Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

31 – Samaritáni spoznajú Pána.

(Ján 4:39) Mnohí Samaritáni z toho mesta (na začiatku) uverili v neho pre slovo ženy, ktorá dosvedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“

A takto to išlo až do večera; a veľmi veľa z tých, ktorí za Mnou prišli z mesta, vo Mňa teraz uverilo – spočiatku kvôli svedectvu ženy, ktorá ľudom z mesta zapálenými slovami opisovala, ako som jej povedal všetko, čo kedy urobila – neskôr ale mnohí uverili kvôli tomu, čo počuli od Mojich učeníkov. Najpevnejšie ale verili tí Samaritáni, ktorí boli v Mojej blízkosti a mohli tak prijímať Moje vlastné slová.^31,1

Lebo medzi nimi ich bolo zopár, ktorí boli zbehlí v Písme a títo hovorili: „Tento hovorí ako Dávid, keď povedal: ,Príkazy Pána sú správne; napĺňajú srdce radosťou. Prikázania Pána sú čisté; očiam dávajú svetlo! Bázeň pred Pánom je čistá, zostáva naveky; Pánove výroky sú pravdivé, všetky sú spravodlivé. Vzácnejšie sú ako zlato, ako množstvo rýdzeho zlata; sladšie sú ako med, ako med z plástov. Tvoju vôľu, Pane, konám s radosťou a Tvoj zákon chovám vo svojom srdci; Tvoju spravodlivosť budem kázať veľkému zástupu. Vedz, že nenechám si zapchať ústa, Pane, Ty to vieš. Tvoju spravodlivosť neskrývam vo svojom srdci; o Tvojej pravde a o Tvojej spravodlivosti hovorím. Tvoju dobrotu a Tvoju vernosť pred veľkým zástupom nezastieram.‘ – My ale vieme, a to je naše svedectvo plné pravdy a sily, že Ten, kto takto hovorí a koná – ako Dávid pred Ním a v Jeho mene takto hovoril a konal – je vpravde zasľúbený Mesiáš. Okrem Dávida ale po Dávidovi už nik takto nehovoril, ani nekonal, preto je tento nepochybne Kristus, Bohom od večnosti pomazaný! Tohto preto chceme úplne prijať!“ ^31,2

(Ján 4:40) Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili Ho, aby u nich zostal. A zostal tam celé dva dni.

Potom, ako si Samaritáni aj medzi sebou o Mne svedčili, prišli vo všetkej úcte až ku Mne a prosili Ma, či by som u nich nezostal. Povedali: „Pane, ako sme Ťa teraz spoznali, Ty si určite pravý Kristus, zostaň preto u nás! Lebo v Jeruzaleme nájdeš len malé prijatie, ale o to viac neviery a prenasledovania každého druhu! Lebo, či na zemi alebo na mori, na celej šírej Zemi niet horšej veci ako je farizej. Tu sa Ti ale dostane zaobchádzania, aké náleží tomu, koho nám prisľúbili Mojžiš, Dávid, aj proroci!“^31,3

Ja som im ale povedal: „Drahí muži zo Sychar! Mám z toho ozajstnú radosť, že som na vašom poli zožal takú bohatú úrodu, ale nebolo by to odo Mňa pekné, aby som zostával tam, kde som vyliečil veľa chorých, ktorí sú teraz zdraví, a nedbal na mnohých iných chorých! Ale zostanem s vami dva dni a na tretí deň budem pokračovať ďalej do Galiley.“^31,4

(Ján 4:41) A ešte omnoho viac ich uverilo pre Jeho slovo.

Potom pristúpili ešte mnohí, ktorí doteraz pevne neverili, a vyznali teraz svoju neochvejne pevnú vieru. Bola tam ale aj tá žena, teraz už v dobrom odeve, a povedala tým, ktorí teraz verili: „Drahí priatelia, prijmete ma teraz ako čestnú ženu? Lebo ja som vám sem prvá ukázala cestu, keď ste sa ma v žarte pýtali, kde horí!“^31,5

(Ján 4:42) A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je vpravde Kristus, Spasiteľ sveta.“

Samaritáni povedali: „Keďže ťa Pán pred nami prijal, potom ťa aj my prijímame ako čestnú, ako je to v Sychar zvykom. Ale odteraz už neveríme kvôli tvojim slovám, lebo teraz sme ho sami počuli rozprávať a spoznali sme, že On je skutočne Kristus, Spasiteľ sveta! A ty z nás už neurobíš viac veriacich ako sme! Ale odteraz sa ti od nás dostane pravej úcty, ak už viac nebudeš hrešiť!“^31,6

