Ku Mne však pristúpi Peter a úplne potajomky Mi vraví: „Pane, stiahol sa Otcov duch v Tebe do takej miery, že už túto búrku vôbec nedokážeš ovládnuť? Skús predsa len, či túto búrku nie je možné utíšiť!“ Hovorím Ja: „Existuje múdry dôvod, prečo sa táto búrka, ktorá už nebude dlho trvať, musí vybiť! Ak máš ale nejaké pochybnosti, potom vedz, že na mori je desať nepriateľských plavidiel, ktoré nás prenasledujú a majú nás pochytať a zahubiť! Táto búrka im však učiní to, čo nám chceli učiniť oni – ak je to ale tak, prečo Ma teda prosíš a žiadaš, aby som túto, pre našu dočasnú spásu takú potrebnú búrku, zastavil? Nechaj ju vyčíňať, až kým sa úplne nenaplní jej zmysel, potom už sama spokojne dospeje k svojmu koncu! Pozri sa tam a povedz Mi, čo to na zúrivých chrbtoch ako hory vysokých vĺn nesie more, a sem a tam, hore a dole si to pohadzuje ako zlé a zlomyseľné dieťa svoje rozsypané hračky!“209,1
Peter sa zahľadí na búrkou rozkolísanú šíru plochu mora a čoskoro zbadá trosky viacerých lodí a zopár menej poškodených celých lodí, a to všetko – lode aj trosky – si mocné vlny pohadzujú ako smeti. Všimne si tiež niekoľko ľudí, ktorí, pridržiavajúc sa jednotlivých trosiek, sa z posledných síl snažia dosiahnuť breh, pričom ich jedna vlna za druhou pochováva, a z času na čas ich nejaká vymrští do výšky.209,2
Potom ako Peter tieto scény nejakú chvíľu pozoruje, povie Mi: „Pane, odpusť mi; veď predsa vieš, že som stále hriešny človek, a preto som Ťa aj obťažoval s touto naozaj hlúpou otázkou, ale teraz mi je už všetko jasné! Zlí farizeji z Jesairy si zavolali pomoc z Jeruzalema, a bolo vyslaných desať lodí s rímskymi vojakmi, aby nás pochytali. Museli sem ísť po vode, lebo po suchej zemi by sa sem na Kis (názov miesta, ktoré celé patrilo Kisjonovi) nedokázali len tak ľahko dostať, a teraz za svoju námahu dostali zaslúženú odmenu! Títo nám už neurobia nič, a ako sledujem smer vĺn, polámané a roztrieskané lode sú hnané smerom na Sibarah, kde je množstvo útesov, na ktorých – pri tejto neslýchanej a nevídanej búrke – len ťažko niekto vyviazne so životom! Ach, to je veľmi dobré, že toto zlé, cudzoložné plemeno konečne raz obdržalo takýto rozsudok! Takéto dianie je veľmi dobré nato, aby farizejom vzalo akúkoľvek ďalšiu odvahu pokúšať sa o niečo voči Tebe!“209,3
Hovorím Ja: „Satan sa tisícky tisíckrát nechá udrieť po ústach, no aj po tisíckach tisícov úderov zostáva stále rovnaký, nadovšetko zlý nepriateľ Boha a všetkého dobrého a pravdivého, čo pochádza z Ducha Božieho. Tí, ktorí sa teraz mŕtvi vznášajú na mori, nám už síce viac neublížia, ale namiesto nich povstanú iní a donútia nás uniknúť do gréckych miest! A na to nebudeme musieť čakať veľa týždňov!“209,4
Hovorí Peter: „Pane, ale kým zotrváme tu, budeme mať pokoj?“209,5
Hovorím Ja: „Áno, áno, to iste, avšak na Zemi býva ešte viac ľudí a národov, pre ktorých je evanjelium rovnako potrebné ako pre vás, a stvoril ich Otec, ktorý stvoril aj vás! Za týmito musíme ísť napriek všetkému prenasledovaniu, ktoré nás ešte čaká, a priniesť im dobré správy z nebies! Síce nás budú tiež prenasledovať, ale časom sa predsa len obrátia a ako jahňatá sa vrátia do našej ohrady!209,6
My sme dobrí, a svet je zlý, takže od neho nemôžeme očakávať nič dobré – okrem sladkej jahody tu a tam, medzi množstvom buriny! Teraz ale sleduj, búrka ustupuje a nebezpečenstvo nateraz pominulo!209,7
(Baramovi:) Priateľu, búrka ustupuje, s búrkou prešlo aj poludnie, takže sa naobedujeme, aby sme mali dostatok síl na poobedňajšiu prácu.“ 209,8
Vôbec nie je nutné podrobnejšie rozoberať obed, ani účinky predchádzajúcej veľkej búrky, ktorá obzvlášť postihla tých desať lodí; stačí vedieť, že z tisíc ľudí, ktorí boli na lodiach, len piati vyviazli živí – všetci ostatní padli za obeť moru, a na útesoch Sibarah ešte po roku nachádzali rozložené a rybami ohlodané telesné pozostatky, rovnako ako množstvo rôznych rímskych zbraní a reťazí určených pre Mňa a Mojich učeníkov.209,9
Že takáto búrka mala na farizejov, ako aj na Rimanov – najmä v Kafarnaume a Nazarete – veľmi pokorujúci účinok, netreba bližšie rozvádzať; a Ja som mal, spolu s tými, ktorí boli so Mnou, niekoľko týždňov pokoj. 209,10
Avšak poobede toho dňa sa už nič zvlášť podstatného neudialo, a učeníci preto išli s Kisjonom na more chytať ryby a do večera sa im podarilo päť dobrých záťahov tých najlepších rýb z mora – tie priniesli do pivníc Kisjonovi, ktorý z nich mal veľkú radosť, a na večeru sa hneď muselo čo najlepšie pripraviť aspoň sto kusov, a to s rôznymi koreninami a všelijakými dobrými bylinami. Tak sa skončil deň a po večeri sme si dobre odpočinuli, čo už aj všetci potrebovali.209,11