Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

49 – Pravé uctievanie Boha. Irhaelina reč. „Nie modlitebne by ste Mi mali stavať, ale hostince a útulky pre chudobných!“ Odkaz na chrám stvorenia.

Hovorí veľkňaz: „Ja som teraz úplne v poriadku a dúfam, že v krátkom čase to tak bude aj v celej tejto oblasti. Dovoľ mi ale ešte jednu otázku, a tá otázka spočíva v tomto: Máme teraz ešte ctiť horu a Tvoj starý dom a sláviť tam Tvoj šabat alebo si tu teraz máme postaviť nový dom, v ktorom sa budeme zhromažďovať v Tvojom mene? Pokiaľ je Tvojou vôľou to druhé, mohol by si nám niekedy zajtra ukázať nejaké vhodné miesto, ktoré Ti najviac vyhovuje, a my potom urobíme všetko, aby sme aj v tomto ohľade splnili Tvoje želanie!“49,1

Hovorím Ja: „Priateľu, čo treba robiť vám, aj všetkým ľuďom, to som vám dal vedieť dnes na hore.49,2

Na dodržiavanie toho ale nepotrebujete starý dom na hore, a ešte menej nový v meste, ale jedine svoje srdcia naplnené vierou a svoju pevnú dobrú vôľu. 49,3

Keď som sem včera prišiel a oddychoval pri Jakobovej studni, a stretol sa s Irhael, tiež sa Ma tam, keď Ma bližšie spoznala, pýtala, kde má človek uctievať Boha, či na Garizim alebo v chráme v Jeruzaleme. Jej by si sa mal opýtať, akú som jej dal na to odpoveď!“49,4

Tu sa veľkňaz obráti na Irhael a táto hovorí: „Takto vtedy so mnou hovoril Pán:49,5

,Prichádza čas, a už je dokonca tu, keď praví ctitelia nebudú Boha uctievať ani na Garizim, ani v chráme v Jeruzaleme! Lebo Boh je duch, a tí, čo ho uctievajú, musia ho uctievať v duchu a v pravde!‘ Tak hovoril Pán. Ty si veľkňaz a budeš teraz dobre vedieť, čo treba robiť!49,6

Ja mám takýto názor: Keď nám už raz Pán všetkým preukázal takú preveľkú láskavosť a ubytoval sa v tomto dome, ktorý nie je mojím, ale Jeho domom, a ním aj zostane, mal by tento dom zostať navždy pamätným a môžeme sa v ňom v Jeho mene vždy schádzať a k Jeho pocte svätiť šabat!“49,7

Hovorí veľkňaz: „Áno, áno, máš úplnú pravdu, ak by sme boli všetci veriaci; ale treba brať nejaký ohľad aj na slabých! Tí by sa nad tým len ešte viac pohoršovali.“49,8

Hovorím Ja: „Irhael má pravdu! Kto sa chce pohoršovať, nech sa teda pohoršuje a ide na svoju horu! A keď tam už nič nenájde, potom sám od seba začne premýšľať nad niečím lepším.49,9

Nie modlitebne by ste Mi mali stavať, ale hostince a útulky pre chudobných, ktorí vám nemajú ako odplatiť!49,10

V láske k chudobným bratom a sestrám budete Mojimi pravými ctiteľmi a v takýchto modlitebniach budem často medzi vami bez toho, aby ste to hneď postrehli; ale v chrámoch postavených špeciálne k Môjmu uctievaniu perami – ako to bolo doteraz – budem prebývať rovnako málo ako rozum človeka v malíčku na jeho nohe.49,11

Ak už ale chcete svoje srdcia ku Mne prebúdzať a v pravej pokore predo Mňa predstupovať v nejakom vznešenom chráme, potom vyjdite von do šíreho chrámu Môjho stvorenia, a Slnko, Mesiac a hviezdy všetky a more, hory, stromy a vtáky vo vzduchu, ako aj ryby vo vode a nespočet kvetov na lúkach vám budú zvestovať o Mojej sláve!49,12

Povedz mi, či nie je strom krajší ako všetka nádhera chrámu v Jeruzaleme?! Strom je čisté dielo Boha, má svoj život a prináša výživné ovocie. Čo je ale chrám, a čo prináša? Všetkým vám to poviem: nič iba pýchu, hnev, závisť, najkrikľavejšiu žiarlivosť a panovačnosť; lebo to nie je Božie, ale márne ľudské dielo!49,13

Veru, veru, hovorím vám všetkým: kto Ma bude ctiť, milovať a modliť sa ku Mne tak, že v Mojom mene koná dobro svojim bratom a sestrám, ten bude mať svoju večnú odmenu na nebesiach; kto Ma ale v budúcnosti bude uctievať všelijakými obradmi v špeciálne nato postavenom chráme, ten svoju dočasnú odmenu dostane z chrámu! Ak ale, po smrti tela, príde za Mnou a povie: ,Pane, Pane, buď ku mne, Tvojmu služobníkovi, milostivý!‘, tak mu nato poviem: ,Nepoznám ťa, preto odstúp odo Mňa a hľadaj svoju odmenu u toho, komu si slúžil!‘ Z tohto dôvodu by ste ani vy odteraz nemali mať nič dočinenia so žiadnym chrámom!49,14

Ale v tomto dome sa vždy môžete schádzať k spomienke na Mňa, či už cez šabat alebo nejaký iný deň; lebo každý deň je Pánov, nie iba šabat, počas ktorého môžete v budúcnosti konať dobro práve tak, ako v nejaký iný deň.“ 49,15

Čítať ďalej O titule