Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

219 – Nutnosť prekvasenia emócií. Podobenstvo o vykŕmenom volovi. Požehnanie nešťastia.

Po večeri Ahab povedal: „Pane, že mám, čo sa týka Teba a Tvojej bytosti, úplne jasno už od Jesairy, to sa rozumie samo o sebe, a kvôli mne a mne podobným neboli potrebné takéto neslýchané znamenia, ktoré by ma mali viac ako dostatočne presvedčiť, že Ty si samotný Jehova, pôsobiaci v ľudskom tele, takpovediac prepožičanom z tejto Zeme. Som ale zvedavý, či si tí piati farizeji z Betlehema, ktorí vyzerajú ako naozaj poctiví ľudia, skutočne nevšimli, kto by mohol byť Ten, kto tak nadovšetko zázračne vyliečil ich chorých. Ak majú čo len trochu filipa, musí byť pre nich priam rukolapné, že obyčajný človek by nikdy takého niečoho nebol schopný. Som toho názoru, že by sme si ich mali trochu preklepnúť, a hneď by sa ukázalo, za čo Ťa vlastne považujú.“219,1

Hovorím Ja: „Priateľu, že Ja určite veľmi dobre viem, za čo Ma považujú, o tom azda rovnako nebudeš pochybovať, a taktiež si myslím, že vôbec nie je nutné, aby sme ich vyrušovali v ich súkromných úvahách. Zajtra je tiež deň, a za týmto účelom sa budú dať zariadiť viaceré vhodné okolnosti. Len ich dnes nechajme správne prekvasiť! Lebo tak, ako je kvasenie nutné pri novom mušte, aby sa z muštu stalo duchovné víno, práve tak je u každého človeka nanajvýš potrebné podobné kvasenie v jeho emóciách, pokiaľ má prejsť do plného a pravého duchovna.219,2

Pozri sa, pokiaľ má človek všetko, čo potrebuje, takže sa cíti veľmi spokojne; o nič sa nestará, nepracuje, len si dobre a pohodlne nažíva, a len málo sa stará o to, či existuje nejaký Boh, či je nejaký život po smrti tela, či je človek viac ako zviera alebo zviera viac ako človek. Hory a údolia sú mu všetko jedno, zima a leto ho nezaujímajú, lebo v lete má tieň a chladivé kúpele, a na zimu zase hrejivý krb a teplé oblečenie. 219,3

Tiež mu je jedno, či bol rok úrodný alebo nie, pretože je, po prvé, vybavený zásobami všetkého druhu na desať rokov, a po druhé, má kopec peňazí, aby si mohol zaobstarať čokoľvek by mu chýbalo.219,4

Hľa, takýto človek si potom žije tak pohodlne ako kŕmny vôl v maštali a nepremýšľa oveľa viac ako vôl, a preto ani nie je nič viac ako požívačné zviera v ľudskej podobe.219,5

Keby si za takýmto prišiel, aby si mu kázal evanjelium Kráľovstva Božieho, urobil by ti presne to, čo urobí vôl štípavej muche, ktorá mu kazí pohodu pri žraní: vôl sa svojím chvostom zaženie po rušivom hosťovi, a tento sa musí rýchlo pratať, ak nechce byť usmrtený alebo prinajmenšom vážne zranený.219,6

A hľa, takýto, žiadnymi starosťami nezaťažený žráč dá svojim sluhom – ktorí tiež nie sú ničím iným ako chvostom tohto bezstarostného vychutnávača života – príkaz, aby ťa vyhnali. Ty sa, samozrejme, stratíš v diaľke tak rýchlo, ako to len bude možné, a až v značnej vzdialenosti budeš môcť porozmýšľať, ako tvoja evanjelická kázeň na toho žráča zapôsobila.219,7

Ja ale viem, ako pre takýchto volov zorganizovať úplne iný druh prípravnej kázne: Nechám na nich dopadať jedno pozemské nešťastie za druhým – tým na nich doľahnú všemožné starosti, úzkosť a strach; začnú premýšľať, hľadať a pýtať sa, ako je niečo také možné, že sú zrazu tiesnení zo všetkých strán, keď predsa nikdy nikomu nespôsobili žiadnu neprávosť, a vždy žili ako usporiadaní a slušní ľudia!219,8

To sa im ale stane len kvôli nutnému kvaseniu.219,9

Keď sa takíto ľudia dostanú do poriadneho procesu kvasenia, túžia po priateľoch, cez ktorých by sa opäť mohli prepracovať k pokoju – vtedy choď za nimi a káž im evanjelium, a oni ťa budú počúvať, a už nikdy proti tebe nepozdvihnú svoje pyšné a zúrivé chvosty, ktorými švihajú okolo seba! 219,10

Takže vidíš, z rovnakého dôvodu je dobré, keď týchto našich hostí necháme, aby sa cez noc dostali do určitého procesu kvasenia, cez ktoré sa stanú v sebe duchovnejšími, a my budeme mať zajtra s nimi ľahkú robotu. Už to vidíš?“219,11

Čítať ďalej O titule