Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

208 – Pán so Svojimi v Kisjonovej záhrade. Matúš si usporiada svoje zápisky. Zemetrasenie, búrka na mori a víchrica.

Teraz opúšťame kopec a presúvame sa pod tienisté stromy. Tam, pod rozložitým figovníkom, bola lavička, na ktorú som si sadol, a zaspal som; a všetci ostatní, aj Mária v Mojej blízkosti, zaujali svoje miesta a pospali. Len Jonael, Jairuth a Matúš si sadli k záhradnému stolu, kde si Matúš začal usporadúvať svoje zvitky, a anjel Jonaelov a Jairuthov ho upozornil na viaceré nedostatky.208,1

Ako sa schyľovalo k poludniu, Baram, ktorý bol medzičasom na lodi s Kisjonom, postrehol, že na západe sa nad horizontom začali dvíhať veľmi ťažké mračná a vodná hladina sa stávala čoraz pokojnejšou, čo bolo istým znamením, že zakrátko vypukne ničivá víchrica spojená so zemetrasením. 208,2

Baram nato nechal z lode rýchlo vyniesť všetko jedlé a loď na brehu priviazal tak pevne, ako sa len dalo; a Baram ledva stihol prácu dokončiť, keď sa už dalo vidieť, ako more v diaľke začína stúpať do ohromnej výšky! 208,3

Vtedy prehovoril Kisjona: „Budeme musieť zobudiť Pána a Jeho učeníkov, lebo pri takejto výške vĺn, akú som ešte nikdy nevidel, by voda mohla zaplaviť celú záhradu a spiaci by tak mohli dojsť k ujme, či už väčšej alebo menšej. Tiež je možné, že loď bude vyhodená na pobrežie.“ 208,4

Hovorí Baram: „Áno, priateľu, ak Pán tentokrát nevytýči búrke žiadne hranice, potom škody, ktoré búrka spôsobí, budú nezmerné! Ja sa ale spolieham na Pána; On nás určite nenechá zahynúť! A myslím si, že pokiaľ On celkom pokojne spí, nemusíme sa prichádzajúcej búrky, ktorá tu bude už za niekoľko málo okamihov, veľmi alebo vôbec báť. Poďme ale predsa len rýchlo za Ním a upozornime ho na prichádzajúcu búrku!“208,5

Nato sa obaja spolu s lodníkmi ponáhľajú za Mnou a pokúšajú sa Ma zobudiť, ale tentokrát sa z dobrých dôvodov nezobudím. A pristúpi k nim anjel a hovorí: „Nechajte ho odpočívať a nebuďte ho, pretože spí práve kvôli tejto potrebnej búrke! Čoskoro sa ukáže, k čomu bola táto búrka dobrá!“ 208,6

Hovorí Kisjona: „Čo ale potom, keď sa vlny vysoké ako hory besne rozlejú dokonca aj po mojich záhradách?!“208,7

Hovorí anjel: „Tráp sa s niečím iným! Azda si myslíš, že Pán, hoci aj pred tvojimi očami spí, o tejto búrke nevie?! Pozri sa! On to tak chce, a preto sa to tak aj deje! Preto buď pokojný!“208,8

Kisjona sa pýta: „A ty poznáš dôvod?“ Anjel odvetí: „Aj keby som ho poznal, nesmel by som ti zatiaľ nič prezradiť, kým to nebude Jeho vôľa; preto sa už nič nevypytuj a buď úplne bez obáv a strachu – to, čo bude nasledovať, vám všetkým otvorí oči!“208,9

Po týchto slovách anjela, ktorý potom v úplnom kľude pomohol Matúšovi dať si do poriadku svoje zvitky, bol Kisjona pokojný, a Baram povedal: „Musím otvorene priznať, že čo žijem, nikdy som nevidel hrozivejšiu búrku ako tú, ktorá teraz pred nami každú chvíľu prepukne; tiež som však nikdy žiadnu búrku neočakával s väčšou ľahostajnosťou a neohrozenosťou. Pozri sa tamto! Sotva štvrťhodiny plavby pri miernom vetre z tejto zátoky, ktorá by sa za rovnaký čas dala ľahko aj preveslovať! Za pár okamihov by tu búrka mala byť!208,10

