na hlave. Daj ale pozor, aby si zostal mimo domu aspoň tri dni!“65,4

To Jairutha upokojí a rýchlo sa so Mnou poberá zo zámku.65,5

Ako prechádzame cez zámocké nádvorie, prichádza k nám početná skupina rímskych žoldnierov a drábov, zastavia pred nami a hrozia nám, aby sme ďalej nepokračovali! Ja sám však pred nich predstúpim a ukážem im osvedčenie od Nikodéma. Veliteľ ale povie: „Toto je bezcenné, keď sa jedná o dôvodné podozrenie zo vzbury proti Rímu!“65,6

Hovorím Ja: „Čo teda od nás chceš? K tomuto kroku ťa donútila drzá a nehanebná lož hŕstky závistlivcov; Ja ti ale hovorím, že na tom nie je ani slovo pravdy! Keď si ale tak ochotne prepožičal svoje ucho lži, tak ho teraz rovnako ochotne prepožičaj pravde, pre ktorú tu nájdeš viac svedkov ako v meste pre tú najnehanebnejšiu lož niekoľkých zlých závistlivcov!“ 65,7

Hovorí veliteľ: „To sú plané výhovorky a na mňa neplatia! Až pri konfrontácii pred súdom (zoči voči žalobcom) sa ukáže pravda, preto okamžite poďte s nami dobrovoľne pred súd, inak použijeme násilie!“ 65,8

Hovorím Ja: „Tam je zámok! Len samotný jeho pán bol označený za buriča, tak tam choďte a vyšetrujte – uvidíme, či sa vám podarí odhaliť nejakú vzburu! – Ak nás ale chcete násilím donútiť, aby sme vás nasledovali pred váš nespravodlivý súd, potom aj my sme schopní sa vám postaviť príslušnou silou a ukáže sa, kto bude pri tom ťahať za kratší koniec! Robte teda, čo chcete! Môj čas ešte nenadišiel a povedal som vám, že tu niet žiadnej viny! Kto je ale v práve, ten má to právo aj chrániť v boji slovom aj skutkom!“ 65,9

Veliteľ pohliadne na našu početnú spoločnosť a vydá príkaz nás všetkých pochytať a spútať. Jeho žoldnieri a drábi sa najprv vrhnú na mladíkov a pokúšajú sa ich chytiť; mladíci im ale tak šikovne unikajú, že nedokážu chytiť ani jedného. Keď sa žoldnieri a drábi unavia a veľmi sa rozptýlia, keďže mladíci, zdá sa, utekajú na všetky strany, hovorím veliteľovi: „Mne sa vidí, že bude pre teba ťažké nás pochytať.“ Veliteľ chce po Mne seknúť mečom, ale jeden mladík mu v okamihu meč vytrhne z ruky, a vyhodí ho do takej výšky až tento zmizne z dohľadu, a tak ho odzbrojí.65,10

Ja veliteľovi poviem: „No, čím Ma teraz budeš sekať alebo bodať?“ Veliteľ, úplne rozzúrený, hovorí: „Takto sa tu rešpektuje moc Ríma?! Dobre, ja už budem vedieť, ako o tom podať správu Rímu, a zakrátko si potom prezriete tento kraj a poviete mi, či je rovnaký ako predtým! Kameň na kameni tu nezostane!“65,11

Ja mu ale ukážem, ako práve mladíci ženú pred sebou všetkých žoldnierov a drábov spútaných povrazmi! Keď to veliteľ zbadá, začne vzývať Dia, Marsa a dokonca fúrie, aby ho zachránili pred takouto hanbou!65,12

Ja ale poviem mladíkom, aby tých žoldnierov a drábov zase pustili; a tí to hneď aj urobia. Potom poviem veliteľovi: „No, máš ešte chuť skúšať na nás svoju silu?“ Veliteľ povie, že títo mladíci musia byť bohovia, inak by nebolo možné, aby len holými rukami takto dôkladne porazili jeho znamenitých bojovníkov.65,13

Hovorím Ja: „Áno, áno, pre teba a tebe podobných sú určite bohovia, preto nás nechaj ísť ďalej a pokračuj vo svojom vyšetrovaní na zámku, inak dopadneš ešte horšie!“65,14

Hovorí veliteľ: „Týmto vás uznávam za nevinných a dovoľujem vám pokračovať v ceste. Ale vy, moji vojaci, choďte na zámok, všetko vyšetrite a nedovoľte nikomu uniknúť zo zámku, kým všetko nevyšetríte! Ja ale budem čakať tu!“ Hovorí zástupca veliteľa: „Prečo teda nechceš sám viesť vyšetrovanie na zámku?“ Hovorí veliteľ: „Vidíš predsa, že som prišiel o svoj meč; bez meča je ale vyšetrovanie neplatné!“ Hovorí zástupca veliteľa: „My na tom nie sme ani o chlp lepšie; ako to teda bez mečov bude vyzerať s platnosťou nášho vyšetrovania?!“ Hovorí veliteľ: „Aha, – takže aj vy ste bez zbraní?! To je zlé! – Bez zbraní nemôžeme robiť nič. – Hm, čo ale teraz urobíme?“65,15

Hovorím Ja: „Tam, smerom na juh, pod vysokým cédrom, ležia vaše zbrane; choďte a vezmite si ich, lebo my sa vás so zbraňami bojíme rovnako málo ako s nimi!“ Po týchto slovách odídu preč tým smerom, kde ležia ich zbrane. 65,16

Čítať ďalej O titule