Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

235 – Veľká radosť vrchného sudcu Fausta a jeho dojímavé stretnutie s Pánom.

Hovorí sudca z Kisu: „Vieš čo, priateľu, už okolo troch týždňov sa tu striedavo zdržiava slávny Ježiš z Nazaretu, a zrejme tu strávi ešte niekoľko dní. Vravím ti, že On je Boh, ktorému sú všetky veci, nech sú akékoľvek skryté, jasnejšie nad slnko, o čom už poskytol stovky tých najrukolapnejších dôkazov. Čo keby sme sa teraz s touto záležitosťou obrátili na Neho? Mohol by na to vrhnúť veľké svetlo – o to viac, že nie je žiadnym priateľom čiernych chrámových zlodejov a lúpežníkov, ktorí kradnú a lúpia na základe hanebných pokynov svätyne. Veď ja sám som na vlastné uši počul, ako Chorazin a Kafarnaum, respektíve ich kňazov a farizejov, preklial až do najhlbšieho Tartaru. A tak som presvedčený, že s Ním sa nám to celé ujasní.“^235,1

Hovorí úplne ohromený vrchný sudca: „Čože?! Tento bohočlovek je tu?! Ach, prečo si mi to hneď nepovedal?! Veru, nechal by som ho viesť súd namiesto mňa a ušetril si tak tri štvrtiny práce! Rýchlo ma k nemu zaveď! Veď aj veliteľ Kornélius na mňa veľmi intenzívne naliehal, aby som sa na tohto najbožskejšieho zo všetkých ľudí intenzívne vypytoval, a ihneď ho o tom informoval.^235,2

Ak sa veliteľ s určitosťou dozvie, že Ježiš sa tu zdržiava, bude tu v najkratšom čase aj s celou svojou rodinou, lebo on aj celá jeho rodina tohto Ježiša doslova zbožňujú, a ja sám som v tom s nimi zajedno. Všetka chvála nejakému pravému božstvu zato, že sa mi opäť dostalo neoceniteľného šťastia vidieť, a rozprávať sa s mojím čistým nebeským priateľom Ježišom! Rýchlo ma k Nemu zaveď, rýchlo za Ním! Teraz je už všetko vyhraté!“ ^235,3

Keď vrchný sudca ide smerom k veľkému domu s tou najvrúcnejšou túžbou vidieť Ma a rozprávať sa so Mnou, Ja mu vyjdem naproti, a keď Ma zbadá, vykríkne od radosti: „Tak tu si, Ty môj božský priateľ a brat, ak Ťa tak smiem nazývať!^235,4

Ó, dovoľ, aby som Ťa objal a Tvoju svätú tvár pokryl tisícimi priateľskými a bratskými bozkami! Ó, Ty môj svätý priateľ! Aký som len teraz nevýslovne šťastný, že Ťa konečne zase mám! Veru, kde sú ľudia v tej najväčšej núdzi, tam si aj Ty prítomný, aby si im pomohol! Ach, ja som od radosti celý bez seba, že som Ťa tu našiel!“^235,5

Hovorím Ja, držiac ho pevne na Mojom srdci: „Buď aj ty mnohokrát pozdravený! Lebo tvoje srdce pri tvojom ťažkom sudcovskom úrade neutrpelo, a preto ťa tiež stále nadmieru milujem a plne žehnám tvojej práci. ^235,6

Veru, že si došiel na túto zločinnú krádež daní, za to môžeš ďakovať Mne a Tomu, ktorý vo Mne prebýva!^235,7

Poďme teraz ale do domu, kde na nás čaká bohatá večera! Po jedle o tom pohovoríme viac!“^235,8