Hovorí žena: „Ale ja som nikdy nezhrešila až tak, ako si to vy, žiaľ, doteraz predstavujete. Predtým, ako som sa stala právoplatnou manželkou muža, sa môjho tela ruka muža nikdy nedotkla, a aj potom, ako som sa stala manželkou, som žila úplne usporiadane, ako sa na ženu patrí. Že som nemohla otehotnieť, a že každý jeden z mojich piatich právoplatných manželov, potom ako so mnou vykonal svoju vec, musel čoskoro zomrieť, zato predsa nemôžem ja, ale nanajvýš tí, od ktorých som dostala takéto telo, ktoré je pre muža nevhodné. Potom, ako zomrelo mojich päť mužov, čo mi spôsobilo nevýslovné trápenie, som sa rozhodla, že sa už s mužom nikdy nespojím. Ale ako viete, po roku prišiel do Sychar jeden lekár so svojimi bylinkami, olejmi a masťami, a uzdravil veľa ľudí, tak som aj ja – poháňaná mojou veľmi citeľnou mizériou – išla za ním, či by mi tiež nevedel pomôcť. ^31,7

On sa na mňa pozrel a povedal: ,Žena, dal by som celý svet za to, aby som ti vedel pomôcť, lebo moje oči doteraz nevideli krajšiu ženu ako si ty! Ale ak by som ti aj nevedel pomôcť úplne, dokážem tvoje zlo aspoň zmierniť!‘ Potom sa nasťahoval do môjho chudobného príbytku, kde mi každý deň podával lieky na zmiernenie mojich problémov a staral sa o mňa, ale ešte nikdy sa môjho tela nedotkol so zlým úmyslom, ako si to vy nesprávne predstavujete! ^31,8

A tak som pred Bohom, ako iste aj vy, vždy len hriešnica, ale myslím si, že vo vašich očiach nie som až taká veľká hriešnica, za akú ma považujete. Tam na Jakobovej studni sedí Ten, ktorý mi už predtým povedal, čo všetko som urobila; Jeho sa teda opýtajte, a On Sám vám povie, do akej miery si zaslúžim alebo nezaslúžim povesť verejnej hriešnice.“^31,9

Tu sa na seba Samaritáni prekvapene pozerajú, a povedia: „No, no, hlavne nech ti je už dobre, a my sme to zase až tak zle nemysleli. Zato teraz budeš čestnou občiankou mesta Sychar. Povedz, si s nami spokojná?“ ^31,10

Hovorí žena: „Ach, netrápte sa vy o česť chudobnej ženy! Ja som si už väčšiu časť cti aj tak zobrala!“^31,11

Hovoria Samaritáni: „A k tomu si ako prišla? Nevieme nič o tom, že by ti mesto udelilo medailu cti! Odkiaľ si to teda zobrala?“^31,12

Hovorí žena, ukazujúc na Mňa so slzami skutočnej lásky a pravej vďačnosti: „Tu odpočíva! On jediný je mojou najvyššou poctou, ktorú mi nemôžete dať vy, ani nikto na svete, a rovnako tak ani vziať! Lebo On mi ju dal a od neho som si ju zobrala! Ja veľmi dobre viem, že v celej svojej bytosti nie som ani najmenej hodná prijať poctu od Neho, Pána slávy, ale On mi ju dal pred vami, a ja som si ju pred vami zobrala a podala vám o ňom zvesť, lebo predtým ste o Ňom nevedeli. Vidíte, toto, čo ste mi vy nedali, mám pred vami všetkými, a keďže to už mám, nedá sa mi to už vziať, a to je skutočné, večne platné vyznamenanie. Vaše čestné vyznamenanie je ale platné len dočasne a aj to len pre Sychar, a bez toho sa zaobídem, keď mám toto večné. Dúfam, že teraz už chápete, ako a odkiaľ som si zobrala väčšiu časť cti.“ ^31,13

Hovoria Samaritáni: „Je v tom nejaká výhoda, že si sem náhodou prišla prvá a natrafila na Krista? My sme ho teraz tiež našli a chválime a vážime si ho vo svojich srdciach rovnako ako ty, a On nám, rovnako ako tebe, sľúbil, že v našom meste zostane dva dni. Keď je to ale tak, prečo hovoríš o pocte, ktorú si dostala pred nami?“^31,14

Hovorí žena: „Drahí muži sycharskí, ak by som vás mala presvedčiť, to by sme nikdy nedošli konca. Ja som vám teraz povedala, ako je to podľa pravdy, ale druhýkrát vám to hovoriť nebudem! Viacerí z vás študovali rímske právo; sú podľa tohto práva sudcami, a hovoria, že je to múdry zákon! A v tomto zákone – ktorý som aj ja čítala, keďže rozumiem rímskemu jazyku – stojí napísané: Primo occupanti jus!²² Ja som tu ale bola prvá, takže mi moje dobré právo nemôžete vziať!“ ^31,15

Tu Samaritáni stíchli a nevedeli žene nič odseknúť, lebo teraz trafila do ich slabého miesta, a tak nedokázali reagovať. Kvôli Židom boli totiž veľkými priateľmi Rimanov a vysoko si cenili múdrosť a poriadok rímskeho práva; preto teraz, keď sa žena odvolala na rímsky zákon, zostali ticho. ^31,16

Netreba sa ale čudovať, že žena dobre ovládala rímsky jazyk – Samaritáni takmer bez výnimky hovorili rímskym jazykom a čiastočne aj grécky, aby sa tak aj cez jazyk vyhli akémukoľvek spojeniu so Židmi.^31,17