Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

239 – Pokračovanie súdu. Jedenásť farizejov v pasci. Ich prosba o milosť. Ďalšie poklady z jaskyne ako výkupné.

Nato sa Faustus obráti na tých jedenástich a hovorí: „No, kde je tá záhuba, ktorou ste sa mi predtým tak arogantne vyhrážali? Čo vy, pomazaní služobníci Boží, hovoríte na tento príbeh? Veru, to musí byť hrozne horký pocit pre takého akože pomazaného služobníka Božieho, stáť tu ako štátom uznaný darebák! No len počkajte, ešte horšie veci na vás prídu; toto bola len taká ľahká predohra!^239,1

Veru, len Jednému môžete ďakovať, že vás nedám rýchlo vyzliecť, nevyrieknem nad vami cisárovu kliatbu a nevydám vás po spravodlivosti bažiacim drábom! A tento Jeden je teraz po mojom boku, božský Ježiš z Nazaretu, ktorého ste už dlho preklínali, a teraz ho prenasledujete z jedného miesta na druhé, a to kvôli tomu, že si nanajvýš čestne dovolil vrhnúť na vás svetlo pred úbohým, vami zaslepeným ľudom.^239,2

Pozrite sa do svojho vnútra a povedzte, či popri vašom Satanovi môže existovať ešte niečo horšie ako ste vy!?^239,3

Vy učíte ľud poznávať Boha, v ktorého ste vy sami nikdy neverili; lebo keby ste verili v jediného Boha, v Jehovu, ktorého vám Mojžiš jasne zvestoval, a v ktorého vaši praotcovia živo verili a dúfali, potom by ste si ku všemocnému Bohu nedovolili takýto posmech a nehanebnú drzosť! ^239,4

Od duchovne na smrť ubitého ľudu si ako takzvaní pomazaní služobníci Najvyššieho nechávate preukazovať božskú úctu a ešte navyše od úbohého ľudu požadujete nepredstaviteľné obety za to, že mu priechod do Božieho Kráľovstva Svetla a Života zahatáte oceľovými zamrežovanými dverami! ^239,5

Sami povedzte, či môžu niekde existovať ešte väčší zločinci voči Bohu, cisárovi a úbohému ľudstvu, ako ste vy!^239,6

Ó, tá nepochopiteľná trpezlivosť a zhovievavosť veľkého Boha! Keby som ja mal čo len jednu iskru božskej moci nad elementmi, veru, nebesá by nemali dostatok ohňa, ktorý by som na vás nechal pršať dňom i nocou! ^239,7

Pane, prečo si v časoch Abraháma tak tvrdo zúčtoval s desiatimi mestami so Sodomou a Gomorou – veď jeho obyvatelia boli až na svoju zvrátenú zmyselnosť zjavnými anjelmi oproti týmto darebákom, ktorých počet je teraz v celej židovskej zemi vyšší, ako bol celkový počet obyvateľov tých desiatich miest!?^239,8

Vy sa nazývate Božím Deťmi, a hovoríte, že Boh je váš Otec! Veru, s Bohom, ktorý privádza na svet takéto deti, nechcem mať naveky nič dočinenia, lebo my Rimania ho podľa legendy nazývame Pluto – a Satan alebo Belzebub, to je váš otec!^239,9

Vy ste živé zlé semeno, ktoré váš otec stále rozsieva medzi božskou pšenicou, a dusí ním božskú sadbu – a vy sa nazývate pomazanými služobníkmi Božími?! Áno, služobníci Satanovi ste; ten vás pomazal pre záhubu všetkého božského na Zemi!^239,10

Keby ste boli čo len o trochu menej diabolskými ako ste, vyniesol by som nad vami – kvôli tomu Jednému, ktorý je tu – čo najzhovievavejší rozsudok. Keďže ste ale takí nadovšetko diabolsky zlí, nebudem si s vami špiniť svoje meno, ale odovzdám vás Judicio criminis atri ⁶⁶ do Sidónu, lebo tam si každý Judex honoris ⁶⁷ umýva ruky sedemkrát.^239,11

Keď tí jedenásti začujú od Fausta takéto slová, začnú sa báť a prosiť o milosť, sľubujú úplné obrátenie a polepšenie; a každú škodu, akú kedy niekomu spôsobili, chcú stokrát vynahradiť.^239,12

Hovorí Faustus: „A s čím? Bohatá jaskyňa je teraz v našich rukách – odkiaľ teda chcete nabrať zlato a poklady? Máte azda viacero jaskýň, ktoré prekypujú zlatom, striebrom a perlami?“^239,13

