Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

39 – Raňajky u Irhael. Rozhovor pri stole. Pánova reč o predurčení človeka k dokonalosti. Kázeň na hore. (Matúš 5,6,7)

V tomto kraji ²³ by takéto raňajky neboli považované za obzvlášť chutné, ale v zemi, ktorá príslovečne pretekala mliekom a medom, to boli tie najchutnejšie raňajky. Obzvlášť med Zasľúbenej zeme bol a stále je najlepší na svete; rovnako tak jej mlieko žiadne iné na Zemi neprekoná.^39,1

Po jedle sa podávalo lahodné ovocie a mnohí si na ňom pochutnali a velebili Boha, že dal plodom takú vynikajúcu chuť a včelám prepožičal schopnosť vysať z poľných kvetín taký nadovšetko sladký med a zaniesť ho do svojich umelecky zhotovených plástov.^39,2

Jeden zo spoločnosti Samaritánov, múdry človek, povedal: „Božia múdrosť, všemohúcnosť a dobrota nemôžu byť nikdy dosť vynachválené! Dážď padá na zem, tisíckrát tisíce druhov a odrôd rastlín, stromov a kríkov nasávajú ten istý dážď, stoja v tej istej pôde, a predsa má každý druh odlišnú chuť, vôňu aj tvar! Každý tvar je pekný a príjemný na pohľad, nič nerastie bez úžitku a ani ten najzošúverenejší mach na kameni nerastie bez zmyslu! ^39,3

A čo potom všetky zvieratá zeme, vody a vzduchu! Aká mnohorakosť a rôznorodosť od komára po slona, od listovej vošky po nespútaného leviatana, ktorý na svojom chrbte môže nosiť hory a hrať sa s libanonskými cédrami! Ó Pane, aká moc, aká sila, a aká nekonečná hĺbka múdrosti musí byť v Bohu, ktorý vedie a riadi Slnko, Mesiac a nespočetne veľa hviezd, udržiava more v jeho hlbinách, postavil hory na Zemi a samotnú Zem sformoval Svojím všemohúcim Slovom!“^39,4

Hovorím Ja: „Áno, áno, povedal si to teraz správne, tak to je: Boh je najvyššia dobrota, najvyššia múdrosť, najvyššia spravodlivosť; a keď chce niečo urobiť, nepotrebuje sa od nikoho nič učiť, ani ho žiadať o radu. Ale hovorím vám: človek tejto Zeme nie je menej povolaný stať sa dokonalým ako je dokonalý Otec na nebesiach!^39,5

Do tejto doby to bolo síce nemožné, lebo na tejto Zemi smrť držala v ruke žezlo; ale odteraz to bude možné každému, kto sa bude vážne usilovať žiť podľa Môjho učenia!^39,6

Myslím si ale, že ak Boh toto ponúka ľudom za niečo také malé, konkrétne za ľahké konanie v zmysle Môjho učenia, potom by človek vôbec nemal šetriť námahou a prácou, aby dosiahol to najvyššie!“^39,7

Hovorí veľkňaz: „Áno, Pane, kvôli tomu najvyššiemu by sa človek mal toho najvyššieho aj odvážiť! Kto si chce vychutnať výhľad z vysokej hory, ten musí najprv podstúpiť únavný a namáhavý výstup. Kto chce žať, musí najprv orať a siať; a kto si myslí, že môže niečo získať, musí najprv niečo riskovať; kto ale nič neriskuje – zo strachu, že nič nezíska – pre toho je čokoľvek získať úplne nemožné! Preto, keď nám raz, ó Pane, odhalíš cestu, nebude už pre nás vôbec ťažké dosiahnuť to, čo si nám predtým prisľúbil – teda, že sa staneme dokonalými, ako je dokonalý Otec na nebesiach!“ ^39,8

