Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

211 – Veľký zázrak uzdravenia v Káne v údolí. Prosebná reč najstaršieho k Pánovi. Skúška viery. Pánova reč o telesne zdravých, ale chorých na duši. Evanjelické životné pravidlá a spoločenské pokyny. Pán proti duchu úžery.

Keď sa chorí, čiastočne dovedení, sčasti namáhavo sediaci na muloch a sčasti prinesení ľuďmi na nosidlách, zhromaždili v polkruhu okolo Mňa, predstúpil predo Mňa najstarší tohto miesta, hovoriac:211,1

„Pane! Keď si nás oddlžil u mocného a nesmierne bohatého Kisjonu – čo je čin, za ktorý ti nebudeme môcť dostatočne poďakovať – učiň, do takej miery, ako dokážeš, aj týchto úbožiakov zdravými, aby sa naplno mohli s nami radovať z tohto veľkého dobrého skutku, ktorý si nám preukázal.“ 211,2

Hovorím Ja: „Áno, kvôli tomu som vás sem zavolal a áno, svoj sľub dokážem naplniť a aj ho naplním, no predtým sa vás pýtam, či tomu dokážete alebo ste ochotní uveriť?! Vaša viera by vám veľmi pomohla!“211,3

Hovorí najstarší: „Pane, nám to pripadá tak, že to dokážeš, a preto takpovediac slepo veríme tomu, že našich chorých vyliečiš svojimi, nám zatiaľ neznámymi, zázračnými liekmi!“211,4

Hovorím Ja: „Ale ako potom, keď pri sebe nemám žiadne špeciálne lieky, či už nejaký liečivý olej alebo liečivú šťavu alebo nejaký iný z bežných liečebných prostriedkov? Ako si teda myslíš, že týchto chorých vyliečim?“ 211,5

Hovorí najstarší: „Pane! Ako my tomu môžeme rozumieť? Veď my určite máme o všetkých veciach na svete viac vedenia ako práve o umení liečenia! V meste máme síce jedného lekára, ale ten je presne taký dobrý ako žiadny lekár, lebo zatiaľ nikomu nepomohol inam ako do hrobu! Ak by sme aj vedeli toľko ako náš doktor, aj tak by sme sa k tvojmu umeniu liečenia bez liekov vôbec nedokázali vyjadriť, keďže predsa nemôžeme vedieť, ako dokážeš prirodzeným spôsobom uzdraviť chorých bez pomoci liekov!211,6

Možno máš k dispozícii nadprirodzené prostriedky, ktoré my nemôžeme poznať, alebo si azda učeníkom presláveného zázračného lekára z Nazaretu, menom Ježiš? Potom by ti, prirodzene, bolo také liečenie úplne dobre možné! 211,7

Je len večná škoda, že – ako sme počuli – farizeji v Jeruzaleme toľko Herodesovi pílili uši, až sa tento nakoniec rozhodol tohto najslávnejšieho z liečiteľov chytiť a uvrhnúť ho do väzenia! Ach, to je pre úbohé, trpiace ľudstvo jedno veľké nešťastie!211,8

Predsa len je ale šťastím, že mal údajne Svojmu umeniu naučiť viacerých žiakov! Je síce veľmi zriedkavé, že učeník sa stane takým dokonalým ako majster, ale pri správnej usilovnosti sa od majstra môže vždy niečo naučiť. A to je už predsa len to významné ,niečo‘, o čom sa domnievame, že je u teba do veľkej miery prítomné... ale čo sa to deje?! Ako sa teraz zo všetkých síl snažíme preukázať našu vieru v teba na základe toho, že si Ježišov učeník, zrazu všetci chorí vstávajú! Slepí vidia, chromí chodia, nemí hovoria, malomocní sú čistí! A boli medzi nimi aj niektorí postihnutí cholerou, zopár so smrtiacim kašľom, a teraz sú zdraví! Ach, čo je svet svetom, o niečom takom nikto nikdy nechyroval! Pre veľkého, všemohúceho Boha, ako k tomu došlo? Naozaj si ich všetkých vyliečil ty?! Alebo snáď do tohto údolia zostúpil zhora anjel a všetkých chorých sa neviditeľným spôsobom dotkol, a tým ich uzdravil? Ako... ako sa to stalo?211,9

