Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

223 – Názory piatich farizejov na Pána. Predpoklad farizejov: „Je to buď Boh alebo diabol!“ Poznámky k učeniu.

Nato však ku Mne pristúpia učeníci a pýtajú sa Ma, prečo som sa s Betlehemcami rozprával takým zastretým spôsobom.223,1

Hovorím Ja: „To ste stále takí nechápaví, akoby ste odo Mňa nikdy nepočuli múdreho slova?! Títo Ma nepovažujú za nič iné ako lekára obdareného mimoriadnymi tajnými schopnosťami, ktorý takéto zázračné uzdravenia činí s pomocou tajných síl prírody.223,2

Im nie je neznáma sekta esejcov, ktorí v oblasti tajného lekárskeho umenia disponujú dosť pozoruhodnými vedomosťami, za pomoci ktorých sú schopní vyliečiť viaceré ochorenia a taktiež manifestovať viaceré úkazy, ktoré sa laikovi musia nutne javiť ako zázraky. Keď toto vezmete do úvahy, môže z toho nakoniec vyjsť niečo iné ako to, že Ma títo Betlehemci nevnímajú inak ako esejca štvrtého, teda najvyššieho stupňa, ktorého vedenie siaha tak vysoko, že má rôznorodé sily prírody ako na šnúrkach a môže ich smerovať podľa svojej ľubovôle?!223,3

Keby som im však rovno odhalil, že Ja, ako Syn Najvyššieho, som tým zasľúbeným Mesiášom, ako by sa len títo ultrakonzervatívni Židia začali zlostiť a považovali by Ma za toho najnafúkanejšieho mága, ktorý je v spolku so Satanom, a ako takého by Ma odsúdili, a uzdravenie chorých, ktorých sem priviedli, by pre nich bolo tým najhorším kameňom úrazu! Ale teraz, keď Ma považujú len za esejca, idú celkom spokojne domov, chváliac a velebiac Boha, ktorý človeku prepožičal takéto tajné vedenie a sily, pomocou ktorých tento dokáže trpiacim ľuďom poskytnúť tú najistejšiu, aj keď veľmi zázračnú pomoc!223,4

Ale doma, keď sa nad tým pokojne a triezvo zamyslia, iste ľahko môžu prísť na to, že Ja predsa len nebudem žiadnym esejcom, keďže morálne a spoločenské princípy, s ktorými som ich oboznámil stoja s tými esejskými v priamom protiklade – a k tomu som im nadelil práve toľko poučenia, ako bolo pred daný účel nutné. Doma si Moje učenie pekne krásne porovnajú s učením esejcov – ktoré iste majú k dispozícii – a až na základe objavených oslepujúcich kontrastov sa len začnú skutočne čudovať tak, ako sa pred vašimi očami začali čudovať tí piati, keď si vypočuli Moje slová, keďže toto Moje, im smerované učenie bolo voči tomu, ako už bolo spomenuté, v úplnom a viac ako priamom protiklade.223,5

Oni by sa Ma boli radi ďalej vypytovali; no Ja som ich veľmi rýchlo vybavil, a tak išli, a už sa Mi viac neodvážili klásť ďalšie otázky, keďže videli, že na základe toho činu by som celkom dobre mohol byť esejcom najvyššej úrovne, avšak na základe Mojich slov, k nim smerovaných, zase nie. Teraz si však – keďže cestou späť nerozmýšľali nad ničím iným ako len nad týmto úkazom – tiež myslia: ,Mohlo by byť, že by esejci mali dve učenia – jedno vonkajšie pre slepých svetských ľudí a jedno vnútorné pre seba samých?‘ Ja som však k nim mal byť taký úprimný, že som im – ako ľuďom, ktorí sa dobre vyznajú v Písme – predhodil zopár viet z vnútorného učenia a všetko ostatné bádanie nechal na nich samotných!223,6

Jeden z tých piatich si však myslí, že za Mnou musí byť niečo celkom iné ako nejaký esejec najvyššej úrovne. Teraz tým ostatným štyrom hovorí: ,Ja ho, sám za seba, nemôžem považovať za žiadneho esejca, lebo som sa len nedávno s jedným esejcom rozprával o všetkých ich učeniach a zvykoch, a tento bol v tomto ohľade veľmi otvorený, no nevedel nič o nejakom druhom, tajnom učení. Ja toho zvláštneho liečiteľa z Nazaretu považujem za samostatný a podľa mňa doposiaľ nevídaný fenomén. Je to buď Boh – alebo diabol, o čom by som však veľmi pochyboval, keďže jeho učenie je najsociálnejšie, s akým som sa vôbec stretol, no diabol je ten najhorší tyran, a preto aj najúhlavnejší nepriateľ každého altruizmu.‘ 223,7

Vidíte, takéto rozhovory vedú tí piati už teraz na ceste a sú v nich takí pohrúžení, že sotva vnímajú, či ich nohy vôbec nesú dopredu. 223,8

Moji milí, pri vyučovaní sa musí k dielu pristupovať veľmi opatrne. Človek nesmie vpadnúť do domu aj s celými dverami, takisto ako sa pri jedle nenosia všetky jedlá naraz, ale v tichosti vojde do domu, jemne zaklope na dvere vedúce do jednej alebo druhej miestnosti; a pri servírovaní sa druhé jedlo donesie na stôl až vtedy, keď už hostia dojedli jedlo prvé – inak bude ako návštevník tohto domu považovaný za nezdvorilého a opovážlivého, a v tom navštívenom dome ako drzý votrelec dosiahne len málo alebo nič; a hostiteľ zase oberie svojich hostí o všetku chuť do jedla, ak im na stôl postaví naraz celú hŕbu jedál; ak však dodrží vhodné poradie, hostia si zachovajú dobrý apetít a nakoniec hostiteľa aj pochvália, že sa o nich tak vynikajúco postaral!223,89

A pozrite sa, presne tak sa musí k dielu pristupovať pri vyučovaní, pokiaľ chce človek aj niečo dosiahnuť. – Teraz už tomu rozumiete?“ 223,10

Hovoria učeníci: „Áno, Pane, teraz už presne rozumieme všetkému tomu, o čom si nám – ako vždy, veľmi múdro – teraz porozprával!“223,11

Hovorím Ja: „No dobre, tak sa poďme aj my naraňajkovať!“223,12

Čítať ďalej O titule