Hovoria tí jedenásti: „Pane, za Chorazin máme ešte jednu, kde sú uložené staré poklady, ktoré tam boli v čase babylonského zajatia pozvážané z chrámu a iných domov Božích, a až do našich čias o tom nikto nevedel. Asi pred siedmimi rokmi sme však usporiadali poľovačku na tetrovy a na lesné včely a med. Asi na tridsať poľných ciest odtiaľ sme vtedy našli – už celkom na gréckom území, kde sa dvíhajú mierne skalnaté hory – jedno miesto, kde na dĺžke asi štyroch mužských dĺžok po kolmej stene doslova stekal med a vosk. Nad stenou sa ukázal otvor, zhruba taký veľký, že by sa doň mohol vzpriamene postaviť dvanásťročný chlapec.^239,14

Nad týmto otvorom sa dvíhala ďalšia, určite aspoň sedemdesiat mužských dĺžok vysoká stena, takže bez rebríka nebolo možné dostať sa k otvoru – istotne bohatému na med a vosk, keďže bolo odtiaľ stále možné vidieť vylietať a vlietať veľké množstvo včiel. Čoskoro sme si zaobstarali rebrík a vhodné množstvo slamy a rôznej trávy na vypálenie včiel, a operácia sa, až na pár bodnutí včelami, úspešne podarila. Získali sme vtedy niekoľko sto libier najčistejšieho medu a rovnako veľa vosku, lebo mnoho plástov o dobrej tisícke buniek bolo už z oboch strán prázdnych.^239,15

Ako sme sa ale zapodievali odstraňovaním vosku, natrafili sme na kovové chrámové pomôcky, a keď sme ten kov bližšie preskúmali, čoskoro sa ukázalo, že sú z čistého zlata a striebra. Prenikali sme hlbšie a hlbšie, do stále viac a viac rozširujúcej sa jaskyne, a v jej hlbinách sme nachádzali čoraz viac a viac uschovaných pokladov neoceniteľnej hodnoty. Všetky nájdené poklady sme nedotknuté ponechali v jaskyni, akurát sme vonkajší vchod prehradili kameňmi a machom a nechali ho – od hodiny, kedy bol objavený, až do tejto chvíle – strážiť prísažnými strážcami. No a všetky tieto poklady ti prenecháme, ak budeš taký milostivý a v mene cisára zrušíš ten príšerný, tebou vyrieknutý ortieľ!“^239,16

Hovorí Faustus: „O tom sa poradím! Teraz mi ale presne povedzte, ako je to s tou jaskyňou v Kisjonových horách! Tiež ste ju objavili pri hľadaní medu už naplnenú alebo ste ju naplnili vy? Ak to druhé – odkiaľ ste vzali tie poklady a odkedy je táto jaskyňa už naplnená?“^239,17

Hovoria tí jedenásti: „Získali sme ich v priebehu pätnástich rokov cestou legálneho obchodovania. Keďže však podľa novšieho zákona svätyne smieme mať pre svoje bežné potreby len určitý obnos a každý nadbytok máme odvádzať chrámu, keď sa u niektorého z nás, ktorí sme nasadení na vidieku, nájde pri každoročnom najprísnejšom vyšetrovaní zo strany svätyne nejaký významnejší prebytok, bude tento najprísnejšie potrestaný ako zradca Boha. Aby sme sa však vyhli trestu, a predsa mali niečo odložené pre zvláštne prípady, vybrali sme si túto veľmi dobre ukrytú jaskyňu v Kisjonových horách a v tejto sme uschovali svoje značné prebytky. To je všetko, čo sa týka tajomstva tejto jaskyne.“^239,18

Hovorí Faustus: „Vedie vami postavená cesta až úplne k jaskyni?“ ^239,19

Hovoria tí jedenásti: „Nie, pane, len po najhustejšie húštiny, cez ktoré sa človek vie len po nám známej ceste dostať k jaskyni, ktorá nie je nikomu viditeľná.“^239,20

Hovorí Faustus: „Dobre, tak zajtra ráno budete našimi vodcami! No pre dnešok, respektíve pre túto noc, je vyšetrovanie ukončené, keďže nateraz toho všetci vieme dosť!“^239,21

Tí jedenásti sa pred Faustom vrhnú na kolená a prosia ho o milosť. Faustus však povie: „Teraz to už viac nezávisí odo mňa, ale od niekoho úplne iného – ak vám On odpustí, odpustím vám aj ja, amen!“ – S tým vyjdeme zo súdnej siene a odoberieme sa na odpočinok potrebný pre telo. ^239,22

Lýdia očakáva Mňa a Fausta, teraz jej manžela, v predsieni domu, pozdraví nás a vysloví svoje poľutovanie nad tým, že nás to určite stálo niekoľko hodín tvrdého boja.^239,23

Faustus taktiež pozdraví svoju mladú manželku a povie jej: „Áno, drahá Lýdia, bol to vskutku tvrdý boj, ktorý však – s čisto božskou pomocou rovnako čisto božského priateľa Ježiša, ktorému jedinému patrí všetka sláva a chvála – dospel k nanajvýš zdarnému zavŕšeniu. Teraz to už ale nechajme tak; zajtra sa ešte budeme musieť s mnohým vysporiadať.“^239,24

Okrem potrebných stráží sa teraz všetci odoberú na odpočinok. ^239,25