Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

229 – Jairusova vyhýbavá odpoveď. Borusove otvorené a ostré pokarhanie. O odplate na onom svete. Borus odmietne bojazlivému Jairusovi pomôcť.

Hovorí Jairus: „Priateľu, rozumiem ti lepšie, ako si myslíš, ale existujú tu veci, ktoré, aj keď im človek akokoľvek dobre rozumie, vo vzťahu k svetskému postaveniu človeka im vôbec rozumieť nesmie!229,1

Ako človek vysokopostavený vo svete sa často musíš smiať, keď by si v podstate mal chuť plakať, a často musíš smútiť, keď by si vlastne chcel skákať a tancovať. Čo ale zmôžeš ako jediný, osamotene stojaci človek?! Môžeš plávať proti prúdu rozbúrenej rieky, keď už ťa raz má vo svojej moci?!229,2

My, ľudia, však máme citlivú pokožkou a ešte citlivejší žalúdok – a obidve chcú byť spokojné, a nám preto nezostáva nič iné ako zavesiť myslenie a zdravý rozum na klinec a plávať s prúdom, alebo ako opovrhovaný žobrák zhynúť v nejakom kúte Zeme ako postrelené zviera.229,3

Ver mi, že ja – len tak medzi nami – poznám Krista lepšie ako ty; ale čo je to všetko platné proti Rímu a Jeruzalemu?! Keď sa čo len pohneš, je to posledný deň tvojho života!229,4

Ježiš skutočne môže byť synom Najvyššieho, o čom ja sám za seba nemám ani najmenšiu pochybnosť; môžem však, s ohľadom na moje pozemské postavenie, túto moju vnútornú vieru – áno, moje vnútorné presvedčenie! – vyjadriť otvorene?! A keby som to urobil, čo by potom s nami bolo?!“229,5

Hovorí Borus: „Čo potom, čo potom? – Pre svoju túžbu po príjemnom živote kládol svet odjakživa takéto mizerné otázky kdektorému priateľovi, ktorý si čistú pravdu vždy považoval viac ako všetko bohatstvo všetkými kliatbami zaťaženého sveta – a preto aj čistá pravda našla vždy svoj istý hrob v koži a bruchu človeka, ktorý chce príjemne žiť!229,6

Komu na príjemnom živote a ligotavej povesti pred svetom záleží viac ako na božskej pravde, ten sa aj pri tej najlepšej vrodenej povahe začne zapodievať práve takýmito otázkami a úvahami, stiahne sa z božského svetla naspäť do temnoty sveta, a zaprie tak Boha a všetko svetlo z Neho pochádzajúce. A ja sa pýtam: Prečo? Čo mu to kladie na jeho srdce ako nejakú nevyhnutnosť? Pozri, nie je to nič iné ako jeho túžba po pôžitkoch všetkého druhu! Preto sa dychtivo chytá všetkého, čo mu ich dokáže zabezpečiť, čo mu bezpečne zaistí jeho príjemný život; a keď to – často za veľkej námahy a ťažkostí – dosiahol, pričom usiloval čisto o svoju svetskú zmyselnosť, vtedy všetku pravdu hodí hneď cez palubu; a keď čo len v najmenšom postrehne, že by ňou mal jeho skvele zariadený príjemný život nejako utrpieť, radšej sa ako tyran postaví proti všetkému, čo v sebe nesie čo len iskierku ozajstnej pravdy.229,7

Keď mu ale bude biedne a ochorie, a príde za lekárom, nebude chcieť nič iné ako pravú pomoc! Prečo teda pravda len v tomto a v ničom inom?! 229,8

Pozri sa tam! Tvoja dcéra leží, nevyliečiteľne chorá – čo by si teraz dal za pravý liek, ktorý by tvojej dcére pomohol?! Ako skúsený lekár ti hovorím, že vskutku existuje jeden pravý liek, ktorý by tvojej dcére rýchlo pomohol, a takýto liek by potom bol vo vzťahu k fyzickej chorobe tvojej dcéry ozajstnou pravdou! Áno, za túto pravdu by si teraz dal všetko, ale za pravdu, ktorá by uzdravila tvoju dušu, nedáš nielenže nič, ale kvôli svojmu pohodlnému životu ju ešte aj prenasleduješ, kdekoľvek sa objaví! Povedz, kam patrí takéto správanie?229,9

