Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

50 – O svätení šabatu. Čo chce Boh, aby ľudia robili. Pracovný deň a šabat. Božia neustála činnosť. Mojžišovo učenie o šabate.

(Pán:) „Najlepšie svätenie šabatu je však také, keď ste v tento deň ešte viac činný vo všetkom dobrom ako v iný deň!50,1

Len prácu sluhu, ktorá je prácou za peniaze a odmenu sveta, by ste odteraz nemali vykonávať v bežný pracovný deň, a rovnako ani cez šabat! Lebo odteraz má byť každý deň šabat a každý šabat plným pracovným dňom! V tom máš teraz, priateľ Môj, úplné pravidlo, ako by ste v budúcnosti mali slúžiť Bohu! – A pri tom aj zostaňte!“50,2

Hovorí veľkňaz: „V tomto pravidle teraz jasne poznávam posvätnú pravdu, a rád ho prijmem ako prikázanie; ale u zarytých Židov to bude chcieť veľa, kým sa im toto pravidlo, prameniace z čistej božskej Vôle, stane jasne a v plnej pravde zrozumiteľným! Som toho názoru, že veľmi mnohí toto pravidlo neprijmú až do konca sveta, lebo ľudia sú už od dávnych čias na šabat príliš privyknutí a nenechajú si ho vziať. Ach toto, to už len bude vyžadovať námahy a práce!“50,3

Hovorím Ja: „To ale vôbec nie je nutné, aby sa šabat úplne zrušil, stačí len tie nezmysly okolo šabatu! Pán Boh nepotrebuje vašu službu a vaše uctievanie; veď svet aj ľudí stvoril bez cudzej pomoci a od ľudí nežiada nič iné, len aby ho poznávali a zo všetkých svojich síl milovali, a to nielen cez šabat, ale bez prestávky každý jeden deň!50,4

Čo je to ale za bohoslužbu, keď na Boha myslíte len cez šabat, ale cez týždeň nikdy?! Či Boh nie je každý deň tým istým nemenným Bohom? Či nenecháva každý deň, či už cez šabat alebo pracovný deň, vyjsť svoje slnko a darovať jeho svetlo spravodlivým i nespravodlivým, ktorých je vždy oveľa viac ako spravodlivých?50,5

Nepracuje Boh Sám každý deň rovnako? Ak si ale samotný Pán nevyberá žiadne voľno, prečo by si ľudia mali stanoviť voľné dni len kvôli nečinnosti? Lebo okrem nečinnosti nedodržiavajú cez šabat nič iné tak dôsledne! Tým ale robia Bohu určite tú najhoršiu možnú službu!50,6

Lebo Boh chce, aby si ľudia stále a čoraz viac a viac zvykali na činnosť lásky, aby tak v inom živote boli schopní každej práce a námahy, a jedine v takej činnosti hľadali a nachádzali pravú a najvyššiu blaženosť. Budú ale ľudia vôbec niekedy schopní dosiahnuť v sebe niečo také nečinnosťou? Hovorím ti: Nikdy!50,7

Cez pracovný deň sa človek, ak práve pracuje, cvičí len v sebectve, lebo vtedy pracuje pre svoje telo a to, čo prácou dosiahol, nazýva svojím. Ak niekto od neho chce produkt jeho práce, musí to od neho odkúpiť buď prácou alebo peniazmi, inak od nikoho nedostane nič, čo by malo nejakú väčšiu hodnotu. Ak teda ľudia cez pracovné dni zveľaďujú len svoje sebectvo a šabat, ako jediný deň, počas ktorého sa majú cvičiť v činnosti lásky, strávia v najstrnulejšej nečinnosti, potom tu veľmi vážne vystáva otázka, kedy sa potom ľudia majú alebo môžu cvičiť v jedinej pravej bohoslužbe, ktorá spočíva výlučne v láskyplnej službe blížnemu!50,8

Boh ale neodpočíva ani na okamih, ale je stále činný pre ľudí a nikdy pre Seba; lebo On pre Seba nepotrebuje Zem, ani Slnko, ani Mesiac a všetky hviezdy a všetko, čo je v nich obsiahnuté alebo z nich pochádza. Boh nič z toho nepotrebuje; ale všetci stvorení duchovia a ľudia to všetko potrebujú a Pán je preto neustále a neprestajne činný, jedine kvôli nim. 50,9

Ak ale Pán, pri práci ktorého je jeden deň ako druhý, je pre ľudí neustále činný a chce, aby ľudia, ako Jeho deti, boli vo všetkom ako On, ako by mohol chcieť, aby ľudia po šiestich dňoch strávených sebectvom, Mu na siedmy deň spokojne slúžili strnulou nečinnosťou a Jeho, ktorý je večne činný, uctievali lenivosťou?50,10

Ako veľkňazovi ti to teraz hovorím s rukolapnou jasnosťou, aby si následne – plne si vedomý, kto je Ten, čo ti toto hovorí – svojej obci ukázal šabat v lepšom svetle, ako to bolo od čias Mojžiša až do tejto hodiny! Lebo presne tak, ako som ti šabat teraz odhalil, bol daný aj Mojžišovi, ale ľudia ho až príliš skoro prekrútili na pohanský deň nečinnosti a domnievali sa, že Bohu robia milú službu ničnerobením a trestaním tých, ktorí sa niekedy aj cez šabat odvážili trochu pracovať alebo poskytnúť chorému potrebnú pomoc. Ó, aká veľká slepota, ó, aká najhrubšia tuposť!“ 50,11

Hovorí veľkňaz, úplne skrúšený z tejto pravdy: „Ó, svätá najčistejšia Pravda Tvojich úst! Áno, teraz mi je už všetko jasné! Až teraz si mi, ó Pane, úplne sňal z očí trojitý Mojžišov závoj! Teraz už, ó Pane, nie sú potrebné žiadne ďalšie znamenia, tu stačí Tvoje sväté Slovo Pravdy! A s najpevnejším plným presvedčením teraz tvrdím, že v budúcnosti, ako aj teraz, všetci tí, ktorí v Teba, ó Pane, uverili kvôli znameniam a nie kvôli tak pravdivému Slovu, nemajú žiadnu pravú živú vieru a budú len lenivými a strojovými nasledovníkmi Tvojho učenia a Tvojej svätej Vôle; u nás to ale bude inak! Nie znamenia, ktoré nám poskytla Tvoja prítomnosť, ale jedine Tvoje sväté najpravdivejšie Slovo vzbudí v našich srdciach pravú živú vieru a prebudí plnosť lásky k Tebe, a z Teba a jedine kvôli Tebe, vo vhodnej miere, aj u všetkých ľudí. A nech sa teda stane Tvoja Vôľa, ktorú si nám, ó Pane, tak nadmieru jasne a naveky pravdivo zvestoval!“50,12

Hovorím Ja: „Amen! Áno, drahý priateľ a brat, tak je to správne a dobré! Lebo iba tak sa môžete stať dokonalými, ako je dokonalý Otec na nebesiach. Keď ste už ale takí dokonalí, potom ste aj pravými Deťmi Božími a vždy ho môžete zavolať: ,Abba, drahý Otec!‘ A o čo ho budete prosiť, ako Jeho pravé deti, to vám aj dá; lebo Otec je nadovšetko dobrý a Svojim deťom dá všetko, čo má! Teraz ale jedzte a pite; lebo toto jedlo nie je z tejto Zeme, ale vám ho z nebies poslal Otec a Sám je teraz medzi vami!“50,13

Čítať ďalej O titule