Sleduj ale tie neslýchané vlny valiace sa pozdĺž brehu mora, ešte na štvrťhodiny plavby z tohto zálivu priamo smerom na Sibarah! Podobajú sa na plávajúce kopce, ktoré budú každú chvíľu roztrieštené tisícimi bleskami! A predsa je záliv stále taký pokojný, že si túto búrku môžeme v jej vonkajšej podobe prezerať, akoby bola súčasťou pobrežia – to je veru mimoriadne zriedkavý úkaz! Treba priznať: Keď na čosi takéto dokáže človek hľadieť s pokojnou mysľou, tak je to s plnou vážnosťou mimoriadny, hrôzostrašne vznešený a krásny pohľad! Ale tí, ktorí sa teraz možno nachádzajú na vysokom mori, to teraz budú vidieť úplne inak ako my tu, v zrkadlovo pokojnom zálive!208,11

Celkovo je to k príšerne vyzerajúcej búrkovej línii ešte na pol hodiny plavby, a predsa, ako silno na naše uši dolieha burácanie hromu! Priamo na búrkovej línii to musí byť úplne ohlušujúce! Teraz tiež cítim aj značné chvenie zeme! Ty necítiš nič?“208,12

Hovorí Kisjona: „Ó áno, práve som ťa na to chcel upozorniť; no že pri tom všetkom zostáva môj záliv stále taký pokojný ako málokedy, to je zázrak nad zázraky! Lebo až príliš dobre viem, aký hrozivý zjav je tento záliv schopný nadobudnúť, keď raz začne besnieť! Ale voda v zálive, a tiež na značnej ploche mimo neho, je úplne pokojná. Ale sleduj, chvenie zeme sa zväčšuje! Len aby to nepoškodilo domy! Teraz ale v zálive vidím zvláštne kruhové vibrácie a mimo zálivu sa začína dvíhať prívalová vlna; už na seba nenechá dlho čakať! No, v mene Pána! Viac ako o tento pozemský život prísť nemôžeme, tak nech sa stane, čo sa má stať; Pán a anjel sú s nami! Je to ale hrôzostrašný obraz! Pane, buď milostivý a milosrdný ku všetkým hriešnikom!“208,13

Teraz začína byť nepokojný aj záliv. Silné nárazy vetra svištia pomedzi stromy a z čiernych mračien šľahá nespočet bleskov! Uprostred neslýchane desivého rachotu ich niekoľko udrie do zálivu, kde vyvolajú besniacu penu, no z rozžiarených mrakov stále nespadne ani jedna dažďová kvapka. Do kopca, na ktorom sme strávili noc, udrie blesk a premocný rachot tohto blesku zobudí z dobrého spánku všetkých okrem Mňa.208,14

Keď mnohí práve prebudení začujú nad sebou taký neslýchaný rámus, uvidia búrku všetkých búrok a úplne sa prebudia od desiatich bleskov, ktoré súčasne udrú do pobrežia, všetci sa rýchlo zdvihnú zo zeme, učeníci sa ponáhľajú ku Mne a budia Ma, vrieskajúc od hrôzy!208,15

A Judáš hovorí, úplne rozrušený: „Ale Pane! Ako vôbec môžeš spať pri takýchto zúriacich elementoch?! Veď z neba pršia rovno blesky! Kto je čo len na okamih v bezpečí pred smrťou? Pomoc, Pane, inak sa celá Zem zmení na ruiny!“208,16

Hovorím Ja: „Už ťa vari nejaký blesk trafil?“ Hovorí Judáš: „Zatiaľ síce nie, ale čo sa doteraz nestalo, to sa pri tejto búrke môže ešte veľmi ľahko stať! Preto hovorím, kým ešte žijem – ďalší blesk istotne zastaví moje rozprávanie na všetky veky vekov!“208,17

Ako Judáš takto hovorí, hľa, aj v zálive sa s veľkým dunením a rámusom začína dvíhať vysoká vlna, a keďže vlna sa zreteľne dvíha o niekoľko siah vyššie ako je naša poloha v záhrade, všetci učeníci začnú kričať, a niektorí sa dokonca pokúšajú utiecť na najbližšie vyvýšené miesto, odkiaľ ich ale hneď zaženie naspäť mnoho tisíc bleskov. „Pane, pomôž nám, ak vieš a môžeš – inak všetci zhynieme!“, kričia teraz stovky. Iba Matúš, Jairuth, Jonael a ich anjel sa nenechávajú zmiasť a už sú so svojou prácou takmer na konci.208,18

Tentokrát som však búrke, čo sa týka jej slepej zúrivosti a besnenia, nekládol žiadne prekážky, ale som ju nechal pokračovať – akurát nesmela spôsobiť ani tú najmenšiu škodu!208,19

Čítať ďalej O titule