Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

238 – Pokračovanie súdu. Otvorené priznanie tridsiatich pomocníkov. Faustove zmiernenie rozsudku.

Hovorí Faustus: „No, tak teda hovorte! Na moju česť, neskriví sa vám ani vlások na hlave!“238,1

Povie jeden z farizejov, nevýslovne sa trasúc zo strachu pred smrťou: „Pane, daruješ život aj mne, ak prehovorím?“238,2

Hovorí Faustus: „Aj tebe, lebo ty si medzi nimi jeden z najmenej významných.“238,3

Kričí ostatných jedenásť farizejov: „Či nevieš, že človek by mal radšej zomrieť, ako sa stať zradcom Boha?!“238,4

Hovorí ten jeden farizej: „To dobre viem; o Bohu tu však nie je vôbec žiadna reč, ale výlučne o vašom najhanebnejšom podraze Rimanov. Za pomoci tých najšpinavších trikov ste dokázali Rimanov pripraviť o veľkú korisť tak elegantne, že sa tomu musí naozaj čudovať celý svet.238,5

Ty, hlavný darebák, si bol v kostýme hlavného guvernéra, ktorý teraz sídli v Sidóne, a niekedy aj v Týre, mal si cisárov veľký prsteň moci, mal si zlatý meč a žezlo nad celou Palestínou, Celesýriou, Malou Áziou a nad celým Pontom.238,6

Navyše si, prinajmenšom výzorom, rovnako starý ako vysoko ctihodný starec Cyrénius, a tak si si prisvojil jeho meno; mal si so sebou sprievod a dvoranov ako Cyrénius, sedel si na majestátnom koni, a keď ťa doručiteľ pozdravil ako vrchného miestodržiteľa a vo vzdialenosti pol dňa cesty od Týru ti ako domnelému miestodržiteľovi odovzdal podpísané zvitky s rozkazmi a popri tom aj peniaze a poklady, ktoré vzali do úschovy tvoji vojaci zamaskovaní za rímskych, dal si mu rozkazy, aby sa čo najrýchlejšie vrátil naspäť k Pontu, o ktorom si sa spoľahlivo dopočul, že tam kvôli daňovému útlaku vypukli nepokoje, a že obyvatelia Zadného Pontu sa tam proti nadvláde Ríma spojili s mocnými skýtskymi hordami. Keďže tu hrozí, že dorazia neskoro, z toho dôvodu on – ako (falošný) hlavný miestodržiteľ na základe poverenia z Ríma – vyšiel tak ďaleko naproti jemu, ako najodvážnejšiemu veliteľovi Pontu a Malej Ázie, aby mu v tomto naliehavom prípade o čosi skrátil čo najrýchlejšiu cestu naspäť!238,7

Rozumie sa samo sebou, že veliteľ z Pontu a Malej Ázie sa svojimi tromi tisíckami jazdcov čo najrýchlejšie otočil a v priebehu niekoľkých hodín bol od nás už tak ďaleko, že sme sa ho už vôbec nemuseli obávať. Nám všetkým bolo nakázané mlčanie na život, a na smrť; a každému prisľúbených 200 libier striebra, ktoré sme však doteraz ešte nedostali, ale by sme ich mali obdržať až v Jeruzaleme. Osud však chcel inak, a s tými 200 librami to teraz vyzerá dosť blede.238,8

Peniaze a poklady boli potom v noci prevezené do Kafarnaumu, kde teraz dva mesiace odpočívali, a len kvôli tomuto veľkému pokladu bola vybudovaná tá tajná cesta, ktorá podľa môjho názoru nevedie do Jeruzalema, ale do veľkej skrytej jaskyne v týchto horách, a tam – nie v chráme – čaká na svoje použitie už mnoho tisíc libier zlata a striebra.238,9

Do tohto tajomstva sme však boli zasvätení len my dvanásti, a okrem nás o tom žiaden farizej nič nevedel – mimo našich tridsiatich hlavných pomocníkov, ktorí však nevedia, k akému účelu. Im sa povedalo, že budú odložené pre budúceho Mesiáša, ktorý v blízkej dobe oslobodí Židov spod jarma Rimanov. Ja, prirodzene, poznám iný účel a ten spočíva, po prvé, v živote plnom pôžitkov, a po druhé, ako možnosť vysokých úplatkov v dôležitých prípadoch, keď je potrebné donútiť mocných Rimanov tancovať tak, ako im my pískame, prípadne na zakúpenie vysokého postu vo svätyni, čo stojí, prirodzene, vždy nesmierne veľa peňazí. Teraz vieš všetko; ak by si chcel vypočuť aj všetkých tridsiatich, povedia ti to isté.238,10

Len samotné zádržné bolo určené pre Jeruzalem, aby sme si priaznivo naklonili svätyňu; no peniaze a poklady by boli poputovali do jaskyne, keby to tu celé tak príšerne nestroskotalo. Teraz vieš všetko o tom, ako veci stoja, a môžeš teraz robiť, čo sa ti zdá správne – len nebuď voči mne a tým tridsiatim zaslepeným príliš tvrdý a neúprosne spravodlivý! 238,11

Hovorí Faustus: „Voči tebe a tým tridsiatim sa nezachovám ako sudca, ale ako ochranca; čo sa ale má udiať s tými jedenástimi, o tom nech rozhodne Cyrénius! Povedz mi len jedno: či sa z týchto peňazí a pokladov nič neukradlo; či je pohromade všetko, čo sa priviezlo z Malej Ázie, a či vieš niečo o tej slávnej jaskyni.“238,12

Hovorí farizej: „Tak ako bolo prevzaté všetko, čo tam je, spolu s vozmi, tak to aj stále je – nedotknuté a neukrátené. Čo sa ale týka tej slávnej jaskyne, tak ja, ako jeden zo sprisahancov, viem prirodzene o všetkom, čo obsahuje, a bez jedného z nás dvanástich do nej nedokáže žiaden človek nájsť prístupovú cestu, ani vchod.“238,13

Tu Faustus pochváli úbohého farizeja, ktorý sa volal Pilah, a Kisjonovi povie: „No, priateľ, a teraz aj môj najdrahší svokor, tá jaskyňa, ktoré zjavne leží v tvojich horách ti vynahradí to, čo ti prináleží podľa prvého rozsudku; cisárove peniaze a poklady ale vezmi zatiaľ do svojej úschovy, lebo až do skončenia tohto veľkého procesu budú v tvojej správe najbezpečnejšie.238,14

O Pilaha sa postaraj na môj účet; tých tridsiatich však túto noc prenocuj pod zámkom – kým sa nevyprázdni tá jaskyňa, nemôžem ich pustiť na slobodu; po jej vyprázdnení však môžu odísť, kam budú chcieť. Nedám ich ani zbičovať, keďže ich ochota viedla k veľkým odhaleniam.“238,15

Čítať ďalej O titule