Hovorí veľkňaz: „Áno, áno, budeš mať pravdu aj v tomto, a momentálne nechcem a ani nemôžem proti tomu namietať, či, aké a čo za duchovno sa skrýva v Tebou predostretých obrazoch Tvojho učenia, ale to mi musíš uznať, že ak napríklad dávam niekomu náuku, od ktorej chcem, aby ju dotyčný, ako môj učeník, pochopil a praktizoval, musím tú náuku nutne podať tak, aby bola pre môjho učeníka vo svojom pravom duchu pochopiteľná. Keď už viem, že môj učeník moje učenie plne pochopil v duchu jeho vnútornej pravdy, môžem potom od môjho učeníka plným právom požadovať, aby sa stal jeho vykonávateľom.41,1
Ak ale niekomu podám učenie v takých obrazoch, ktoré sa sami o sebe nedajú dodržiavať, takže môj učeník mi povie: ,Čo to má znamenať? Ako si mám vziať život, aby som mohol získať život? Ako sa mám zabiť a potom si, ako mŕtvola, zo smrti zobrať večný život?‘ – potom mu poviem: ,Pozri, priateľu, to musíš chápať takto a takto! Lebo, pozri sa, medzi podaným náučným obrazom a v ňom obsiahnutou pravdou existuje taká a taká duchovná súvislosť, a svoj život musíš zariadiť podľa tejto súvislosti, nie ale podľa vonkajšieho obrazu!‘41,2
Pozri, Majstre, potom to učeník pochopí a ja môžem, ako som už skôr poznamenal, od neho plným právom očakávať, že bude konať v duchu pravdy môjho učenia! Môžem ale žiadať, aby do praxe uviedol môj tvrdý náučný obraz – ak nechcem byť za hlupáka? No ak by som to od svojho učeníka s plnou vážnosťou žiadal, potom by som pred všetkými mysliacimi ľuďmi musel vyzerať ako niekto, kto v uzavretom džbáne nesie vodu, a keď za ním príde smädný človek a poprosí ho, aby mu dal napiť, ten mu hneď podá ten uzavretý džbán a povie: ,Tu máš džbán, pi!‘; ten sa snaží napiť, nenachádza ale žiaden otvor a pýta sa: Ako sa mám z tohto napiť? Veď ten džbán je zo všetkých strán uzavretý!; nato ale dostane odpoveď: ,Ak si slepý a nedokážeš nájsť otvor, prehltni celý džbán a spolu s ním prehltneš aj vodu!‘41,3
Povedz mi, inak drahý a múdry Majster, čo by ten smädný musel takému nosičovi vody povedať?! Myslím si, že ten smädný by tu mal plné právo označiť takého nosiča vody za hlupáka.41,4
Ja Ťa kvôli tomu nechcem hneď označiť za hlupáka, keďže ale hovoríš, že duchu Tvojho učenia nedokážeme porozumieť kvôli našej duchovnej slepote a hluchote, potom je Tvoje učenie presne ako voda v uzavretom džbáne, ktorú by mal smädný človek prehltnúť spolu so džbánom – čo je požiadavka, ktorá by mohla vzísť iba ak od proroka, ktorý utiekol z blázinca! – Celú záležitosť môžeš teraz brať ako chceš, kým ale k Svojmu učeniu, ktoré v mnohých jednotlivostiach obsahuje veľa dobrého a pravdivého, nepodáš žiadne potrebné vysvetlenie, zostávame, ja aj veľa ďalších jasne mysliacich, pri tomto vyjadrení. Lebo toho sa nedožiješ, aby sme si kvôli Tvojmu učeniu teraz začali usekávať ruky a nohy a vytrhávať oči! – A tiež budeme ďalej pracovať, tak ako predtým, a v pote tváre si zarábať na svoj chlieb; a kto sa proti nám zákerne previní, ten sa nevyhne spravodlivému trestu!41,5
Takisto zlodejovi, ktorý nám ukradne spodné rúcho, nedáme k tomu zadarmo plášť, ale ho chytíme a uvrhneme do väzenia, kde bude mať dosť času oľutovať svoj zlý čin a zlepšiť svoj život! Ak si skutočne mudrc, ktorý pochádza od Boha, aj Ty musíš byť presvedčený o posvätnej povinnosti dodržiavať Mojžišov zákon, ktorý Boh Sám zvestoval v púšti Izraelitom za bleskov a hrmenia! Ak chceš ale Svojím učením zákon porušovať, potom uvidíš, ako budeš vychádzať s Jehovom!“41,6
Hovorím Ja: „Ja som ale názoru, že je to čisto na zákonodarcovi, či zákon ponechá, a sám ho naplní v zmysle ducha a pravdy, alebo ho za určitých okolností úplne zruší!“41,7
Hovorí kňaz: „To znie teraz z Tvojich úst veľmi zvláštne! Dnes ráno by som si také slovo z Tvojich úst vážil, lebo vtedy som mal naozaj silný dojem, že si skutočne ten Zasľúbený! Ale po tomto Tvojom učení, ktoré si nám sprostredkoval, si sa v mojich očiach stal pomätencom, ktorému sa zapáčilo vydávať svoje utkvelé predstavy za múdrosť zasľúbeného Mesiáša. Preto radšej podaj vysvetlenie Svojho tvrdého učenia, lebo bez potrebného vysvetlenia to nedokáže pochopiť žiaden človek a ani podľa neho konať!“ 41,8
Hovorím Ja: „Tak teda hovor, čo ťa na Mojom učení tak mätie a Ja to pre teba rozriešim!“41,9
Hovorí veľkňaz: „Už som Ti to vlastne niekoľkokrát povedal, ale aby si videl, že som veľmi prístupný a rozumný, hovorím Ti teraz, že všetky ostatné body Tvojho učenia prijímam ako dobré a správne, ale vylupovanie očí a sekanie rúk a nôh jednoducho nedokážem prijať! Však si to len sám predstav, či je vôbec možné vylúpnuť si vlastné oko! A či ten, kto si sám odsekne ruku alebo nohu, nevykrváca a neumrie?! A keď bude mŕtvy, aké plody polepšenia bude ten človek potom môcť priniesť?!41,10
Pozri, toto je nepraktický bod Tvojho učenia, ktorý nikdy nemôže byť rozumne dodržiavaný! A keby sa aj skutočne našli hlupáci, ktorí by také učenie na sebe praktizovali, určite sa tým nestanú lepšími; lebo ak by pritom niekto aj vyviazol so životom, nebude potom velebiť Boha za biedu, do ktorej ho takéto, akože Božie učenie, uvrhlo. Ak ale umrie, čo sa dá najskôr očakávať, potom sa pýtam spolu s Dávidom: ,Pane, kto Ťa bude v smrti velebiť a kto v hrobe chváliť?!‘ Vysvetli teda jasnejšie aspoň tento bod; všetko ostatné chceme prijať ako učenie o ľudskosti – dohnané, pravda, do úplnej krajnosti!“41,11
Hovorím Ja: „No dobre, tvoja žiadosť je férová a hovorím ti: zo všetkých kňazov po Samuelovi si ty najmúdrejší, lebo si dobrého srdca a Moje učenie v základe nezavrhuješ, ale chceš ho len vysvetliť, a preto ti aj darujem svetlo! No to svetlo ti nepríde z Mojich úst, ale z úst jedného z Mojich učeníkov! Obráť sa preto na jedného z Mojich učeníkov a zistíš, že Moje učenie je ľuďom jasné aj bez Môjho vysvetľovania!“41,12