Keď sa ale kázeň skončila, mnohí, hlavne kňazi, boli zhrození, a niektorí z nich hovorili: „Kto potom môže byť spasený?! My, písmaznalí, tiež kážeme pravdivo a spravodlivo, tak ako kedysi Mojžiš ohlasoval ľudu prikázania! Ale proti takému prísnemu učeniu a premocnej kázni je to všetko len rosa a ľahký večerný vánok! Je pravda, že proti takému učeniu sa len ťažko dá niečo namietať, je ale príliš tvrdé a pre ľudí bude ťažké uviesť ho do života.40,1
Kto dokáže milovať svojho nepriateľa, kto konať dobro tomu, kto koná zlo, a kto dokáže žehnať tomu, kto ho nenávidí a nehovorí o ňom nič iné ako zlé?! A ak si chce odo mňa niekto niečo požičať, nemám sa od neho odvrátiť a zatvoriť pred jeho prosbou svoje uši a srdce, aj keď jasne vidím, že dlžník mi nikdy nebude schopný požičané vrátiť?! Ach, veď to je smiešne! Keď sa to dozvedia lenivci a takí, čo sa práci vyhýbajú, či nepôjdu hneď za zámožnými a nebudú si od nich požičiavať, dokiaľ títo budú niečo mať?! Keď to ale pôjde takto – a nie je nič ľahšie ako toto – že všetko sa napožičiava chudobným, ktorí požičané nikdy nebudú môcť vrátiť a sami na konci nebudú mať nič, potom je tu otázka, kto bude v budúcnosti pracovať, a od koho si vôbec budú môcť chudobní niečo požičať!40,2
Teraz je jasné, že dodržiavaním takého učenia, ktoré stojí proti každej prirodzenosti ľudského zriadenia, sa svet v krátkom čase musí premeniť na pustú púšť. Keď sa ale svet premení na púšť, odkiaľ ľudia získajú vzdelanie, keďže všetky vzdelávacie inštitúcie musia nutne zaniknúť, lebo nikto nemá prostriedky, aby ich zakladal a udržiaval?!40,3
S takýmto učením to v žiadnom prípade nepôjde. Zlí ľudia a nepriatelia dobrých ľudí a dobrých vecí musia byť potrestaní; a kto mi dá zaucho, ten musí dostať naspäť aspoň dve dobre mierené, aby mu následne prešla chuť dávať mi zauchá! Darebný dlžník bude zavretý do pracovného tábora, aby sa naučil pracovať a v budúcnosti si ako pracovitý človek zarábal na svoj chlieb usilovnosťou svojich rúk. Veľmi chudobní nech ale prosia o almužnu a nebude im odopretá! To je starý, ale dobrý zákon, podľa ktorého ľudská spoločnosť dokáže fungovať. Ale tieto zákony, ktoré nám teraz dal tento domnelý Kristus, sú pre ľudský život príliš nepraktické, a preto sa s nimi nie je možné stotožniť.40,4
O ďalších veciach som ani nechcel nič rozprávať, nech už zneli akokoľvek nezmyselne, ale čo to navrhované sebapoškodzovanie pri pohoršení vyvolanom údmi vlastného tela, a k tomu tiež odporúčaná zjavná lenivosť, podľa ktorej sa nik nemá starať o nič, iba o Božie Kráľovstvo a všetko ostatné bude dané zhora?! – Vyskúšajme to len na pár mesiacov, nech sa ľudia počas tej doby ničoho nedotknú a nepracujú a ukáže sa, či im budú do úst padať pečené holuby!40,5
Ale aké hlúpe je už to navrhované sebapoškodzovanie, keď ťa dráždia údy vlastného tela! Nech si teda niekto s ostrou sekerou v pravej ruke odsekne svoju ľavicu a zahodí ju... čo ale urobí potom, keď ho začne pohoršovať jeho pravica? Ako si odsekne túto, ako oči vylúpne a ako si nakoniec, úplne bez rúk, odsekne nohy, ktoré ho tiež môžu začať hnevať? – Ach, choďte niekam s takýmto učením! To by nebolo dobré ani pre krokodíla, nie to ešte pre človeka! – Dajte si len trochu dohromady tie následky, a bude to priam rukolapné, že takéto učenie nemôže byť nič iné ako dôsledok starožidovského fanatizmu!40,6
Aj keby prišli všetci anjeli z nebies a učili ľudí takýmto cestám k dosiahnutiu večného života a využívaniu takýchto prostriedkov pre získanie nebies, takíto sprostí učitelia by mali byť zo sveta hnaní kopancami a svoje sprosté nebo by si mali sami zožrať! – Aká nekonzistentnosť! – ,Oko za oko‘ a ,zub za zub‘ sa mu zdá nespravodlivé a kruté, káže najvyššiu miernosť a toleranciu, dokonca tým otvára bránu všetkým zlodejom, keď hovorí: ,Kto od teba žiada spodné rúcho, tomu daj aj plášť!‘ Pekné učenie! – Ale kvôli tomu si ľudia majú sami oči vytrhávať, a ruky a nohy odtínať! – Kto z vás už niekedy počul väčší nezmysel?!“40,7
Tu ku Mne pristúpi kňaz a hovorí: „Majster! Tvoje činy dokazujú, že dokážeš viac ako obyčajný človek! Ak ale dokážeš trochu správne premýšľať – o čom nepochybujem, lebo som Ťa v dome Irhael počul celkom múdro rozprávať – odvolaj niektoré nanajvýš nepraktické poučky tejto Tvojej kázne! Inak budeme nútení – napriek všetkým Tvojim zázračným skutkom hodným Mesiáša – považovať Ťa za fanatického mága vyučeného v nejakej staroegyptskej škole a vykázať Ťa odtiaľto ako mesiášskeho rúhača!40,8
Len sa trochu lepšie pozri na svoje mocné učenie, a sám musíš vidieť, že Tvoja náuka o získaní večného života je úplne nepoužiteľná a nikto ju nedokáže nasledovať! Lebo ak by si mal niekto zaslúžiť nebo týmto spôsobom, radšej nechá celé nebo tak! To už by bolo lepšie vôbec sa nenarodiť, ako si takto zaslúžiť nebesá, do ktorých môže vstúpiť len ako mrzák! Povedz mi ale úplne otvorene, či to uznávaš, alebo svoje učenie myslíš úplne vážne!“ 40,9
Hovorím Ja: „Ty si veľkňaz a predsa si slepý ako krtko pod zemou! Čo sa dá potom čakať od ostatných?! Ja som vám dal obrazy; vy ale zhltnete iba ich hmotnú časť – pri ktorej hrozí, že vám z nej zabehne – ale o duchu, ktorého som do týchto obrazov vložil, nemáte, zdá sa, ani potuchy.40,10
Ver Mi, my sme tiež takí múdri, za akých vy považujete samých seba, a veľmi dobre vieme, či sa človek môže a má mrzačiť, aby obdržal večný život! Vieme ale aj to, že vy nerozumiete duchu tohto učenia a ešte dlho mu ani rozumieť nebudete! Kvôli tomu však naše slová neodvoláme. Ty máš síce tiež uši, no tieto nepočujú správne; máš aj oči, ktoré sú však naďalej duchovne slepé, a tak s otvorenými ušami a očami nič nepočuješ a nevidíš!“40,11