Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

21 – Pán o inkarnácii Syna a Jeho misii ako Syna Božieho a Syna človeka.

(Ján 3:16) „Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“

(Pán:) „Hovorím ti: Boh je láska a Syn je Jeho múdrosť. A Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, t.j. od večnosti z Neho Samého vychádzajúcu múdrosť, do tohto sveta, aby všetci, ktorí v Neho veria, nezahynuli, ale mali večný život! – Povedz Mi, nerozumieš ani tomuto?!“ 21,1

Hovorí Nikodém: „Zdá sa mi, že by som tomu mal rozumieť, ale v podstate tomu predsa len nerozumiem. Keby som vedel, čo si počať s tým Synom človeka, mal by som byť potom už v poriadku! Teraz si hovoril aj o jednorodenom Synovi Božom, ktorého dala Božia láska svetu. Je Syn človeka a Syn Boží jedna a tá istá osobnosť?“21,2

Hovorím Ja: „Pozri sa sem! Mám hlavu, trup, ruky a nohy. Hlava, trup, ruky a nohy sú telo a toto telo je Syn človeka, lebo čo je telo, to pochádza z tela. Ale v tomto Synovi človeka, ktorý je telom, prebýva Božia múdrosť, a to je ten jednorodený Syn Boží. Ale nie Syn Boží, ale len Syn človeka bude vyzdvihnutý presne ako Mojžišov bronzový had na púšti, kvôli čomu mnohí zakopnú, ale tým, čo nezakopnú, ale budú veriť a držať sa Jeho mena, tým dá moc nazývať sa Božími Deťmi, a ich život a kráľovstvo nebudú naveky poznať konca.“21,3

(Ján 3:17) „Lebo Boh neposlal Svojho Syna na svet, aby ho odsúdil, ale aby bol svet skrze Neho spasený.“

„Nesmieš ale teraz vôbec očakávať nejaký svetový súd, ako vojny, záplavy alebo nebeský oheň, ktorý pohltí všetkých pohanov sveta, lebo vedz, že Boh neposlal Svojho jednorodeného Syna (božskú múdrosť) do sveta (do tohto ľudského tela), aby svet súdil (zničil), ale aby bol cez Neho spasený, to znamená, aby všetky telá neboli zničené, ale pozdvihnuté Duchom k večnému životu. (Pod telom sa tu nemá rozumieť telo samotné, ale skôr telesné túžby duše.) K dosiahnutiu toho musí ale viera zničiť hmotný pocit veľkosti v tele, a to konkrétne viera v Syna človeka, že tento z Boha od večnosti zrodený prišiel na tento svet, aby všetci, ktorí v Jeho meno veria a držia sa ho, mohli mať večný život.“21,4

(Ján 3:18) „Kto v Neho verí, nebude súdený, kto ale neverí, ten je už odsúdený, lebo neverí v meno jednorodeného Syna Božieho.“

„Ktokoľvek, či Žid alebo pohan, v Neho uverí, nebude nikdy súdený, a tým zničený, kto ale odmietne Syna človeka a neuverí v Neho, ten je potom už odsúdený. Lebo presne to, že veriť nechce a nemôže, keďže jeho pocit vlastnej veľkosti meno a bytosť Syna človeka odmieta, je už pre takého človeka súdom. Teraz už tomu rozumieš? Vysvetlil som ti to teraz nadmieru jasne!“21,5

Hovorí Nikodém: „Áno, áno, rozumiem tak spolovice zmyslu Tvojej vysoko mystickej reči, ale zdá sa, že celé to visí vo vzduchu, pokiaľ ten, Tebou vysoko oceňovaný Syn človeka, v ktorom prebýva plnosť Božej múdrosti, nie je prítomný, a pokiaľ tiež nevieš alebo nechceš bližšie určiť čas a miesto jeho príchodu.21,6

