Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

6 – Ján krstí Pána vodou, on jeho Duchom Svätým. Svedectvo Otca o svojom Synovi. Poznámky ku vtedajšiemu spôsobu zapisovania.

(Ján 1:31) „Ja sám som ho predtým nepoznal, ale aby som ho zjavil Izraelu, prišiel som krstiť vodou (tých, ktorí ho očakávajú).“

Vyslanci sa potom samozrejme Jána pýtali: „Odkedy teda poznáš tohto zvláštneho muža a ako si prišiel k tomu, čo o ňom teraz hovoríš?“ – Tu Ján celkom prirodzene odpovedá, že ako človek ho predtým nepoznal, ale odhalil mu to jeho duch, a tiež ho primäl k tomu, aby ľudí na Jeho príchod pripravoval a vodou Jordánu z nich zmýval špinavé fľaky ich hriechov. 6,1

(Ján 1:32) A Ján svedčil a hovoril (po krste): „(Ako som ho teraz krstil), videl som Ducha Božieho (ako dôkaz pre mňa), ktorý ako holubica zostúpil z neba a spočinul nad Ním.“

Ján tu dosvedčuje, že aj on Ma vidí naživo prvýkrát, a že mu to odhalil Môj Duch v ňom. Vyslanci si, pravdaže, tohto muža dobre prehliadli a pozorovali ho počas krátkeho priebehu krstu vodou, ktorý Ján na začiatku odmietol, a to s dôležitou poznámkou, že skôr Ja by som mal pokrstiť jeho, ako on Mňa; ale po mojom výslovnom želaní, že takto to musí prebehnúť, sa podvolil a pokrstil Ma. Uvidel ale to, čo som mu Ja Sám cez Môjho Ducha v jeho duchu odhalil, keď som ho vyslal do Bethabary, kde Boží, teda Môj večný najvlastnejší Duch, zostúpil na Mňa zo žiarivých nebies ako oblak svetla spôsobom, akým zostupuje holubica, a zavisol nad Mojou hlavou. A súčasne začul známe slová:6,2

„Toto je Môj milovaný Syn alebo toto je Moje Svetlo, Moja vlastná Prapodstata, v ktorom mám Ja, ako prapôvodná Láska, zaľúbenie. Počúvajte ho!“6,3

(Ján 1:33) „Inak by som ho ani ja nespoznal, ale Ten, čo ma vyslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha Božieho a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý bude krstiť Duchom Svätým.“

Preto Ján povedal: „Inak by som ho ani ja nespoznal!“6,4

(Ján 1:34) „To som videl a teraz dosvedčujem, že toto je pravý Syn Boží.“

Po vykonaní krstu opisuje Ján vyslancom, čo videl a počul, a vyhlasuje na život a na smrť, že pokrstený, ktorého už pri jeho priblížení označil ako Baránka Božieho, ktorý mu bol zjavený, je skutočne On, celým Izraelom očakávaný Mesiáš, pravý Syn Boží, teda vlastná večná Prapodstata Božia v Bohu.6,5

On, Ján, videl vlastnými očami na Neho zostúpiť Ducha Božieho a spočinúť nad Ním, no nie akoby ten muž až teraz prijal toho Ducha – zjavenie poslúžilo len ako dôkaz pre neho samého, keďže ani on ho predtým nepoznal. 6,6

Sama od seba sa tu ponúka otázka, či teda vyslanci z Jeruzalema vlastnými očami a ušami nepostrehli nič. Odpoveď na túto otázku je vždy tá istá: tieto veci budú zjavené len deťom a prostým ľuďom, pred svetsky múdrymi ale zostanú skryté a zahalené.6,7

Takže vyslanci z Jeruzalema nevideli nič okrem samotného krstu vodou a zlostili sa veru nemálo, keď im Ján povedal, čo videl a počul, lebo oni nič nepostrehli, a preto Jána obvinili, že im klame. Na mieste ale bolo niekoľko Jánových učeníkov a tí dosvedčili, že Ján hovorí plnú pravdu. 6,8

Ale vyslanci krútili hlavami a hovorili: „Ján je váš majster a vy ste jeho učeníci, preto aj dosvedčujete jeho tvrdenie. My sme ale vzdelaní a múdri vo všetkých veciach Písma, ktoré je od Boha cez Mojžiša a prorokov, a z vašich rečí a konania vidíme, že ste spolu s vaším majstrom hlupáci – nič nevidíte, nič neviete, a svojimi hlúposťami ošialite veľa ľudí, takže celej tejto záležitosti majú vysokopostavení svätyne už dlhší čas plné zuby. Najlepšie bude, keď vás zastavíme násilím.“6,9

Ján sa ale rozohnil a hovoril: „Vy hadi, vy zmije! Takto sa chcete vyhnúť súdu?! Vedzte, že sekera, ktorou ste nás chceli zničiť, je už priložená k vašim koreňom; uvidíme, ako uniknete záhube! Ak neučiníte pokánie vo vrecovine a v popole, a nenecháte sa pokrstiť, budete do základov zničení! 6,10

Lebo je to skutočne On, o ktorom som vám povedal: Po mne príde Ten, ktorý bol predo mnou; lebo bol skôr ako ja. Z Jeho plnosti sme všetci prijali milosť za milosťou.“ (Toto už bolo skôr spomenuté v 15. a 16. verši, ale bez bližších historických súvislostí.)6,11

Po týchto Jánových energických slovách niektorí zostanú a dajú sa ním pokrstiť, väčšina ale odíde, veľmi nahnevaná.6,12

Ako sa dá ľahko zistiť z prechádzajúcich vysvetlení, tieto verše pojednávajú čisto o histórii a majú v sebe len málo vnútorného zmyslu. Treba tu ale uviesť, že tieto verše je možné oveľa ľahšie pochopiť, keď sú k nim pripojené vtedy všeobecne známe súvislosti – lebo v čase, keď evanjelista spisoval evanjelium, bolo zaužívané, že všetky vety opisujúce okolnosti, ktoré bolo možné samozrejme predpokladať a pochopiť, boli vynechané ako zbytočné a zapisovali sa len hlavné body, pričom vedľajšie súvislosti boli ponechané, ako by sa dnes povedalo, „medzi riadkami.“ Aby sme túto, pre dnešnú dobu veľmi dôležitú záležitosť, lepšie osvetlili, pozrieme sa bližšie na nasledujúce tri verše a štýl zapisovania tých čias sa nám tak ujasní.6,13

Čítať ďalej O titule