Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

220 – Ahabov údiv nad božskou múdrosťou. Sebapoznanie je nutné predovšetkým. Spočívanie v Bohu. Varovanie pred dlhým vyspávaním a nečinnosťou.

Hovorí Ahab: „Ó múdrosť, ó múdrosť! Aké vysoké a pravdivé ty v sebe uchovávaš, a akí neskutočne hlúpi sme naproti tomu my! To je jedna večná pravda, že nikde nemôže povstať niečo, čomu predtým nepredchádzala bojová aktivita; a predsa som chcel hneď ísť za Betlehemcami a započať prácu na ich osvietení! Ach, ja stredobod všetkej hlúposti! Predsa len grécki mudrci hovoria: ,Každá aktivita je podmienená bojom, a každý účinok je jeho následkom!‘ – a ja som to nevidel! Ako to, že teraz to vidím?! 220,1

Áno, pokiaľ v človeku v jeho vnútri neprebieha pravý boj so sebou samým a jeho rôznymi životnými elementmi, je márne všetko, čo človek do seba prijme zvonku!220,2

Mám teraz v životných okolnostiach súvisiacich s vyučovaním ľudí úplne jasno, a chcel by som tu takmer až ustanoviť akýsi hlavný životný princíp a verím, že nebudem ďaleko od cieľa!“ Hovorím Ja: „Tak si ho vypočujme! Ja sa naň v Sebe nepozriem skôr, kým ho ty nevyslovíš.“220,3

Hovorí Ahab: „Čo si človek zo svojich, od počiatku mu prepožičaných vlastností nedal najskôr sám, to mu žiaden Boh nemôže dať bez toho, aby ho zničil! Bohu sú síce možné všetky veci; ale človek tým nič nezíska! 220,4

Kto najprv nespozná sám seba, ako môže spoznať niekoho iného, alebo dokonca Boha?! – To by bol mohol byť ten môj princíp. Pane, som ďaleko od cieľa?“ 220,5

Hovorím Ja: „Nie, priateľ Ahab, veru si teraz trafil klinec presne po hlavičke – tak je to! Čo si človek s jemu prepožičanými silami nenadobudne nezávisle, to mu ani Boh nemôže a nesmie dať bez toho, aby ho odsúdil! 220,6

Nebuďte preto len obyčajnými márnymi poslucháčmi Môjho Slova, ale jeho usilovnými vykonávateľmi – až potom začnete v sebe skutočne pociťovať jeho požehnanie!220,7

Lebo život je činnosťou, nie stagnáciou síl, ktorými je život podmienený, a tak sa aj život musí naveky udržiavať stále pokračujúcou činnosťou všetkých jeho síl; keďže v ukladaní sa na odpočinok žiaden trvalý život neprevláda.220,8

Ten určitý dobrý pocit, ktorý máte po odpočinku, nie je nič iné ako čiastočná smrť síl potrebných pre život; preto ten, kto stále viac a viac nachádza v nečinnom odpočinku príjemný dobrý pocit, posúva sa čím ďalej, tým viac, do náručia skutočnej smrti, z ktorej ho len tak ľahko nevyslobodí ani žiaden Boh!220,9

Áno, existuje aj pravý odpočinok plný života; ale ten je v Bohu a pre každého človeka je to blažený pocit spokojnosti vychádzajú z činnosti podľa Vôle Božej.220,10

Tento najblaženejší pocit spokojnosti a najjasnejšie uvedomenie, že stále jednám v súlade s pravým Božím poriadkom, je ten vedomý pravý odpočinok v Bohu, ktorý jediný je plný života, keďže je naplnený činnosťou a jednaním podľa neho. Každý iný odpočinok, ktorý spočíva v zastavení životných síl, ale je, ako už bolo povedané, skutočnou smrťou do tej miery, do akej sa rozličné životné sily stiahli z aktívnej činnosti, a už sa neobnovili. – Rozumieš tomu?“220,11

Hovorí Judáš Iškariotský: „Pane, ak je to tak, ľudia by pred spánkom mali utekať ako pred morom, lebo spánok je predsa tiež odpočinkom určitého počtu životných síl, hoci aj len vonkajších!“220,12

Hovorím Ja: „Určite! Preto aj tí, čo dlho vyspávajú, nikdy nedosiahnu obzvlášť vysoký vek. Kto svojmu telu dopraje zamlada päť hodín a v starobe šesť hodín spánku, ten aj väčšinou dosiahne vysoký vek a dlho si udrží mladistvý vzhľad, zatiaľ čo sedmospáč rýchlo zostarne, nadobudne vráskavú tvár a sivé vlasy; a v pokročilejšom veku už len chodí ako taký tieň. 220,13

Kto však svoje telo nadmerným spánkom stále viac a viac usmrcuje, ten práve tak a ešte viac zabíja svoju dušu, keď čoraz viac a viac poľavuje vo svojej činnosti podľa Môjho Slova a Vôle.220,14

Kde sa však v duši raz zahniezdila nečinnosť, tam sa čoskoro zahniezdi aj neresť; lebo nečinnosť nie je nič iné ako sebaláska, ktorá uteká pred každou aktivitou pre niekoho iného, keďže v podstate chce len to, aby všetci ostatní pracovali pre jej prospech a naplnenie jej potrieb! 220,15

Preto sa obzvlášť majte na pozore pred nečinnosťou, lebo tá je pravým semenišťom všetkých možných nerestí!220,16

Ako príklad vám môžu poslúžiť rôzni dravci. Pozrite sa, tieto zvieratá sa vrhnú do svojej skazonosnej aktivity až potom, ako ich k tomu doženie pálčivý hlad; keď si však ulovia žrádlo a utíšia hlad, hneď sa odoberú do svojich nôr a odpočívajú tam často aj celé dni, obzvlášť hady. 220,17

Teraz sa pozrite na takého lupiča a vraha! Takýto človek štítiaci sa akejkoľvek práce, ozajstný diabol v tele, celé dni vylihuje v nejakej svojej skrýši, a až keď mu zvedovia oznámia, že okolo jeho brlohu poputuje bohatá karavána, až potom sa so svojimi kumpánmi vydá na postriežku; neľútostne zaútočí na prichádzajúcu karavánu, olúpi ju a kupcov povraždí, aby ho nemohli prezradiť! A toto je plodom nečinnosti.220,18

Preto ešte raz hovorím: Predovšetkým sa vystríhajte nečinnosti, lebo to je cesta a široká brána ku všetkým mysliteľným nerestiam!220,19

Po vykonanej práci je primeraný odpočinok dobrý pre údy tela, ale nadmerný je horší ako žiadny.“220,20

Čítať ďalej O titule