Ale Môj učeník Ján sa na Mňa obrátil a povedal: „Pane! Ak s tým súhlasíš, chcel by som už túto noc zaznamenať všetko, čo sa tu udialo!“ 34,1
Hovorím Ja: „Nie všetko, brat Môj, ale len to, o čom som ti povedal, že by si si mal zapísať! Lebo ak by si mal zapísať všetko, čo sa tu udialo a čo sa tu za dva dni ešte udeje, musel by si popísať veľa koží, a kto by toho toľko dokázal čítať a rozumieť tomu? Ak ale v pravých súvislostiach správne zaznamenáš len hlavné momenty, ako ti boli dané, potom spravodliví múdri, v Mojom mene, aj tak objavia, čo všetko sa tu udialo a prečo; a ušetríš si tak veľkú a zbytočnú námahu. Preto si, Môj najdrahší brat, môžeš uľahčiť prácu a aj tak navždy zostaneš prvým zapisovateľom Môjho učenia a Mojich skutkov.“34,2
Ján Ma pobozká na hruď, a vyberieme sa po boku ženy a lekára do mesta, a tam do domu Jozefovho, lebo sa už dosť zotmelo.34,3
Keď prídeme do naozaj veľkého domu, žena vo svojom dome objaví prípravy na Moje ubytovanie, o akých sa jej ani nesnívalo! Stojí tam totiž vhodný počet bohato prestretých stolov a pri stoloch príslušný počet stoličiek; na každom stole pre dobré osvetlenie lampy zo vzácnych kovov; podlahy pokryté tými najkrajšími kobercami, na stenách symetricky rozvešané kvetované koberce a z najkrajších krištáľových pohárov sa ligoce lahodné víno pre hostí!34,4
Žena to vôbec nedokáže pochopiť a až po nejakej chvíli neutíchajúceho úžasu hovorí: „Ale Pane, čo si to urobil?! Zariadil si to snáď cez svojich učeníkov, ktorých si sem potajomky vyslal? Odkiaľ si toto všetko zobral? Ja dobre viem, čo som mala – zo zlata a striebra určite nič, a tu je to všetko plné týchto kovov! Krištáľový pohár, ako sú tieto, som ešte nikdy nevidela, a tu ich stoja stovky a každý z nich je hoden 30 strieborných. Toto víno, tieto jedlá a ovocie, skvelý chlieb a to množstvo najdrahších kobercov, z ktorých každý stojí určite aspoň 100 ťažkých strieborných grošov! Ó, Pane! Povedz mi, úbohej, či si to všetko priniesol so sebou alebo sa to zapožičalo niekde v meste?“34,5
Hovorím Ja: „Pozri sa, drahá žena! Tam pri studni si povedala, že dom patrí Mne. Ja som tento dar od teba prijal, a keďže je dom teraz Môj, nebolo by to odo Mňa pekné, keby som ťa, ako darkyňu, priviedol do nevhodných priestorov. Hľa, ako jedna ruka druhú myje, tak je to aj tu – jedna pocta si žiada druhú. Ty si Mi dom darovala z celého srdca tak, ako bol, Ja ti ho ale teraz vraciam tak, ako je zariadený teraz. Myslím si, že s takouto výmenou budeš celkom spokojná, nie?! Lebo vieš, aj Ja viem niečo málo o vhodnej výzdobe a dobrom vkuse!34,6
A hovorím ti: To všetko som sa, rovnako ako všetko ostatné, naučil od Môjho Otca! Lebo to nezmerné množstvo príbytkov v dome Môjho Otca je takisto plné najvyberanejšieho vkusu a najskvelejších ozdôb, čo ľahko pochopíte, keď sa len pozorne pozriete na kvety na lúke, z ktorých najprostejší je vyzdobený krajšie ako Šalamún v celej svojej kráľovskej nádhere!34,7
Keď ale Otec takto zdobí a skrášľuje už kvety, ktoré majú len krátke trvanie, o čo viac si bude zdobiť a skrášľovať Svoj dom, ktorý je na nebesiach?! Čo ale robí Otec, to robím aj Ja, keďže Ja a Otec sme v základnej podstate plne Jedným! Kto prijíma Mňa, ten prijíma aj Otca, lebo Otec je vo Mne tak, ako Ja v Otcovi! Kto robí niečo pre Mňa, robí to aj pre Otca, a preto Mi nemôžeš dať nič, čo by si čoskoro neobdržala naspäť stonásobne zveľadené! Teraz už vieš všetko podstatné.34,8
Teraz sa ale už posaďme a navečerajme sa, lebo je medzi nami mnoho hladných a smädných. O tomto bode sa môžeme ďalej rozprávať, až keď sa posilníme!“34,9
Všetci sa teraz posadia za stôl, poďakujú sa a posilnia sa jedlom a pitím. 34,10