Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

221 – O zle lenivosti a požehnaní činnosti. Vlažní a ostrí vládcovia. Mária a Tomáš. Zaznamenanie tejto kázne Matúšom, pod názvom „nočná kázeň“. Prečo sa tento záznam stratil.

(Pán:) „Ak má niekto pešo prejsť dlhú cestu a dorazí do príbytku, no neodoberie sa tam hneď na odpočinok, ale sa trochu hýbe a na druhý deň je už pri východe slnka na nohách, celý deň nebude pociťovať žiadnu únavu, a čím dlhšie bude takto pokračovať vo svojej ceste, tým menej únavná pre neho bude.221,1

Ak však niekto dorazí na miesto ubytovania po celodennom pochode veľmi ustatý, hneď sa vrhne na lôžko a opustí ho až na poludnie nasledujúceho dňa, bude vo svojej ceste pokračovať na úplne stuhnutých nohách a s celkom otupenou hlavou a potom, ako urazí nejaký kus cesty, bude kvôli únave túžiť po odpočinku, a nakoniec sa môže stať, že zostane ležať na ceste a zahynie tam, pokiaľ mu – čo sa môže ľahko stať – niekto nepríde na pomoc. 221,2

Čo je tu však na vine? Jeho vlastná, priveľká túžba po odpočinku a s ňou spojená mylná predstava, že odpočinok človeka posilňuje.221,3

Pokiaľ chce niekto v tom či onom umení, kde sa vyžaduje vysoký stupeň obratnosti rúk a prstov, dosiahnuť vynikajúcu, úžas vzbudzujúcu úroveň, je tu otázka: Dosiahne ju, ak si namiesto neustáleho usilovného každodenného cvičenia vopchá ruky do vreciek, a deň čo deň sa bude bezcieľne prechádzať, a to z určitej obavy, aby si ruky a prsty príliš neunavil a nemal ich stuhnuté a ťarbavé, a tým nepoužiteľné pre umenie, o ktoré sa usiluje? 221,4

Veru, to by som ani Ja, pri všetkej Mojej neohraničenej múdrosti nemohol robiť proroka a presne určiť čas, v ktorom sa takýto adept umenia stane virtuózom! Preto, Moji milí priatelia a bratia, vám ešte raz hovorím: 221,5

Len aktivita nad aktivitu pre všeobecné blaho ľudí! Lebo všetok život je plodom neustálej a neúnavnej činnosti Božej, a môže preto byť udržiavaný a po celú večnosť zachovávaný len pravou činnosťou, zatiaľ čo z nečinnosti nevzíde a nemôže vzísť nič iné ako smrť.221,6

Položte si ruky na srdce a všimnite si, aké je stále – dňom i nocou – činné! Jedine od tejto činnosti je však závislý život tela. No keď raz srdce začne zastavovať, myslím si, že to je koniec prirodzeného života tela!221,7

Ale ako je odpočinok telesného srdca zjavnou smrťou tela, práve tak je rovnaký odpočinok duševného srdca smrťou duše!221,8

Srdce duše sa však nazýva láska, a jej pulzovanie sa vyjadruje pravou a plnou láskyplnou činnosťou.221,9

Neustála láskyplná činnosť je preto tým neúnavným pulzovaním duševného srdca. Čím usilovnejšie však srdce duše pulzuje, tým viac života sa v duši vytvára, a keď dosiahne v duši dostatočne vysoký životný stupeň – takže sa vyrovná božskému, najvyššiemu životnému stupňu – prebudí takáto životná úroveň duše v sebe božského ducha.221,10

Tento sa – ako čistý život, ako samotná neúnavná najvyššia činorodosť – potom vyleje do duše, ktorá sa mu láskyplnou činnosťou stala rovnorodou, a tým v duši plne započal večne nezničiteľný život.221,11

A hľa, to všetko pochádza z činnosti, nikdy však z lenivého odpočinku! 221,12

Preto utekajte pred odpočinkom, hľadajte činorodú aktivitu a vašou odmenou bude večný život!221,13

Neverte, že som prišiel, aby som ľuďom tejto Zeme priniesol mier a pokoj; ó nie, práveže meč a vojnu!221,14

Lebo ľudia musia byť núdzou a utrpením všetkého druhu nútený k činnosti, inak by sa z nich stali letargické kŕmne voly, ktorí sami seba vykrmujú pre večnú smrť!221,15

