Hovorí Jairuth: „Pane, ak je to tak, o čom som sa už sám viackrát vážne presvedčil, potom sa v podstate môžem nakoniec vzdať všetkého vinárstva a tento pôžitok v mojom dome úplne zakázať. Lebo pravá láska môže byť, podľa Tvojho tvrdenia, trvácne oživená správnymi slovami, čo mi príde veľmi pravdivé a dobré, a zlo musí pritom zostať hlboko v úzadí. Ak je to tak, nechávam okamžite všetko vinárstvo bokom a zaväzujem sa, že po tomto nebeskom víne už žiadne pozemské nebudem piť! Čo vravíš na takéto moje predsavzatie?“64,1
Hovorím Ja: „Nemôžem to schváliť, ani odsúdiť. Rob to, čo sa ti zdá najlepšie! Pokiaľ to dobre slúži tvojej duši, rob všetko podľa svojho najlepšieho úsudku! Čo ti z dobrého pochybí, môžeš dostať všetko odo Mňa, pokiaľ ti o to pôjde; keďže si v dobrom jeden veľmi prísny a spravodlivý muž, a pretože som Ti to sľúbil.64,2
Hovorí Jairuth: „Pane, zostaň tu pri mne s celým Svojím sprievodom, alebo mi aspoň ponechaj jedného alebo dvoch týchto Tvojich mladíkov, aby ma mohli učiť pravej láske a múdrosti!“64,3
Hovorím Ja: „Ja zatiaľ so svojím sprievodom nemôžem vyhovieť tvojej dobrej túžbe, lebo mám toho na tomto svete ešte veľmi veľa na práci; ale dvoch takýchto mladíkov, ktorých si môžeš sám vybrať, ti tu ponechám! Daj si ale pozor, aby si ty, ani nikto z tvojej rodiny, neupadol do nejakého hriechu, lebo by sa ti stali hroznými dozorcami a zakrátko tvoj dom opustili. Lebo vedz, že títo mladíci sú anjeli Boží a môžu vždy vidieť Jeho tvár!“ 64,4
Hovorí Jairuth: „Ó Pane, to je opäť niečo horké! Lebo kto sa môže zaručiť, že myšlienkou, slovom alebo činom nezhreší ani raz za rok?! K tomu pár dozorcov, pred ktorými nie je možné nič skryť; to by nebol práve ten najradostnejší údel! Preto by som chcel aj od tejto prosby upustiť, a nech všetko zostane tak, ako je a ako bolo.“64,5
Hovorím Ja: „V poriadku, ako chceš, tak sa ti stane! Si slobodný a nikto ťa nebude do ničoho nútiť, tým si môžeš byť istý!“64,6
Hovorí Jairuth: „Nie, títo mladíci, teda praví anjeli Boží, vyzerajú tak mierne a ľúbezne! Dopustiť sa v ich prítomnosti hriechu mi pripadá byť nemožné. Preto nech je ako chce; dvoch si každopádne ponechám!“ 64,7
Hovorím Ja: „No, dobre, tak ti teda aj dvaja zostanú a budú v tvojom dome viditeľne prebývať, kým sa tam budú cítiť dobre! Môj priateľ Jonael ťa potom čo najvernejšie poučí o Mojich cestách. Pokiaľ budeš, spolu so svojím domom, kráčať po týchto cestách, zostanú títo anjeli pri tebe, budú ti vo všetkom slúžiť a ochraňovať tvoj dom pred každým zlom; pokiaľ ale Moje cesty opustíš, potom aj oni opustia teba, aj tvoj dom.“64,8
Hovorí Jairuth: „Dobre teda, zostaneme pri tom! Nikto v mojom dome si už nebude vychutnávať víno, a so zásobami zaplatím Rimanom sľúbené desaťročné dane; ale hrozno, ktoré vyrastie v mojich záhradách, vysuším a skonzumujem ho ako výborné sladké ovocie, a nadbytok predám! Je to tak v poriadku?“ 64,9
Hovorím Ja: „Perfektne! Čokoľvek urobíš z lásky ku Mne a k svojim blížnym, ktorí sú tvojimi bratmi, to bude dobre a správne urobené!“64,10
