Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

51 – Evanjelium zo Sychar. Príbeh Natanaelovho obrátenia. Príkaz Pána, mlčať o Jeho božstve až do Jeho vyzdvihnutia na kríž.

Hovorí veľkňaz: „Pane, máme teraz znovu začať jesť? Veď sme boli hneď na začiatku večere posilnení jedlom a pitím, aj keď sme sa počas jedla rozprávali o toľkých veciach! Čo sa mňa týka, ja som už úplne posilnený a nemôžem viac jesť, ani piť.“51,1

Hovorím Ja: „Správne si odpovedal, lebo si plný jedla a lahodného vína z nebies. Je tu ešte ale veľa takých, ktorí sa neodvážili jesť, ani piť; lebo zatiaľ mali Moje meno a Moje Slovo za nič, a mali strach, akoby tu išlo o nejaké bosoráctvo. Keď si ale teraz vypočuli našu reč a pochopili jej svetlú pravdu, hlúpy strach ich opustil a vystriedali ho hlad a smäd. Teraz by aj chceli jesť a piť, ale kvôli toľkej bázni sa neodvážia. Myslíš si, že by sme ich mali takto nechať odísť? Ó, to ani zďaleka! Mali by sa teraz schuti najesť a napiť! Lebo odteraz už z tejto kuchyne nebudú jesť ani piť, až jedného dňa v Mojom Kráľovstve na nebesiach!“51,2

Po tomto napomenutí som ešte raz vyzval prítomné množstvo ľudí, aby jedli a pili, a aj mladíkom som povedal: „Nenechajte ich odísť!“ – A mladíci znovu priniesli patričné množstvo chleba a vína a rôzne chutné ovocie. 51,3

Objavili sa ale určité obavy, či môžu jesť ovocie, ktoré nepoznajú. Vtedy im mladíci povedali: „Drahí bratia! Bez obáv jedzte všetko toto ovocie, lebo je čisté a veľmi chutné! Na tejto Zemi, pravda, existuje viacero druhov ovocia, tráv a zvierat, na tvorbe ktorých sa podieľajú nečistí duchovia, lebo aj to stojí napísané v Pánovom poriadku, že aj diabli musia slúžiť Pánovi, aj keď to dobrovoľne nikdy nechcú alebo nemôžu! Lebo rovnako ako otrok musí slúžiť svojmu pánovi v reťaziach, tak musí slúžiť aj diabol – ale v takej práci niet požehnania!51,4

A tak sa na tejto Zemi – na ktorej nezriedka bývajú pod jednou strechou ľudia, zvieratá a diabli, a venujú sa svojej práci – vyskytujú často všemožné druhy skutkov, diel a ovocia horšieho a menej čistého druhu, ktoré by ľudia, ktorí chcú byť ušetrení rôzneho zla, nemali používať; a z toho dôvodu nechal Pán cez Svojho služobníka Mojžiša určiť všetky veci, ktoré sú dobré a čisté, a pred používaním nečistých vecí, na ktorých sa podieľajú aj zlí duchovia, ľudí vystríhal – a to je nádherný poriadok z nebies. Ale všetko to, čo vám dnes bolo ponúknuté na jedenie a pitie, je vysoko čisté a dobré a naveky podporuje život duše i ducha.“51,5

Toto poučenie od múdrych mladíkov potešilo všetky duše a všetci velebili Boha za takú priateľskú múdrosť týchto mladíkov. Toto učenie neskôr viacerí, podľa svojich spomienok, zaznamenali a v tomto meste a oblasti sa udržalo mnoho rokov.51,6

Keď ale neskôr rôzni nepriatelia toto mesto a oblasť dobyli, veľa bolo zničeného a spolu s tým aj toto poučenie, ktoré vo svojich listoch, tak trochu mystickými slovami spomína Pavol, keď hovorí o rôznych duchoch. 51,7

Celá veľká spoločnosť bola teraz plná dobrých vecí a čoskoro sa začali medzi sebou rozprávať o Mne, Mojom učení a o tom jedle z nebies; a mladíci s hosťami tiež mnohé prebrali.51,8

