Ráno prišlo za Mnou tých päť farizejov; Mňa a Mojich učeníkov podľa svojho zvyku čo najúctivejšie pozdravili a Mne ešte preukázali obzvlášť veľkú poctu tým, že sa Ma spýtali, či ich uznám za hodných umyť Mi nohy. 222,1
Lebo v Betleheme bol ešte zaužívaný starý zvyk, že na znak úcty nasledujúce ráno buď hostiteľ svojim hosťom alebo najvýznamnejší z hostí umyl hostiteľovi nohy. Preto som aj tým piatim farizejom z Betlehema dovolil, aby Mi umyli a vysušili nohy.222,2
Až po tomto sa na Mňa piati farizeji obrátia so žiadosťou: „Vskutku nepochopiteľne veľký Majster! Povedz nám predsa len niečo málo o spôsobe, akým robíš takéto neslýchané uzdravenia a ako to celé funguje! Že ich, vo všeobecnosti, zjavne činíš pomocou Božej sily, niet žiadnych pochýb, ale ako presne a ako to, že takým neslýchane dokonalým spôsobom, to je iná otázka. Len k tomu, ak nás aspoň do nejakej miery uznáš za hodných, nám niečo naznač, a my sa potom veľmi spokojne a s večnou vďakou k tebe vydáme na spiatočnú cestu do Betlehema.“222,3
Hovorím Ja: „Keby som vám to aj chcel povedať, aj tak by ste tomu neverili, lebo na vašich očiach spočíva trojitý Mojžišov závoj, takže nedokážete vidieť, kto je Ten, ktorý sa s vami teraz rozpráva! Keby ste ho spoznali, nikdy by ste takú otázku nepoložili; keďže ho ale nepoznávate, pýtate sa tak, ako sa pýtate!222,4
A keby som vám aj dal pravdivú odpoveď, neprijali by ste ju. Lebo vy síce vidíte, aký je svet hmoty a čo sa v ňom odohráva, ale čo sa týka ríše ducha a jeho pôsobenia, to je vám cudzie, a preto ani nedokážete chápať a cítiť, čo je v človeku z bytia a pôsobenia Kráľovstva Božieho.222,5
Ale choďte a čiňte pokánie za svoje mnohé hriechy, aby ste si tak uvedomili, že sa k vám priblížilo Kráľovstvo Božie.222,6
Milujte Boha zo všetkých síl a modlite sa k nemu v duchu a v pravde; milujte však aj svojich blížnych úbohých bratov a sestry; neprenasledujte svojich nepriateľov; nepreklínajte naspäť tých, ktorí preklínajú vás, a čiňte dobro tým, ktorí vám činia zlo – tak im nad hlavami zhromaždíte žeravé uhlíky a Boh pohliadne na takéto vaše diela a stonásobne vám to oplatí.222,7
Nepožičiavajte svoje peniaze tým, ktorí vám ich dokážu vrátiť s bohatými percentami, ale skutočne chudobným a utláčaným núdzou – tak budú vaše peniaze investované v nebi, s vysokým úrokom, a Otec na nebesiach vám bude naveky vyplácať úroky aj istinu!222,8
Neprijímajte priveľmi dychtivo od sveta chválu, vďaku a ocenenie za vaše dobré skutky, lebo ak ste ich činili kvôli svetu, aká bude potom vaša odmena v nebi?! Hovorím vám: Kto na svete za dobrý skutok vykonaný pre chudobných bratov žiada a prijme akúkoľvek odmenu v akejkoľvek forme, toho odmena v nebi je fuč!222,9
Kto pracuje kvôli nebesiam, ten aj z nebies dostane odmenu dočasnú a jedného dňa večnú; kto ale pracuje kvôli svetu, ten síce zožne odpornú a pominuteľnú odmenu, no v nebi nájde svoju knihu zásluh prázdnu; jeho odmena bude fuč, a jeho duchovná bieda sa len ťažko skončí! 222,10
Ak si toto vezmete k srdcu a budete konať podľa toho, čoskoro sa vám aj ujasní, akým spôsobom som vyliečil vašich chorých. – Teraz všetci viete, čo vám je vedieť treba. Nepýtajte sa na ďalšie veci, ktorých vám nie je treba, aj keby bolo možné vám o nich porozprávať.222,11
Dajte si ale tiež pozor, aby ste o Mne, Mojom učení a týchto Mojich učeníkoch nerozprávali v Jeruzaleme, a rovnako ani v meste Dávidovom, lebo z toho by vám žiadne požehnanie nevzišlo.222,12
Ale teraz, keď budete mať po raňajkách, sa úplne spokojne môžete vydať na cestu naspäť!“222,13
Po tejto Mojej reči síce tí piati strúhajú trochu zarazené grimasy, ale už sa viac neodvážia klásť ďalšie otázky, uklonia sa predo Mnou a poberú sa do svojej jedálne, a po raňajkách naspäť na cestu do svojej domoviny. 222,14