Vieš rovnako dobre ako ja, že chrámový hnoj nemá žiaden účinok; vieš, že všetky takéto veci sú len príšernou poverou akurát tak vhodnou k tomu, aby u slabých ľudí zadusili každú iskru lepšieho svetla, a predsa by si každého zo svojich spoluveriacich prenasledoval s ohňom a mečom ako znesvätiteľa, ak by sa o tom otvorene zmieňoval.229,10

Pomysli ale teraz na večného spravodlivého Boha, ktorý je sám Svetlom a nezmeniteľnou večnou Pravdou, a nenechá so Sebou vyjednávať – čo On raz povie takým služobníkom, ako si aj ty?!229,11

Veru, žiaden z vás s Ním nevybabre! Či teraz veríte alebo neveríte, aj tak za bránou hrobu existuje veľký druhý svet, kde bude každý jeden odmenený presne podľa svojich skutkov a jednania!229,12

Mne nie je neznámy, pretože som ho hľadal a aj našiel. Svoj večný život mám vo svojich rukách a ak by to bolo možné, dal by som zaň tisíc telesných životov, pokiaľ by som ho nemohol získať inak ako za túto cenu. 229,13

Ja ho však mám a večný život ma naučil pohŕdať životom tela a prikladať mu len takú hodnotu, do akej mi slúži a má slúžiť k plnému dosiahnutiu večného života duše. A za to, že som to vo všetkej jasnosti a pravde dosiahol, nevďačím nikomu inému ako len Ježišovi, ktorý mi ukázal skrytú cestu, ktorá tam vedie.229,14

A tohto Ježiša, tohto Boha medzi ľuďmi, prenasledujete s ohňom a mečom a neoddýchnete si, kým Mu neurobíte to, čo vaši otcovia urobili všetkým prorokom!229,15

Ale potom vám beda! Boh vám, ktorí sa nehanebne nazývate Jeho ľudom a Jeho deťmi, poslal z nebies Boha, ktorého každé slovo je večnou Pravdou z Boha, ktorá je pre každého čestného človeka priam rukolapná, a vy ho chcete zabiť, lebo odmieta váš starý chrámový hnoj!229,16

Beda vám! Čoskoro na vás dopadne Boží hnev!229,17

Áno, teraz by som tvojej dcére iste vedel pomôcť; teraz v sebe cítim silu. Ale nepomôžem jej, lebo vy všetci už nie ste ľudia, ale diabli! Diablom však nikdy neponúknem pomocnú ruku!“229,18

Táto reč prenikla do srdca predstaveného ako žeravé šípy. Skutočne uvidel hĺbku pravdy povedaného, a už sa aj chcel vzdať svojho postu, no obával sa rozruchu. Borusovi povedal:229,19

„Jemný teda nie si vôbec, ale tvoje slová sú pravdivé. Ak by som mohol zo svojich pliec zhodiť svoj vysoký post bez toho, aby som vyvolal veľmi zhubný rozruch, vpravde, bol by som nato pre vyliečenie svojej dcéry plne pripravený! Pomysli ale na ten strašný cirkus, ktorý by po takomto kroku prepukol! Preto to zatiaľ musím odložiť na vhodnejší čas.“229,20

Hovorí Borus: „Ja som dohovoril, a teraz sa zase vrátim na lepšie cesty, ako bola cesta sem! Lebo tu je zjavne peklo na Zemi, a v ňom ani anjel nedokáže učiniť nič dobré, nie to ešte ja, slabý, telesne smrteľný človek!“ 229,21

Po týchto slovách Borus neúprosne opustí dom predstaveného a veľmi rozrušený sa ponáhľa preč. Toto sa v Kafarnaume udialo na druhý deň potom, ako sme na mori natrafili na vyslaných poslov.229,22

Ja som však oddychoval na kopci a celú túto udalosť som prerozprával celý deň predtým, ako sa v skutočnosti nasledujúceho dňa odohrala. 229,23

Čítať ďalej O titule