Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

226 – O veľkom požehnaní pravidelného vnútorného sebaskúmania. O znovuzrodení. Magický styk s duchmi – cesta do pekla. Načo musí existovať Satan? Judášova zvedavosť a pokarhanie.

Povedané bolo nasledujúce: „Teraz ste videli nový spôsob, ako sa človek z hmoty dostáva do stále čistejšieho a čistejšieho duchovného, a ako sa touto cestou môže stať pánom nad sebou samým, a tým nakoniec aj nad celou vonkajšou prírodou sveta. Preto z času na čas precvičujte v Mojom mene túto metódu, a dosiahnete veľkú moc nad svojimi vášňami, a tým nad celým prirodzeným svetom a na onom svete nad všetkými tvormi.226,1

Videli ste hrozivé úkazy, ktoré voči vám vyslal Satan. Vyvolali vo vás strach a hrôzu, ale vy, dôverujúc Môjmu Slovu, ste sa vzchopili a vrátili ste sa naspäť do pokojného stavu a v tomto pokoji ste plne ovládli všetky tie zlé úkazy.226,2

Neverte však, že ste tým Satana už úplne zbavili jeho zlej odvahy! Zakaždým, keď podstúpite toto cvičenie, budete ním rušení, až kým sa v duchu znovu úplne nanovo nenarodíte.226,3

Ak ste sa však už raz znovuzrodili v duchu, potom Satan nad vami naveky stratil všetku moc, a vy budete jeho sudcami, ako aj nad všetkými tými, ktorých preľstil, a ktorých mu naveky naspäť vytrhnete z pazúrov!“ 226,4

Peter sa pýta: „Ako sa človek znovuzrodí? Musí nakoniec duša a duch opäť vstúpiť do nového tela ženy a z neho sa odznova narodiť? Alebo ako sa má tomu rozumieť?“226,5

Hovorím Ja: „Tomu ešte dlho nebudeš môcť plne porozumieť. Ale keď raz odídem tam, odkiaľ som prišiel, a Môj duch tvojho ducha oslobodí, potom už budeš rozumieť znovuzrodeniu ducha v celej jeho hĺbke a plnosti. Teraz by ti to však nebolo možné, a ani žiadnemu z vás. Ale nasledovaním Môjho učenia a takýmito životnými cvičeniami zo seba a v sebe takéto svetlo dosiahneš.226,6

Toto človek nepochopí žiadnym učením, ani žiadnymi lekciami zvonka, ale si to musí vydobyť sám v sebe na ceste, ktorú vám Ja teraz ukazujem na všetky časy časov.“226,7

Hovorí Judáš: „Pane, ja som videl mocných čarodejov, vyvolávačov duchov a exorcistov, ktorí sa rozprávali s dušami zomrelých a tieto riadne odpovedali a odhaľovali skryté veci. Ako sa títo dostali do ríše ducha? Aj toto potom musí byť nejaký druh znovuzrodenia ducha!?“226,8

Hovorím Ja: „Ó áno, akurát nie pre nebo, ktoré je Božím trónom, ale pre peklo, kde prebýva Satan a jeho anjeli!“226,9

Hovorí Judáš: „Ak je to tak, potom aj Satan je Pán disponujúci veľkou, hoci aj zlou mocou! Myslím si však, že Satana by bolo radšej treba zničiť, ak je to možné, ako nechať cez neho zahynúť tisícky tisícov! Prečo musí v božskom poriadku existovať Satan?“226,10

Hovorím Ja: „Nato, aby čoskoro polapil aj teba, keď sa ho tak zastávaš! Máš pred sebou ešte dlhú cestu, kým len slabo spoznáš samého seba, nie to ešte Boží poriadok, ktorý z veľmi múdrych dôvodov vyvolal na tejto Zemi popri dni aj noc. Chápeš princíp pozemskej noci na Zemi a chápeš večný deň na každom slnku, kde každé z nich je tiež takou Zemou ako tá, ktorá ťa nosí a živí? – Ak to ale nechápeš, potom sa ťa pýtam, ako tu môžeš položiť takúto otázku, ktorá je zo strany človeka k jeho Pánovi, Bohu a Stvoriteľovi dosť nevhodná! Nechcel by si sa tiež opýtať, prečo je kameň tvrdý a voda taká mäkká, a prečo ti oheň spôsobuje bolesť, ale chladná voda nie? 226,11

Ja ti ale vravím: Ak to nechápeš, najprv sa niečo nauč, buď pritom pokojného a pozorného ducha, a až potom rozprávaj a klaď svojim bratom záludné otázky!226,12

Vieš, s tebou je to tak, ako s každou hlúposťou u ľudí: potajomky sa za ňu sami pred sebou hanbia, ale snažia sa ju zakryť všelijakými múdro a vznešene znejúcimi otázkami, no neuvedomujú si to, že až tým sa vlastne ich hlúposť ukáže v plnej kráse! Vezmi si preto z týchto Mojich miernych slov ponaučenie, inak raz veľmi tvrdo narazíš, a Ja ťa potom len tak rýchlo z blata vyťahovať nebudem!“226,13

Tieto slová značne schladili Judášovu chuť vypytovať sa. Judáš nato mrkol Tomášovým smerom, ten sa však tváril, akoby toto napomenutie ani nepočul, a rovnako sa tvárili aj ostatní učeníci, takže sa Judáš upokojil a múdro sa stiahol.226,14

Ja som ale povedal Baramovi: „Teraz, bratku, môžeš pekne-krásne pripraviť jedlo, ale tentoraz v izbách!“ Baram sa rýchlo pobral do kuchyne a všetko nechal rýchlo nachystať; my sme ho nasledovali, a v priebehu hodiny sme mali jedlo v pohode za sebou.226,15

Čítať ďalej O titule