Po jedle žena opäť podíde ku Mne, ale sotva sa odváži hovoriť – počas jedla sa totiž rozprávala s lekárovým služobníctvom ohľadom toho, ako sa toto celé zariadilo. A sluhovia povedali: „Drahá pani, to len Boh vie, ako k tomu došlo. My sme k tomu prispeli najmenej; lekár vôbec nijako, lebo keď došiel, všetko bolo už hotové. Už skôr, a dávno predtým ako prišiel lekár, sme sa zaoberali jeho vecami, keď zrazu prišiel jeden oslňujúco krásny mladík a povedal nám, že máme robiť toto a tamto, lebo Pán to tak potrebuje a my sme hneď urobili, čo nám tento mimoriadny mladík nakázal. Ale celé to prebehlo veľmi zvláštne! Akonáhle sme chceli niečo urobiť, už to zrazu bolo hotové, a my sme nemohli povedať nič iba: tu zjavne pôsobí Božia všemohúca sila a ten biely mladík musel byť anjel Boží! Inak sa táto záležitosť nedá vysvetliť! Ten človek, ktorý predtým po tvojom boku prvý vošiel do veľkej jedálne, musí byť veľký prorok, že mu slúžia nebeské mocnosti!“ 35,1
Keď ale toto žena počula od sluhov, ešte viac stratila odvahu a sotva sa odvážila prehovoriť. Až po celkom dlhej chvíli povedala slabým hlasom: „Pane! Ty si viac ako len zasľúbený Mesiáš! To si bol určite Ty, kto potrestal faraóna, vyviedol Izraelitov z Egypta a z vysokého Sinaja im s hrmením zvestoval prikázania!“35,2
Ja jej ale poviem: „Žena! Ešte nenadišla hodina, aby sa toto zvestovalo ľudom, preto si to zatiaľ len uchovaj vo svojom srdci! Zariaď ale, aby to veľké množstvo ľudí, ktorí so Mnou prišli z Judska, malo pridelené miesta na spanie; ale ty, lekár a Moji učeníci, ktorých je momentálne desať, zostaňte tu! Ale žene, ktorá sedí po Mojom boku a je matkou Môjho tela, prideľ najčistejšiu posteľ, aby si dobre odpočinula, lebo už postaršia matka dnes prešla veľkú cestu a potrebuje si dobre oddýchnuť!“ 35,3
Žena sa veľmi poteší, že v tejto nenápadnej žene spoznáva Moju matku a čo najlepšie sa o ňu postará. A Mária ju pochváli za takú nehu, zároveň jej však odporučí, aby robila všetko tak, ako poviem Ja.35,4
Keď všade zavládne pokoj, a žena a lekár spolu s Mojimi desiatimi učeníkmi sa so Mnou ocitnú osamote vo veľkej jedálni, poviem učeníkom: „Viete, ako som vám Bethabare v Galilei, kde som vás k sebe pribral, povedal: odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích zostupovať na Zem; a hľa, to sa teraz pred vašimi očami doslova vyplní! Všetko, čo tu vidíte, čo ste zjedli a vypili, nie je z tejto Zeme, ale doniesli to sem z nebies anjeli Boží. Teraz ale otvorte oči a hľaďte, koľko anjelov tu stojí pripravených, aby Mi slúžili!“35,5
Vtedy sa všetkým otvorili oči a uzreli zástupy anjelov zostupujúcich z nebies, pripravených Mi k službe. – Lebo keď sa im otvorili oči, steny domu zmizli a všetci uvideli otvorené nebesá!35,6
Nato Natanael hovorí: „Áno, Pane, Ty si pravdivý a verný! Čo si povedal, to sa teraz zázračne vyplnilo! Veru, veru, Ty si Syn živého Boha! S Abrahámom sa Boh rozprával cez Svojich anjelov, Jakob vo sne videl rebrík, po ktorom vystupovali a zostupovali anjeli, ale Jehovu nevidel, iba anjela, ktorý mal Jehovove meno napísané na svojej pravici. A keďže sa s ním Jakob hádal, či je Jehova, od silného úderu do rebier mu zostalo krívanie. Mojžiš sa s Jehovom rozprával, ale videl iba oheň a dym, a keďže sa musel ukryť v jaskyni, keď Jehova prechádzal okolo, nesmel sa pozerať, až kým Jehova neprešiel. A keď sa potom pozrel, uvidel už len Jehovov chrbát; ale potom si musel tvár zahaliť trojitým závojom, lebo žiaril viac ako slnko a nikto sa na neho nemohol pozerať, inak by zomrel! Potom tu bol už len Eliáš, ktorý spoznal Jehovu v jemnom šumení. A teraz si tu Ty sám!“35,7
Tu Natanaela preruším a poviem mu: „Dosť, brat Môj, hodina ešte nenadišla! Iba takej čistej duši ako je tá tvoja, bez falše a postranných úmyslov, je možné vidieť niečo také. Ale vedz, že nie každý jeden, ktorý Ma nasleduje, je ako ty.35,8
Táto žena nebola ako ty, teraz je už ale tiež taká, a preto tiež uhádla to, čo si chcel teraz povedať. Ale tá hodina ešte nenadišla. Až keď sa opona v chráme roztrhne vodvoje, až potom si Mojžiš úplne zloží závoj zo svojej žiarivej tváre.“35,9