Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

228 – Jairus s lekármi pri smrteľnej posteli svojej dcéry Sáry. Borus z Nazaretu mu povie pravdu. Vyhrážky farizejov. Borusova odpoveď a otázka na Jairusa.

Ako sme stúpali na solídny kopec, ktorý sa dvíhal nad veľkým zálivom, na úpätí ktorého je postavený už známy penzión, a ponad ktorý vedie hlavná cesta do Jeruzalema, vo veľkej diaľke sme spozorovali kafarnaumskú loď, ako bojuje s vlnami, a keďže vietor začínal byť čoraz nepokojnejší, veslá zdvihli do vzduchu a nechali sa potlačiť priamo do prístavu v Kafarnaume. ^228,1

Ľahko si je predstaviť, aký výraz nadobudla Jairusova tvár, keď mu poslovia, ktorých za Mnou poslal, priniesli odpoveď, ktorú som mu dal poslať po Baramovi.^228,2

Jairus rýchlo zvolal všetkých doktorov zo širšieho okolia – aj ten z Nazaretu bol privedený, lebo tento bol takpovediac Mojím učeníkom a ako zázračný lekár mal to najlepšie meno, keďže obyčajným priložením rúk skutočne dokázal za okamih vyliečiť veľmi ťažko chorých.^228,3

Keď ale tento došiel do Kafarnaumu a uvidel chorú dcéru, začal veľmi krčiť plecami, a po nejakej chvíli prehovoril ku všetkým, okolo smrteľnej postele stojacim lekárom: „Jej dokáže pomôcť už len ten, ktorý ju stvoril! Pozrite sa, dievča sa pri veľkom rozhorúčení počas nejakej oslavy napilo studeného nápoja a postihol ju pokračujúci rozklad pľúc, takže do siedmich dní s ňou bude a musí byť amen! Nové pľúca jej stvoriť nevieme, takže jej nedokážeme pomôcť, ani keby nám ponúkli celý svet!“^228,4

Hovorí Jairus: „Myslíš si, že túto chorobu by nedokázal vyliečiť ani božský preslávený Ježiš, ktorý túto moju dcéru už raz prebudil zo skutočnej smrti, rovnako ako dcéru veliteľa Kornélia, u ktorého moja dcéra túto chorobu pred pár dňami dostala?“^228,5

Hovorí lekár z Nazaretu: „Ó áno, Ten určite; keby chcel! Ale tam si už predsa vyslal poslov; tuším, že na Kis, kde teraz zväčša prebýva u Jonu, ale On vám plným právom poslal odmietavú odpoveď, a až potom zavolali nás; no my nič viac nezmôžeme!“^228,6

Hovorí Jairus: „Ja som ho dal čo najúpenlivejšie prosiť; a On, ktorý nekáže nič iné len lásku, a ako má človek činiť dobro dokonca aj svojim nepriateľom, dá poslom, ktorých som za Ním vyslal, takúto odpoveď!“ ^228,7

Hovorí lekár z Nazaretu: „Presne takú, akú ste si vy všetci, ktorí sa nazývate služobníkmi Najvyššieho, aj zaslúžili! Povedz mi, čo by to musel byť za človeka, aby pri takom správaní z vašej strany dokázal zostať vaším priateľom?! Veru, samotný Boh by vám nemohol preukázať väčšie dobrodenie, ako vám ho v tej najplnšej miere preukázal tento čisto božský Ježiš! Čo mu ale za to urobíte vy?! Prenasledujete ho ako najhroznejšieho kriminálnika, a keby ste sa ho dokázali zmocniť, už by ste ho boli dávno zabili. Keďže je však zjavne pod ochranou Božej ruky, urobili ste Mu aspoň všetko to najhoršie, čo ste dokázali.^228,8

Čo vám urobila Jeho chudobná, nadovšetko zbožná a bohabojná matka Mária, že ste jej museli zobrať jej beztak veľmi malý domček s dvoma malými záhradkami, a za verejného poníženia ju spolu s Jozefovými deťmi vyhnať, akoby to bola obyčajná kriminálnička?!^228,9

Prečo, pýtam sa teraz, ste to urobili?“^228,10

Hovorí Jairus: „Pretože nás všade spochybňoval a nepriateľsky sa staval voči kňazom a svätyni Božej – to snáď bude dostatočný dôvod?!“ ^228,11

Hovorí lekár z Nazaretu menom Borus, ktorý bol rodený Grék: „Ach – hinc ergo illae lacrimae⁶²?! Počúvajte! Ja som, ako všetci dobre viete, Grék, a s vašou teológiou teda nič nemám, hoci mi vôbec nie je cudzia. Som ďaleko od toho, aby som znevažoval vášho Mojžiša a všetkých ostatných – s ktorými vaši predkovia do jedného zaobchádzali zle – keďže ich učenia a napomenutia sa nijako nelíšia od tých, ktoré vám predostrel môj najbližší priateľ Ježiš, a sú preto tiež plné pravdy a božského ducha.^228,12