Natanael sa ale postavil a prehovoril k hosťom: „Drahí priatelia a bratia! Ešte pred niekoľkými mesiacmi som bol rybárom v oblasti Bethabary na rieke Jordán, neďaleko od jej ústia do mora. Tam prišiel za Jánom jeden nenápadný muž a nechal sa od neho pokrstiť, a Ján o Ňom hneď dosvedčil – bez toho, aby ho predtým niekedy na Zemi telesne videl – a povedal: ,Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!‘ A Ján ďalej svedčil a hovoril: Tento je to, o ktorom som svedčil, že On je to, ktorý bol predo mnou a prichádza po mne, ktorému nie som hoden rozviazať remienky na topánkach.‘51,9

Ja som od kazateľa v púšti počul toto svedectvo a hlboko som sa zamyslel, pobral som sa odtiaľ a doma som o tom porozprával svojej žene a deťom, a títo sa veľmi čudovali, že ten prísny kazateľ takto svedčil o nejakom človeku!51,10

Lebo s tým kazateľom bolo ťažké hovoriť, a keď hovoril, jeho slová boli drsné a nešetril nikoho, či to bol farizej, kňaz alebo levita – všetko muselo na život a na smrť skákať ponad ostrý meč jeho jazyka! 51,11

Keď však prišiel Ten, ktorý je teraz Pánom medzi nami, Ján sa zmenil na baránka a rozprával tak jemne, ako keď škovránok spieva svoju jarnú pieseň! V krátkosti, moja rodina sotva dokázala uveriť môjmu rozprávaniu, lebo až príliš dobre poznali spôsob, akým Ján zvykol rozprávať.51,12

No po dvoch dňoch, skoro ráno, som si išiel po svojej dennej práci, sadol som si pod strom a vylepšoval si svoje rybárske náčinie. Tam prišiel ten istý, o ktorom Ján podal to mierne svedectvo, v spoločnosti niekoľkých, ktorí ho nasledovali, zavolal ma menom a vyzval ma, aby som ho nasledoval. A keď som sa čudoval, odkiaľ ma pozná, keďže som ho nikdy predtým nevidel, povedal mi: ,Až tak veľmi sa nečuduj, lebo uvidíš väčšie veci ako toto. Odteraz uvidíš nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka!‘51,13

A hľa – to, čo mi vtedy Pán povedal, sa teraz krásne vyplnilo! Celé nebesá sú otvorené a anjeli z neho zostupujú a slúžia Jemu a nám všetkým. Aký väčší dôkaz o Ňom ešte potrebujeme, že jedine On je tým, ktorý mal prísť podľa zasľúbenia, ktoré bolo oznámené – začínajúc od Adama až po nás – všetkým deťom Izraela?! Ja Ťa preto považujem za niečo viac ako len samotného Mesiáša! On je –“51,14

Tu mu skočím do reči a hovorím: „Môj drahý priateľ a brat, zatiaľ len toľko, a ďalej už nie! Až keď bude toto telo Židmi vyzdvihnuté, až potom bez zábran všetkým rozprávaj, čo o Mne vieš, ale skôr nie; lebo ľudia na to ešte nie sú pripravení!“51,15

Natanael sa s tým uspokojil, ale ešte presne nerozumel, čo som mal na mysli pod vyzdvihnutím Môjho tela, a mnohí sa domnievali, že zasadnem v Jeruzaleme na Dávidov trón. Ale veľkňaz dobre rozumel, čo som chcel povedať tým vyzdvihnutím Môjho tela; ale mlčal a mal na tvári smutný výraz! Ja som ho ale utešil a upozornil ho na to, čo som mu už ohľadom toho povedal predtým, a zase sa mu vrátila dobrá nálada a vo svojom srdci Ma velebil. 51,16

Pri tejto príležitosti sa už však začalo brieždiť na druhý deň. Nikto ale necítil žiadnu únavu ani potrebu spánku; lebo všetci boli takí posilnení, ako nikdy predtým, dokonca ani po tom najlepšom spánku. Preto Ma všetci prosili, či by nemohli tento deň stráviť celý v Mojej prítomnosti. A Ja som vyhovel tomuto zbožnému prianiu.51,17

Čítať ďalej O titule