Bol už ale večer a všetci, ktorí so Mnou prišli z Judska a kvôli veľkej únave prespali celé popoludnie, sa jeden za druhým budili a čudovali sa, ako mohol tak rýchlo nastať večer! A pýtali sa Ma, čo sa teraz bude diať, či majú hľadať nejaké ubytovanie alebo či počas chladnejšej noci budem pokračovať v ceste.32,1
Ja som ale povedal: „Kým ľudia spia, Pán stále bdie, a Pán sa o všetko postará. A tí, ktorí sú s Ním, sa nemusia starať o nič, len o to, aby zostali s Ním. Preto sa teraz pripravte, aby sme sa mohli presunúť do tohto mesta Samaritánov! Tam sa pre nás všetkých nájde dobré ubytovanie. Tu, táto žena, ktorá Mi na poludnie odmietla dať vodu, má priestranný dom, a myslím si, že nám na dva dni neodmietne ubytovanie.“32,2
Tu žena padne predo mňa na zem, vzlykajúc od lásky a radosti a hovorí: „Och, Pane, Ty môj Spasiteľ, ako som ja, úbohá hriešnica, prišla k takejto milosti?“32,3
Hovorím Ja: „Prijala si Ma do svojho srdca, ktoré je oveľa príjemnejšie ako tvoj dom; takže Ma hádam prijmeš aj do svojho domu, ktorý, rovnako ako túto studňu, postavil Jakob pre svojho syna Jozefa. Ale je nás veľa, budeš mať preto tie dva dni dosť čo robiť a starať sa, ale veľa tým aj získaš!“ 32,4
Hovorí žena: „Pane, aj keby vás bolo desaťkrát toľko, bude o vás, v rámci mojich možností, najlepšie postarané! Lebo môj dom – ktorý je už, pravda, miestami dosť rozpadnutý – má veľa čistých izieb, ktoré sú, podľa mojich možností, dobre zariadené a sú obývané len mnou, mojím lekárom a niekoľkými jeho služobníkmi. Ja Ti ale hovorím, ó, Pane, že dom je Tvoj, a len Ty si právoplatným majiteľom môjho domu, lebo máš k nemu najstaršie právo. Preto poď, ó, Pane, a vojdi do Svojho domu! Odteraz je úplne Tvoj, a odteraz Tvojím aj zostane, spolu so všetkými, čo v ňom je!“32,5
Hovorím Ja: „Ach, žena, tvoja viera je veľká a ľúbezné tvoje srdce; preto sa aj ty staneš mojou učeníčkou a aj ňou zostaneš. A kdekoľvek sa bude hlásať toto evanjelium, ty budeš vždy spomenutá!“32,6
Toto Samaritánov trochu prekvapilo a podráždilo, a viacerí ku Mne prišli a hovorili Mi: „Pane, aj my máme domy, a bolo by Ti lepšie, keby si sa ubytoval u nás! Lebo vedz, že dom tejto ženy je u nás veľmi neslávne známy a je to skôr ruina ako dom!“32,7
Hovorím Ja: „Už ste so Mnou tri hodiny, poznali ste Ma, a nadišiel už večer, ale nikto z vás Mne alebo Mojim učeníkom neponúkol ubytovanie, hoci som vypočul vašu žiadosť a sľúbil som, že zostanem vo vašom meste dva dni! 32,8
Ale ja som zhliadol srdce tejto ženy, a to veľmi túžilo po tom, aby som bol ochotný sa u nej ubytovať! Preto nie Ja som žiadal o ubytovanie v jej dome, ale jej srdce to chcelo. Ale keďže sa pred vami neodvážilo prehovoriť nahlas, vyšiel som tomuto srdcu naproti a žiadal od neho to, čo Mi chcelo dať s takou horúcou živou túžbou a ochotou!32,9
Na základe týchto závažných dôvodov teraz na dva dni prijmem ubytovanie v dome tejto ženy! Požehnaní tí, ktorých to nebude hnevať!32,10
Ale hovorím vám: ako človek seje, tak aj žne. Kto seje skromne, ten bude skromne aj žať, kto ale seje hojne, ten hojne aj zožne. Nikto z vás Mne alebo Mojim učeníkom doteraz nič neponúkol, táto žena Mi ale hneď poskytla do vlastníctva celý svoj majetok! Kto z vás urobil niečo také? Je teda nesprávne, že jej dávam pred vami prednosť? Ale hovorím vám: Ktokoľvek sa bude s touto ženou o toto prieť, tomu sa čoskoro zle povodí!“ 32,11
Samaritáni sú z toho dosť zaskočení, keďže celá záležitosť im zjavne zadymila do nosa, ale vzchopia sa a prosia Ma, či im dovolím, aby Ma na druhý deň navštívili.32,12
Ja im ale odpoviem: „Ja vás nepozývam, ani od vás nič nežiadam. Kto za Mnou ale slobodne príde, nenájde žiadne zavreté dvere, ale bude mať ku Mne úplne voľný prístup. Kto teda chce prísť, nech príde, kto chce však zostať doma, nech zostane, lebo Ja nikoho nenútim, ani nesúdim!“32,13
Tu sa Samaritáni zdvihli a odišli do mesta. Ja som ale ešte chvíľu zostal pri studni, a žena zo svojho džbánu napojila všetkých smädných, ktorí boli so Mnou.32,14