Veď si sa na chorých ani raz nepozrel, bol si stále len s nami, a predsa sú zrazu všetci chorí vyliečení! Ach, povedz nám, ako k tomu došlo!“ 211,10

Hovorím Ja: „Čo už záleží na tom, ako k tomu došlo, keď sa teraz chorí Mojou vôľou a Mojím vnútorným Slovom, ktorému sú podriadené všetky veci, úplne uzdravili, o čom už snáď nemôžeš vôbec pochybovať!? K tomuto skutku však nedošlo až tak kvôli samotným chorým, ale oveľa viac kvôli vám, ktorí ste síce telesne úplne zdraví, zato však na duši ste chorí viac, ako boli oni na tele!211,11

No bol by som veľmi rád, ak by som aj vaše duše mohol vyliečiť tak, ako som uzdravil telesne chorých! To však tak ľahko nejde, pretože každá duša musí byť svojím vlastným lekárom.211,12

Ja som vám však duchovný liek dal už predtým – ak ho skutočne použijete, uzdravíte sa vo svojich dušiach a premeníte sa tým tiež na pravé Deti Božie.211,13

Ale na Slovo, ktoré som k vám prehovoril, je nutné skutočne dbať bez toho, aby sa kdekoľvek čo len trochu pridalo alebo kdekoľvek i v najmenšom ubralo. A vy, nemnohí Židia tohto mesta, máte byť v srdciach dokonalými Židmi; a vy, Gréci, sa staňte pravými Židmi, aby medzi vami vládli mier a jednota!211,14

Takže vy, Gréci, by ste už zo svojho prefíkaného úžerníckeho ducha nemali nútiť beztak chudobných Židov požičiavať si od kohokoľvek peniaze za úroky, aby dokázal splniť vaše nespravodlivé požiadavky.211,15

Vari ste vy stvorili Zem s jej mnohými pokladmi, že s ňou teraz nakladáte tak, akoby bola vaším vlastníctvom?!211,16

Prečo od Židov žiadate rentu, keď zem bola predsa Židom daná od Boha, a teda len oni majú mať právo žiadať rentu od vás?! Vy ste cudzincami v zemi Židov, ktorí sú Božími Deťmi viac ako vy, a predsa požadujete rentu z polí, lúk a lesov, ktoré sú majetkom Židov už od Abraháma! Spýtajte sa samých seba, či takéto niečo môže byť správne pred Bohom a všetkými spravodlivými ľuďmi!211,17

Preto vás celkom vážne do budúcnosti varujem pred takouto krikľavou nespravodlivosťou, inak úplne vážne zle pochodíte!211,18

Vráťte bez náhrady nezákonne nadobudnutý majetok a vlastníctvo naspäť Židom a považujte sa v zemi Židov za to, čím ste – teda za cudzincov; potom budete mať požehnaný podiel na všetkom tom, čo teraz podľa zasľúbenia bude Židom dané; inak ale budete mať podiel na prekliatí od tisícov a následkoch z toho plynúcich!211,19

Prejdite si túto vec aspoň raz v určitom svetle a uvidíte, že Židia nie sú vo vašich očiach ničím iným ako obyčajnými ťažnými zvieratami! 211,20

Vy síce Židom ponechávate politické právo vlastníctva a Žid si stále môže povedať: ,Zem patrí mne!‘, vy ste však so svojím lákavým tovarom urobili z pekných dcér a žien Židov márnivé cipušky a zo slepých Židov bláznov, ktorým sa ich ženy a dcéry odeté v gréckom štýle páčia viac ako v židovskom cudnom, jednoduchom oblečení! Tak vám upísali výnosy zo svojich polí, záhrad, lúk a lesov, keďže však chceli žať plody zo svojich polí aj pre vlastnú životnú potrebu, museli súhlasiť s drahým spätným prenájmom a ešte vám odovzdať desiatok z úrody! K tomu ich navyše, ako oficiálnych vlastníkov, nechávate znášať všetky dane a ďalšie bremená!211,21

Hovorím vám: Takáto nespravodlivosť volá do neba a žiada si trest zhora! Prijmite preto radšej pokarhanie odo Mňa, inak neujdete tomu najostrejšiemu biču zhora!“211,22

Čítať ďalej O titule