Porovnajte si to s vašou súčasnou teológiou a vašimi nanajvýš opovrhnutiahodnými, úbohými chrámovými ustanoveniami a chvályhodnou inštitúciou svätyne ako takej, a vy sami by ste museli nahlas zvolať: Quam mutatus ab illo⁶³ ! ^228,13

Prečítajte si popri vašich súčasných ustanoveniach len proroka Izaiáša a dôjdete pritom k živej viere, že Jehova, Mojžiš a proroci musia byť predsa len čímsi viac ako len dobre využiteľnou historkou, slúžiacou vaším chamtivým zámerom a vášmu príjemnému životu, a vás samých potom iste bude musieť striasať z tých najnehoráznejších svinstiev, ktoré páchate na posvätných miestach!^228,14

Keď vám ale božský Ježiš, s ktorým Boh pôsobí priam hmatateľne, podobne ako Izaiáš, predostrie vaše neslýchané zločiny, a chce vás ako pravý priateľ priviesť naspäť k Bohu, ktorému ste sa nesmierne vzdialili, pýtam sa: Zaslúži si za to od vás takéto zaobchádzanie?!^228,15

Veru tak! Keby mi bola vlastná Jeho nepochopiteľná, vpravde božská, povedal by som až všemohúcnosť, už by sme boli dávno vybavení a mali vo veciach jasno tak, ako má jasno tých desať lodí na útesoch pri Sibarah, ktoré ste tak ľudomilne nechali vyslať proti Nemu a Jeho nanajvýš neškodným učeníkom! Zrejme Mu konečne raz došla aj Jeho božská trpezlivosť!^228,16

Ešte raz hovorím: Keby mi bola vlastná Jeho ozajstná všemohúcnosť, už dávno by som na vás všetkých vylial celé galilejské more a nechal vás utopiť ako myši a potkany!“^228,17

Táto Borusova veľmi priama reč rozhnevá viacerých tu prítomných farizejov a povedia mu: „Drž si svoj neviazaný grécky jazyk na uzde! Kvôli tomuto ťa z Nazaretu nevolali! Obávaj sa nás, lebo my máme dosť moci na to, aby sme ťa zničili!“^228,18

Hovorí Borus: „Ó, tomu z celého srdca rád uverím, keďže váš svetoznámy altruizmus – scilicet⁶⁴ – je pre mňa dostatočnou zárukou! Zhodou okolností však u mňa existuje jedno veľké ,ale‘! A toto veľavýznamné ,ale‘ má za následok, že Borus z Nazaretu nemá pred vami ani ten najmenší strach!^228,19

Borus síce nie je taký všemohúci ako božský Ježiš; predsa len však disponuje dostatočnou tajnou mocou, aby vás všetkých v jedinom okamihu zahubil, a ako lekár z toho potom nikomu nepotrebuje skladať účty! Porozumeli ste mi?! Ježiš je však Boh, a ja len človek, a preto má aj viac trpezlivosti ako ja! Už ma nemusíte dlho dráždiť, kým budem so svojou trpezlivosťou na konci!“^228,20

Tu Borus vytiahne z tašky jednu fľaštičku a ukáže ju jedovatým farizejom s veľavýznamnými slovami: „Pozrite sa, táto zbraň je mocnejšia ako desať légií. Ja viem, ako sa ochrániť, ale keď ju otvorím, všetci ste v okamihu mŕtvi! A hľa, aj nad touto fľaštičkou stojí napísané veľké, významné ,ale‘! Ak si so mnou chcete niečo začínať, môžeme sa hneď porátať!“ ^228,21

Farizeji sa veľmi preľaknú pri pohľade na túto smrtonosnú fľaštičku, v ktorej bol uchovaný veľmi účinný a rýchlo usmrcujúci jed, ktorý svojím vysoko prenikavým a nadovšetko rýchlo sa šíriacim pachom ochromil a usmrtil všetko, s čoho nozdrami prišiel do kontaktu.^228,22

Tento jed bol však tajným elixírom, ktorý sa neskôr úplne stratil; samotný jed však pochádzal z jedného kríku, ktorý tu a tam rastie v najodľahlejších častiach Indie a na mieste, kde sa vyskytuje, zahubí v širokom okruhu všetok život. Farizeji to vedia, a sú preto od strachu úplne ochromení, a Jairus prosí Borusa, aby fľaštičku zase odložil.^228,23

Borus to urobí, ale Jairusovi povie: „Priateľu, ale ako môže niekto nechať takto hanebne prenasledovať Ježiša, ktorý ti preukázal také neslýchané dobrodenie?! Povedz mi na rovinu, či skutočne nevidíš, že má pravdu v každom Svojom svätom slove, alebo to naozaj len nechceš vidieť?!“ ^228,24