Po tomto hneď zavolám dvoch mladíkov, postavím ich pred Jairutha a poviem: „Títo dvaja ti budú vyhovovať?“ Jairuth, pri pohľade na nich nadšený nad všetky nebesia, povie: „Pane, ak ma považuješ za hodného, potom som z najhlbších hĺbok svojho srdca nadovšetko spokojný; teraz ale až príliš cítim, že nie som hoden takej vysokej milosti z nebies. Odteraz sa ale budem nadovšetko usilovať byť čoraz viac hodný takejto milosti, a preto nech sa stane Tvoja, mne čoraz posvätnejšia Vôľa!“64,11
Obaja mladíci však povedia: „Pánova Vôľa je naše bytie a život. Kde sa táto aktívne uplatňuje, tam sme my tými najusilovnejšími pracovníkmi a máme k tomu nadmieru sily a moci – lebo naša moc siaha až za celé viditeľné stvorenie. Zem je pre nás zrnkom piesku, a slnko ako hrášok v rukách obra a všetko vodstvo Zeme nestačí nato, aby nám zvlhčilo jeden vlas na hlave, a pred dychom našich úst sa trasú zástupy hviezd! Ale túto silu nemáme k tomu, aby sme sa ňou chvastali pred veľkou slabosťou ľudí, ale aby sme im slúžili podľa vôle Pána. Preto môžeme a chceme aj tebe slúžiť podľa vôle Pána – pokiaľ ju poznávaš, prijímaš a ctíš si ju vo všetkých skutkoch. Ale ak ju opustíš, potom si opustil aj nás, keďže my nie sme nič iné ako zosobnená Vôľa Pána Boha. Kto nás však opustí, toho opustíme aj my. To ti hovoríme tu, v plnej prítomnosti Pána, ktorého tvár môžeme stále zrieť a počúvať jeho tiché pokyny, ktoré nás k novému činu volajú a najmocnejšie priťahujú.“64,12
Nato hovorí Jairuth: „Vy prekrásni mladíci! Že je vám vlastná, pre nás smrteľníkov nepochopiteľná sila, tomu dobre a jasne rozumiem, ale ja som tiež schopný mnohého, čo možno vy sami nedokážete; konkrétne to, že sa oproti vám môžem pochváliť svojou slabosťou, v ktorej nespočíva ani moc, ani sila. Ale v tejto mojej, oproti vám veľkej slabosti predsa tiež spočíva sila, ktorá mi umožňuje poznávať, prijímať a napĺňať Božiu vôľu! 64,13
Iste nie v takej miere ako vo vás, ale Pán na mňa iste neuvalí väčšie bremeno, ako som schopný uniesť! A v tomto ohľade mi moja slabosť príde veľmi úctyhodná, lebo je iste nanajvýš pozoruhodné, že slabosť ľudí nakoniec predsa vykonáva tú istú Vôľu Pána ako vaša nezmerná sila a moc. 64,14
A ak som doteraz Pánovi dobre rozumel, nakoniec by to mohlo byť aj tak, že Pánovi bude milší skutok slabosti detí, a sila a skutky veľkých a mocných duchov nebies sa nakoniec sami budú musieť nechať viesť slabosťou malých detí tejto Zeme, ak sa budú chcieť dostať k ich stolu! Lebo ak samotný Pán prichádza k slabým, potom sa mi prinajmenšom vidí, že zo slabých urobí silných!“64,15
Hovoria mladíci: „Áno, áno, je to presne tak! Preto poznávaj Pánovu Vôľu a konaj podľa nej, a už máš v sebe našu silu a moc, ktorá nie je nič iné ako čistá Vôľa Pána Boha! My sami nemáme žiadnu silu ani moc, ale všetka naša sila a moc nie je nič iné ako Vôľa Božia naplnená v nás a cez nás!“ 64,16
Hovorím Ja: „Dobre, zo všetkých strán! Posilnili sme sa, a tak sa teda, Moji milovaní, zdvihneme od stolov a budeme pokračovať v našej ceste!“ Po týchto slovách sa všetci zdvihnú, poďakujú a poberú sa so Mnou von. 64,17