Aj Tvoj súd, ktorý vlastne spájaš iba s nevierou, znie dosť záhadne! Ak súd nie je ani záplava, ani vojna či mor, a už vôbec nie stravujúci oheň, ale len neviera sama o sebe, musím sa Ti, drahý Majster, otvorene priznať, že stále ešte nedokážem pochopiť zmysel Tvojej reči! Lebo ten, kto z nejakej reči nechápe hoci len jeden alebo dva body, v podstate tej reči nerozumie vôbec. Čo je potom vlastne ten Tvoj súd? Aký nový význam si spájaš s týmto pojmom?“21,7

Hovorím Ja: „Priateľ môj, teraz by som Ti aj Ja mohol povedať: Takmer nedokážem pochopiť, v čom to väzí, že nie si schopný pochopiť úplne jasný zmysel Mojej reči! Nevieš porozumieť pojmu 'súd', hoci som ti ho úplne jasne a v celosti vysvetlil.“21,8

(Ján 3:19) „Ale súd je to, že Svetlo prišlo na tento svet, a ľudia milovali temnotu viac ako Svetlo, lebo ich skutky boli a sú zlé.“

„Pozri, súd je to, že Božie Svetlo z nebies teraz prišlo na tento svet, no ľudia, aj keď sú vytiahnutí z temnoty a uvedení do Svetla, milujú temnotu stále zďaleka viac ako plné Božie Svetlo, ktoré majú práve pred svojimi očami! A že ľudia Svetlo nechcú, to dokazujú ich skutky, ktoré sú skrz-naskrz zlé.21,9

Kde nájdeš vážnu vieru, kde pravú bázeň Božiu? Kde niekto miluje iného, pokiaľ nevie, že od neho môže niečo získať? Kde sú tí, ktorí svoju manželku milovali kvôli jej živej plodnosti? Milujú mladé dievky kvôli rozkoši a páchajú s nimi necudnosti a jasné smilstvo! Lebo ten, kto sa stýka s iným pohlavím kvôli zrejmému zbožňovaniu rozkoše a necudnosti, ten pácha pravé smilstvo, a to je zlo nad zlo! – Kde je zlodej, ktorý si vezme lampu a bude kradnúť otvorene?!“21,10

(Ján 3:20) „Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.“

„Vieš, ale všetci, čo takto zmýšľajú a konajú to, čo je odporné a zlé, oni sú to, ktorých skutky sú zlé. Ktokoľvek miluje a koná takéto skutky, je nepriateľom Svetla a nenávidí ho; a urobí všetko, čo je v jeho silách, aby sa mu vyhol – lebo vie, že jeho zlé skutky, ktorých si je dobre vedomý, Svetlo neschvaľuje, ale ich odsudzuje – keďže nechce, aby odpornosť jeho činov bola Svetlom rozpoznaná a potrestaná.21,11

A hľa, v tom spočíva vlastný súd. Čo si ale ty predstavuješ pod súdom, to nie je súd, ale iba trest, ktorý súd nasleduje.21,12

Pokiaľ rád kráčaš v noci, už to je súdom tvojej duše, lebo máš noc radšej ako deň. Ak ale pritom trochu zakopneš a veľmi sa zraníš, prípadne spadneš do jamy alebo hlbokého hrobu, potom takéto zakopnutie alebo taký pád nie je súdom, ale iba následkom súdu v tebe, kvôli tomu, že miluješ noc a deň nenávidíš!“21,13

(Ján 3:21) „Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu!“

„Ak si ale priateľom svetla, dňa, Pravdy od Boha, budeš konať v zmysle Božskej Pravdy a budeš si túžobne želať, aby tvoje skutky vyšli na svetlo pred oči všetkých a boli každému odhalené, lebo vieš, že tvoje činy, keďže boli vykonané vo Svetle Pravdy z Boha, sú dobré a správne a zaslúžia si uznanie a zjavnú odmenu!21,14

Kto je teda priateľom Svetla, ten nebude kráčať nocou, ale dňom, a Svetlo spozná ihneď, keďže je sám zo Svetla a toto svetlo sa volá viera srdca. 21,15

Preto ten, kto verí v Syna človeka – že On má v sebe Svetlo z Boha – ten už má v sebe Život. Kto ale neverí, ten už má v sebe súd, a samotná jeho neviera je tým súdom.21,16

Myslím si, že teraz si Ma už azda pochopil.“21,17

Čítať ďalej O titule