Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

214 – Filopoldove duchovné videnie. Rodinná scéna na slnečnom svete Akka. Hymna obráteného Filopolda k láske Božej. Dôvod zahalenia spomienok na náš predchádzajúci život. Rozdiel v duchovnom bytí na Zemi, v porovnaní s inými svetmi.

Filopold si zvitky veľmi pozorne prečíta, a keďže sa tým otvorí jeho duchovný zrak, po značnej chvíli najhlbšieho úžasu povie: „Áno, je to tak; teraz dokážem naspäť nahliadnuť do všetkých nekonečných hĺbok môjho života; vidieť všetky svety, na ktorých som už žil, všetky mestá a miesta na svetoch, na ktorých som žil od narodenia až do svojho skonu; vidím, čím som bol, a čo som na tom alebo onom svete vykonal, všade vidím tiež potomkov mojich príbuzných, a hľa, na Akke (Prokyón) vidím dokonca mojich rodičov, mojich mnohých bratov a drahé sestry! Áno, dokonca ich počujem, ako si o mňa robia starosti a medzi sebou si hovoria: ,Čo je s Murahelom? Našiel už jeho duch v nekonečnom priestore veľkého Ducha v ľudskej podobe? On si na nás nespomenie, pretože Archiel, vyslanec veľkého Ducha, mu zahalil jeho spomienky, až dokým trikrát nezavolá jeho pravé meno!‘214,1

Hľa! Takto ich teraz počujem rozprávať a súčasne ich aj vidím v ich telách! Teraz idú do svätyne, aby nahliadli do dokumentov s tými tvrdými životnými podmienkami, ale nenájdu ich. Veľkňaz svätyne im však povie, že Archiel tie dokumenty vyzdvihol kvôli Murahelovi len pred niekoľkými okamihmi; za krátky čas budú ale opäť vrátené naspäť. A teraz čakajú vo svätyni a dávajú za mňa obetu!214,2

Ó, láska, láska, ty božská sila! Ako nekonečne ďaleko dosiahnu tvoje ruky! Všade tá istá láska! Ó Bože, aký si len veľký a svätý, a aký je len slobodný život plný skrytých tajomstiev! Ktorý človek na celej Zemi dokáže preniknúť do hlbín, do ktorých teraz nahliadam?! Ako bezvýznamne kráča biedny človek po tejto najúbohejšej Zemi, nezriedka bojujúc na život a na smrť o piaď zeme, zatiaľ čo v sebe nosí to, čo miliardy Zemí nikdy nedokážu obsiahnuť!“214,3

Po týchto slovách Filopold stíchne, podíde k anjelovi a vráti mu naspäť oba zvitky so slovami: „Vráť ich späť tam, kde na ne čakajú!“ 214,4

Anjel mu však povie: „Pozri sa, zobral som so sebou aj písadlo – to isté, ktorým si vlastnoručne vo svätyni na Akke podpísal tie dokumenty. Podpíš sa dvakrát na každý dokument – to jest svojím menom na Akke a menom, ktoré máš tu, a písadlo si nechaj na pamiatku!“214,5

Filopold tak učiní, a anjel potom zoberie dokumenty a zmizne. 214,6

Po niekoľkých okamihoch, ktoré potrebuje na rozhovor s veľkňazom na Akke, je opäť medzi nami a pýta sa Filopolda, ako teraz zmýšľa.214,7

Hovorí Filopold: „Keď som ti vrátil naspäť tie dva zvitky, vízia zmizla, a zo spomienky na ňu mi zostalo len sotva niečo viac ako zo sna, o ktorom človek v bdelom stave vie, že sa mu snívalo, ale o čom bol, na to si nedokáže spomenúť, nech si akokoľvek láme hlavu! Tiež vidím, že vo svojej ľavej ruke držím nejaký veľmi zvláštny písací nástroj, ale ako som k nemu prišiel, veľmi netuším. Preto by som chcel vedieť, prečo si človek pri niektorých takýchto javoch z oblasti vnútorného života pamätá buď veľmi málo alebo väčšinou aj vôbec nič. Prečo je to tak?“214,8

Hovorí anjel: „Pretože tu ide o to, stať sa úplne novým tvorom, a to z Boha a v Bohu. Keď sa raz staneš úplne novým tvorom z Boha a dosiahneš Detstvo Božie, všetko ti bude prinavrátené!214,9

Na všetkých ostatných nespočetných svetoch si po vonkajšej i vnútornej stránke sformovaný tak, ako musíš byť; tu však Boh prenecháva vonkajšie formovanie duši, ktorá si svoje telo sama buduje podľa poriadku, v ktorom bola stvorená; ale hlavne musí každý duch, ktorý je do duše vložený, najprv dušu sformovať dodržiavaním zákonov daných mu zvonka. Keď tým duša dosiahla správny stupeň zrelosti a sformovania, duch potom prejde do celej duše, a celý človek je tým skompletizovaný – je z neho nový tvor, v princípe stále z Boha, keďže duch v človeku nie je vlastne nič iné ako Boh v tej najmenšej mierke, keďže je plne zo Srdca Božieho. Človek sa tým však nestane Božím pričinením, ale svojím celkom vlastným, a preto je aj plnoprávnym Dieťaťom Božím! A ešte raz ti vo všetkej stručnosti hovorím: 214,10

Na všetkých ostatných svetových telesách sa ľudia nemusia formovať sami, ale sú formovaní Bohom alebo Jeho Deťmi, čo je zajedno. Tu sa však musia ľudia formovať úplne sami podľa poriadku, ktorý im bol zjavený, inak by sa nemohli stať Deťmi Božími! A tak je dokonalý človek na tejto Zemi, ako Dieťa Božie, vo všetkom podobný Bohu, avšak nedokonalý človek je naproti tomu hlboko pod úrovňou zvierat!“214,11

Čítať ďalej O titule