Núdza a utrpenie v človeku vyvolávajú jedno kvasenie za druhým, z ktorého sa na konci môže predsa len vyvinúť čosi duchovné.221,16

Človek by síce mohol povedať: ,Núdzou a utrpením sa však tiež vytvárajú hnev, pomstychtivosť, vražda a zabíjanie; tiež závisť, bezcitnosť a prenasledovanie!“ Je to síce pravda, no nech už sú tieto veci akékoľvek zlé, sú predsa len oveľa lepšie ako lenivé oddychovanie, ktoré je mŕtve a nevyvoláva ani nijaké dobro, ani nijaké zlo.221,17

Preto vám hovorím: Nech je človek voči Mne naozaj horúci alebo úplne studený; lebo vlažného zo Svojich úst vypľujem!221,18

Energický nepriateľ je Mi milší ako vlažný priateľ; lebo energický nepriateľ Ma bude nútiť k plnej činnosti, aby som si ho buď získal alebo ho správnym spôsobom porazil tak, že sa pre Mňa stane na všetky časy neškodný; vedľa vlažného priateľa sa však Sám stanem vlažným, a keď sa ocitnem v núdzi, bude Mi vlažný priateľ k niečomu užitočný?!221,19

Preto aj vlažný vládca je morom pre svoj ľud, pretože duch ľudu tým zahníva, a z ľudí sa stávajú len pažravé voly a ťažné osly! Avšak ostrý až tyranský vládca robí ľudí živými, keďže všetci sa veľmi usilujú, aby sa vyhýbali trestom; a keď to tyran preženie, ľud nakoniec vo veľkom počte povstane a svojho trýzniteľa sa zbaví.221,20

Myslím si, že som teraz o hodnote aktivity porozprával dostatočne, a som presvedčený, že všetci ste toto učenie pochopili. Preto, ak niekto chce a pociťuje vo svojom tele potrebu spánku, nech sa odoberie na lôžko; kto však chce so Mnou túto noc prebdieť, nech zostane tu!“ Nato všetci povedali: „Pane, ak ty bdieš, ako by sme my mohli spať?! – Len matka Mária vyzerá, že potrebuje telesný odpočinok, takže ju by si mohol poslať spať.“ 221,21

Ale Mária, hoci za Mnou v kresle trochu zadriemala, keď začula tieto slová, sa hneď vzchopila a veľmi láskavo rečníkovi povedala: „Priateľu, ktorý zvyčajne hovoríš za všetkých svojich spoluučeníkov, hovorím ti, že tvoja starosť o mňa je tak trochu zbytočná; lebo vedz, že kvôli môjmu Pánovi som už prebdela stovky bezsenných nocí, a predsa žijem – a ak prebdiem ešte veľa ďalších, život kvôli tomu nestratím, ak je to Jeho vôľa! Preto sa o mňa vôbec netrápte; stačí, že ten Jeden na mňa myslí!“221,22

Bol to však Tomáš, ktorému boli smerované tieto slová. Ten prišiel za Máriou a prosil ju, aby jeho dobrý úmysel nevnímala zle, no Mária ho upokojila a v súvislosti s jeho starosťou o ňu sa vyjadrila veľmi priateľsky, takže Tomášovi bolo zase ľahšie na srdci a hneď sa aj, už úplne spokojne, vrátil na svoje miesto.221,23

Na nejaký čas zavládlo ticho. Nikto nepovedal ani slovo, lebo všetci o tom teraz veľa premýšľali a pravda povedaného pred nimi žiarila čoraz jasnejšie a jasnejšie.221,24

Len Matúš si po nejakej chvíli sám pre seba povedal: „Zajtra ráno na svitaní, tak ako to len pôjde, bude toto učenie o činnosti a odpočinku zapísané na samostatný plát vyhradený len pre toto učenie, lebo táto nadovšetko dôležitá náuka sa nesmie stratiť za žiadnu cenu na svete!“ A keď sa potom čoskoro začalo rozvidnievať, Matúš svoje slovo aj dodržal; toto učenie sa potom uchovalo na dlhý čas a cez Jonaela a Jairutha sa donieslo aj do Samárie; časom však bolo veľmi pokrivené, a preto sa aj stratilo. Kým však bolo k dispozícii, medzi ľuďmi kolovalo pod názvom „Nočná kázeň“.221,25

Čítať ďalej O titule