Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

225 – Narušenie vnútorného sebaskúmania. Objaví sa príšera, ozajstný leviatan. Prísľub odmeny za statočné vytrvanie. Anjel Archiel zviera odoženie. Hroziaca búrka. Posilnenie slabých.

Po hodine však zrazu zaduní rana, akoby v blízkosti domu udrel silný blesk. Všetci sa veľmi zľaknú a strhnú sa, no potom pomyslia na Moje slová a rýchlo sa zase upokoja.225,1

Ale Satan nenechá na seba dlho čakať – čoskoro po rane začujú odpočívajúci, avšak v duchu činní, hrozivé syčanie a pískanie, a netrvá dlho, kým sa na brehu vynorí monštrum zriedkavého druhu. Hlavu má podobnú vlkovi, akurát najmenej stokrát väčšiu; jazyk, ktorý vytŕča ďaleko z papule pripomína neustále divoko sa zvíjajúceho pytóna; dvojo uší sa podobá na uši obrovského vola; oči vyzerajú ako dva veľké taniere zo žeravej lávy; predné laby pripomínajú laby ozrutného medveďa, zadné laby sú ako laby leva ohromnej veľkosti; telo je podobné krokodílovi s chvostom baziliška (afrického vampíra). Jeho rev znie ako dunivý výbuch a jeho dych ako hrozivé syčanie a pískanie. V takejto podobe sa vynorí z mora. 225,2

Na brehu sa však pasú ovce, voly, kravy, teľce a veľa oslov. Príšera sa do nich hneď pustí a požiera jeden kus za druhým. Hospodárske zvieratá potom ujdú, no monštrum sa začína presúvať smerom k nám.225,3

Keď viacerí postrehnú tento pohyb netvora, vyskočia na nohy a hovoria: „Pane, toto je trochu prisilná skúška! Ten strašný netvor už zožral niekoľko teliat, nejakých desať jahniat a dve malé osliatka. Teraz si sem chce prísť po dezert, a vedený svojím čuchom, si už medzi nami istotne niečo vyhliadol, keďže sa práve, tak trochu váhavo, vybral naším smerom. Preto by bolo radno, ísť tomu smrtonosovi trochu z cesty! Lebo s touto beštiou sa prirodzenými prostriedkami veru nedá púšťať do boja a o nejakom víťazstve nemôže byť ani reči!“225,4

Hovorím Ja: „Nenechajte sa ani v najmenšom vyrušovať! Po vonkajšej stránke by sme ani všetci spolu toto monštrum neovládli, keďže je to plne vyvinutý leviatan, ale pred našou vnútornou silou musí utekať až na koniec sveta, preto buďte úplne bez starostí! Ešte hodinku a prelomíte bariéry a obranné pevnosti pekla, a vláda nad celým peklom a jeho armádou bude vašou odmenou!“225,5

Ihneď po týchto Mojich slovách nechá monštrum niekoľkokrát po sebe zaznieť svoj dunivý hlas, po čom opäť začne veľmi pokojné, ale pritom dosť svižné pohyby smerom k nám, jeho pažravosť až príliš zjavne zreteľná z mocných pohybov jeho hadieho jazyka a neustáleho švihania dlhým a ako strom hrubým chvostom. No učeníci sú teraz v tom najlepšom rozpoložení a bez akéhokoľvek strachu alebo bojazlivosti nechávajú monštrum, aby sa k nim približovalo. 225,6

Keď sa k nám priblíži na vzdialenosť desiatich krokov, dám – čisto vnútorne – anjelovi Archielovi pokyn; ten zrazu pred to zviera predstúpi a hovorí mu: „Čo tu hľadáš, Satan? Odstúp, lebo ťa zničím!“ Nato monštrum otvorí papuľu a tvári sa, akoby chcelo prehovoriť; ale anjel mu znovu prikáže, aby odstúpilo! Zviera nato vydá zo seba niekoľko hrmotných zvukov, potom sa za hlasného syčania a pískania ponáhľa do mora.225,7

No aj keď sa ponorilo naspäť do mora, ešte nejaký čas pohybovalo vodou vo veľkej zátoke tak silno, akoby táto bola rozbúrená tou najsilnejšou búrkou; ale to všetko už žiadneho učeníka nevyrušuje a spočívanie v Bohu sa v tejto poslednej hodine kultivuje s tým najväčším vnútorným nasadením. 225,8

Ku koncu hodiny odpočinku však zrazu prichádza veľký nečas. Blesky krájajú vzduch; silné nárazy vetra ohýbajú stromy skoro až po zem; a veľké a ťažké dažďové kvapky zmiešané s krupobitím padajú z temných mračien. 225,9

Niektorí slabší učeníci už chceli utiecť do domu, ale anjel im povedal: „Zostaňte a spoznajte Satanove prázdne triky!“ Tak zostanú a poľahky vydržia ľahký dážď. Prší síce čoraz hustejšie, a krúpy živo odskakujú od zeme, ale ani jedného človeka žiadna nezasiahne, a dážď sotva zmáča pokožku.225,10

Vtedy anjel pohrozí mračnám a tie sa hneď rozptýlia, a nastane ten najjasnejší deň. Po pár okamihoch sa však čas sebaskúmania skončí a Baram hovorí: „Pane, ako Ti to vyhovuje, tu alebo v dome? Jedlo je pripravené!“ 225,11

Hovorím Ja: „Daj nám ešte polhodinu a všetko bude v poriadku! Musím ešte Mojim učeníkom povedať zopár slov.“225,12

Baram sa vráti naspäť na loď, kde je vo veľkej truhlici uložených viacero mechov najlepšieho vína, ktoré dá svojím ľuďom doniesť do kuchyne a tam naplniť všetky džbány. Kuchárom a kuchárkam povie, že s prípravami majú ešte pol hodiny počkať, a jedlá začať chystať až potom, ako im dá znamenie. Nato sa vyberie naspäť ku Mne a počúva, čo všetko som povedal učeníkom o tomto sebaskúmaní a úžitku, ktorý prináša.225,13

Čítať ďalej O titule