Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

22 – Nikodém stále nedokáže spoznať Syna Božieho a Syna človeka. Pán ho odkáže na Jána. Hľadajúcemu nakoniec svitne. Pánova rada: „Nasleduj volanie svojho srdca!“

Hovorí Nikodém: „Okrem jednej veci je mi už všetko jasné, ale tá jedna stále chýba – a je to práve ten mimoriadny Syn človeka, bez ktorého sa všetky Tvoje najmúdrejšie reči s úžasnými vysvetleniami rozplynú v nič! K čomu mi je viera, alebo hoci aj tá najlepšia a najpevnejšia vôľa veriť v Syna človeka, keď samotný Syn človeka tu nie je? Zo vzduchu alebo z čistej myšlienky sa Syn človeka vytvoriť nedá. Preto mi povedz, kde tohto večného Syna Božieho stretnem a buď si istý, že za ním pôjdem v plnej viere.“ 22,1

Hovorím Ja: „Keby som to v tebe nebol videl, nedostal by si odo Mňa takéto poučenie! Ty ale prichádzaš za Mnou v noci a nie cez deň, hoci si o Mojich skutkoch veľa počul a mnoho ich aj videl! Keďže ale za Mnou prichádzaš počas prirodzenej noci, ako aj v zodpovedajúcej noci tvojej duše, dá sa dobre pochopiť, že v otázke Syna človeka nemáš ešte jasno.22,2

Hovorím ti: ak niekto hľadá Syna človeka v nočnom čase, lebo sa obáva učiniť tak cez deň, pred všetkými ľuďmi, aby pred nimi neprišiel o dobré meno, ten nenájde to, čo hľadá. Lebo ako najmúdrejší zo Židov budeš vedieť, že noc, nech už je akákoľvek, je na hľadanie a nachádzanie tá najmenej vhodná. – Kto teda hľadá Syna človeka, musí ho hľadať cez deň a nie v noci, potom sa mu Syn človeka nechá nájsť.22,3

Len toľko ti poviem: Choď za Jánom, ktorý teraz, kvôli vode, krstí pri Aenone blízko Sálimu, ten Ti povie, či je jednorodený Syn Boží už tu, alebo ešte nie. Tam sa o Ňom dozvieš!“22,4

Hovorí Nikodém: „Ach, ach, drahý Majster, to pôjde len ťažko! Mám na krku a na pleciach každodenné záležitosti, z ktorých sa neviem len tak ľahko uvoľniť! Pomysli len, že v meste a blízkom okolí žije spolu s cudzincami vyše osemstotisíc ľudí, s ktorými mám, ako predstavený, veľa, preveľa starostí, a popri tom na mňa čakajú ešte každodenné záležitosti svätyne, ktoré nikdy nemôžem len tak odložiť nabok. Pokiaľ sa mi teda tej milosti nedostane tu v Jeruzaleme, budem sa jej, žiaľ, musieť vzdať! Vieš, na takýto výlet by som potreboval aspoň celé tri dni, a to by pri mojej vyťaženosti bolo toľko, ako pre iného tri roky.22,5

Musíš mi preto prepáčiť, ak Tvoju radu nebudem nasledovať. Kedykoľvek ale pôjdeš so svojimi učeníkmi do Jeruzalema, príď ku mne a ja sa o vás dobre postarám! Vo mne nájdeš Ty, aj všetci, ktorí sú s Tebou, úprimného priateľa a dobrodinca. Môj dom, dosť veľký aj pre desaťtisíc ľudí, stojí na Dávidovom námestí vo vnútri Šalamúnovej brány, nazývanej tiež Zlatá brána, a kedykoľvek budeš chcieť prísť, bude Ti plne k dispozícii! Čokoľvek je v mojej moci, je Ti stále pripravené slúžiť a ak by si čokoľvek potreboval, len žiadaj a ja Ti to splním!22,6

Lebo vedz, že vo mne nastala veľká zmena! Milujem Ťa, drahý Majster, viac ako čokoľvek, čo mi je drahé, a táto láska mi akoby hovorí: Ty sám si Tým, kvôli ktorému si ma poslal do Aenonu za Jánom?! Možno to nakoniec nie je tak, ako to v sebe cítim, ale nech už je to ako chce, milujem Ťa z celého môjho srdca, v ktorom som Ťa spoznal ako veľkého Majstra pravej božskej múdrosti. Ak ma Tvoje skutky, ktoré pred Tebou nikto nečinil, naplnili tým najhlbším úžasom, potom Tvoja veľká múdrosť učarovala môjmu srdcu ešte viac, Ty drahý Majster! Milujem Ťa! Ale povedz mi, či mi moje srdce hovorí o Tebe pravdu?“22,7

Hovorím Ja: „Buď ešte chvíľu trpezlivý a všetko sa ti ujasní! Za krátky čas prídem zase za tebou a budem tvojím hosťom; vtedy sa všetko dozvieš! 22,8

Nasleduj ale hlas svojho srdca a to Ti v jedinom okamihu prezradí viac ako všetkých päť Mojžišových kníh dohromady a všetci proroci! Lebo vedz, že v človeku nie je nič pravdivé, jedine láska! Zostaň preto s ňou a budeš kráčať dňom! – Teraz ale o niečo inom!22,9

Ja teraz pôjdem do židovskej zeme a budem tam ohlasovať Božie Kráľovstvo. Ty si ustanovený ako správca tohto kraja. Nie kvôli Mne, ale kvôli Mojim učeníkom Mi vystav pas, aký sa podľa rímskych zákonov medzi Židmi obvykle používa, aby nemali na colniciach a mýtach problémy! Deti sú, pravdaže, oslobodené, ale musia byť ako také zaregistrované. – Bolo by pre Mňa ľahké prechádzať všade slobodne a neohrozene aj s celými légiami, nechcem ale nikoho dráždiť, a preto sa podvolím zákonom Ríma. Buď preto taký láskavý a vybav Mi ten pas.“22,10

Hovorí Nikodém: „Hneď ho budeš mať, drahý Majster! Ja sám ho napíšem a do hodiny Ti ho donesiem; lebo odtiaľto to ku mne domov vôbec nie je ďaleko.“ 22,11

Nikodém sa teraz ponáhľa domov a už o polhodinu donesie žiadaný pas. Keď sme, na kuse pergamenu, mali v rukách pas, požehnal som v srdci čestnému Nikodémovi. On sa potom so slzami v očiach porúčal a ešte raz Ma žiadal, aby som pri opätovnej návšteve Jeruzalema využil jeho dom, čo som mu aj prisľúbil. Ja som ho zase žiadal, aby udržiaval chrám v čistote, k čomu sa Mi aj zaviazal. A tak sme sa ráno rozišli.22,12

Čítať ďalej O titule