Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

234 – Farizeji v kaši. Zaplatenie vysokej pokuty. Nové podozrenie: ulúpenie cisárskych daní farizejmi.

Tu sa farizeji začínajú báť, no jeden, ktorý bol o niečo odvážnejší, hovorí sudcovi: „Pane, zruš ten druhý rozsudok! Radšej pri tom prvom zaplatíme štvornásobok a to do 48 hodín!“234,1

Hovorí sudca: „Prijímam túto ponuku, predsa ale trvám na vyhnanstve na celých desať nasledujúcich rokov! Ste s tým spokojní?“234,2

Hovoria farizeji: „Pane, zaplatíme päťnásobok v čistom striebre, ak nám úplne odpustíš vyhnanstvo!“234,3

Hovorí vrchný sudca: „Nech je tak, ale so súdnou výhradou, že počas desiatich rokov budete pod rímskym policajným dohľadom, a každý protiprávny pokus vrhnúť zlé svetlo na štát a jeho hlavu, alebo akékoľvek negatívne poznámky namierené voči Rímu, takisto ako každé svojvoľné, súdu vopred nepredložené a súdom neschválené zabavovanie a zadržiavanie v akejkoľvek podobe a pod akýmkoľvek názvom bude mať za následok okamžité vyhostenie do Európy na desať rokov, z ktorého sa už nebude možné vykúpiť! Peniaze však musia byť zložené tu v tejto súdnej sieni do 48 hodín; hodinu nad rámec lehoty však už v intenciách tohto zmierneného rozsudku nebudú akceptované, ale už len za podmienok a náhrad stanovených prvým rozsudkom. 234,4

Teraz ale ešte niečo! Kým vám bude prinavrátená sloboda, musíte uviesť mená a adresy strán postihnutých vaším hanebným zabavením, aby som ich sem mohol zavolať a vrátiť im všetko, čo ste im zabavili – ako deti, dobytok, obilie a víno!“234,5

Tejto výzve farizeji vyhovejú a presne uvedú všetky mená a miesta. A sudca hneď vyšle poslov na všetky označené miesta, a neuplynie ani desať hodín, kým dorazia všetci, čo si majú na Kise čo vyzdvihnúť.234,6

Dvanásť farizejov hneď odkryje svoje ťažnými zvieratami ťahané vozy s peniazmi a všetci sú úplne ohromení tou neslýchanou masou zlata a striebra. Mali so sebou toľko striebra a zlata, že svoju pokutu by poľahky mohli zaplatiť aj päťkrát! Vrchnému sudcovi bolo z celého srdca ľúto, že tú pokutu nestanovil vyššiu.234,7

Napadla mu ale jedna múdra myšlienka, vypočuť kvôli tejto veci farizejov ešte raz a takto sa ich začal pýtať: „Počúvajte, požadovanú sumu ste zaplatili podľa správnosti a v rukách máte k tomu potvrdenku! No keď som teraz u vás odhalil takéto množstvo peňazí, musí mi to pripadať v podstate nemožné, aby ste k takej kope zlata a striebra prišli spravodlivým spôsobom – veru, keby sem dnes so svojou hotovosťou prišiel cisár, je veľmi na pováženie, či by sa jeho hotovosť vyrovnala tej vašej – preto mi teraz veľmi stručne a jasne vysvetlite, ako ste prišli k toľkému zlatu a striebru, lebo táto záležitosť mi pripadá nanajvýš podozrivá!“ 234,8

Hovorí prvý farizej: „Aká podozrivá? Čo podozrivá?! To sú za päťdesiat rokov ušetrené peniaze od všetkých ustanovených farizejov, kňazov a levitov tohto kraja, určené pre svätyňu; a teraz je čas, kedy ich musíme doručiť chrámu. Aj tak je to ale najmenšia suma, aká kedy bola z Kafarnaumu svätyni odvedená. Nie je to nič iné ako obety, dedičské dane a zvláštny chrámový odvod – teda úplne poctivo získané a zhromaždené peniaze.“ 234,9

Hovorí vrchný sudca: „Slovo ,poctivo‘ odložíme radšej nabok! Aj keby to tak bolo, ide tu o vydieranie a úbohé naháňanie dedičstva, a poctivosť je od tohto bohatstva na hony vzdialená.234,10

Mne, rovnako ako všetkým vyšším súdom, bolo len pred mesiacom priamo z Ríma oznámené, že už pol roka sa očakávajú dane z Malej Ázie a jednej časti miest ležiacich na Ponte. Mali byť už dávno vybraté a odoslané, pričom mali pozostávať zo zlata, striebra, drahých kameňov a perál – zlato a striebro zväčša v nerazenom stave. Celkový obnos mal byť len v zlate 20 000 libier, v striebre 600 000 libier a približne rovnaká hodnota v drahých kameňoch a perlách.234,11

Vidím ešte päť neodkrytých vozov; odkryte ich, nech môžem prehliadnuť ich obsah!“234,12

S viditeľnými rozpakmi odkryjú ďalších päť vozov, a hľa, boli plné rozličných drahých kameňov, zväčša v surovom, nebrúsenom stave, a jeden voz, ktorý vážil viac ako tonu, bol plný malých a veľkých, ešte nevŕtaných perál.234,13

Keď si to vrchný sudca všetko dobre prezrie, povie: „Vidí sa mi, že je jasné, kam sa podeli dane a poklady odoslané z Pontu a Malej Ázie! Pri vašej prefíkanosti bude ťažké zabezpečiť všetky potrebné dôkazy, ale aj tak sa pri všetkých bohoch a ich nebesách odvážim odprisahať, že tu predo mnou ležiace a v Ríme už dlho očakávané peniaze z daní a ďalšie poklady už akoby boli v mojich rukách! Preto len pekne zostaňte tu, a keď sa dostavia zúčastnené strany, otvorím veľké vyšetrovanie!“234,14

Keď farizeji z úst vrchného sudcu začuli takéto slová, dosť pobledli, a začala sa ich zmocňovať značná horúčka, čo sudcovmu oku neuniklo; a sudcovi z Kisu hovorí: „Bratu, myslím, že sme pochytali veľké dravé vtáky.“ 234,15

Čítať ďalej O titule