Hovorím Ja: „Určite, a ešte k tomu dodávam: Moje jarmo je mäkké a Moje bremeno ľahké! No ľudia museli doteraz nosiť ťažké náklady a nič tým nedosiahli, preto sa teraz natíska otázka, ako sa ukáže ich viera, keď budú mať teraz vymeniť to ťažkopádne staré, na ktoré sú zvyknutí, za ľahké ale nezvyklé nové. Nepovedia nakoniec: Keď sme nič nedosiahli cestou ťažkej práce a úsilia, čo dosiahneme s námahou, akú deti vynakladajú na svoje hry?“^39,9

Hovorím vám: „Budete musieť starého človeka vyzliecť ako staré rúcho a namiesto neho si obliecť nového! To bude na začiatku, pravda, nepohodlné, ale kto sa nenechá kvôli takej maličkosti dotlačiť naspäť k starému človeku, ale sa uspokojí s malým nepohodlím, ten dosiahne takú dokonalosť, o akej som predtým hovoril.^39,10

Teraz sa ale všetci pripravte, lebo čochvíľa vyrazíme na krátku cestu na horu. Kto chce ísť so Mnou, nech sa postaví na nohy a ty, Matúš, choď a zober si svoje písacie náčinie. Ale dlho sa nezdržiavaj, lebo vidíš, že už som pripravený vyraziť!“^39,11

Hovorí Matúš: „Pane, Ty vieš, ako veľmi som pripravený nasledovať Ťa! Ak ale teraz pôjdem domov, teda tam, kde som za rímsku mzdu a v rímskom úrade zamestnaný ako colník a pisár, a svoj úrad vediem pri hlavnej bráne mesta, bude ma tam, ako vždy, čakať veľa práce a rímske stráže ma odtiaľ nepustia, kým všetku prácu nedokončím. Preto by som bol radšej, keby som dnes dostal dostatok písacieho náčinia tu a svoje si zobral až večer. S tým, ako som už povedal, vystačím na celé dva dni, lebo na viac ako tri dni dopredu materiál na písanie od Rimanov nedostanem, aj keď ho takmer vždy miniem!“ ^39,12

Hovorím Ja: „Priateľ môj, urob vždy presne to, čo ti hovorím, a vždy to dobre dopadne! Teraz len choď a urob, ako som ti povedal, a uvidíš, že dnes pri závore nenájdeš žiadnu prácu a nikto tam nebude čakať! Zober ale so sebou aj svojich ďalších pisárov, aby Moje slovo bolo zapísané viackrát!“ – Hovorí Matúš: „Ak je to tak, môžem teda ísť!“^39,13

Po tomto colník Matúš odíde a všetko je presne tak, ako som to predpovedal. Čoskoro sa vráti s tromi pisármi a všetci, ktorí sme boli v dome, sa vydáme na horu Garizim. A keď po hodine cesty dorazíme na horu, veľkňaz sa Ma opýta, či má ísť hore a otvoriť starý dom Boží. ^39,14

Ja ale ukážem na okolie a to množstvo ľudí, ktorí nás nasledovali a poviem mu: „Pozri, priateľu, toto je najstarší a najpravejší dom Boží; je ale veľmi zanedbaný, a preto ho teraz chcem dať do poriadku tak, ako som dal do poriadku ten Irhaelin! K tomu ale starý dom nepotrebujem, postačí táto plocha na úpätí hory. Je tu aj viacero lavíc a stolov, ktoré dobre poslúžia pisárom. Teraz ale otvorte svoje uši, oči a srdcia a pripravte sa, lebo pred vašimi očami sa odohrá to, čo predpovedal prorok Izaiáš!“ ^39,15

Hovorí Matúš: „Pane, sme pripravení Ťa počúvať!“^39,16

Teraz začína známa kázeň na hore, ktorú je možné si prečítať v Matúšovi, kapitoly 5, 6 a 7. Táto kázeň ale trvala nejaké tri hodiny, lebo tentokrát som, kvôli pisárom, rozprával pomaly.^39,17