Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

207 – Hýrenie; jeho zlý vplyv na dušu. Duchovná smrť ako následok nestriedmosti. O pravom pôste. Škodlivosť umŕtvovania tela ako prostriedku pre komunikáciu s duchmi. Pánov život a učenie ako náš vzor.

Obaja, a tiež mnohí ďalší, ktorí si vypočuli anjelove vysvetlenie, vytriešťajú oči, a Peter sa Ma pýta: „Pane, čo je na tom, o čom teraz hovoril Jonaelov služobník? Predsa len to znie až príliš zvláštne! Ako môže byť telo živené výkalmi duše!? Má azda duša žalúdok a dokonca aj konečník?“ 207,1

Hovorím Ja: „Anjel hovoril úplnú pravdu, tak to je. Preto hýrenie a hodovanie činí samotnú dušu zmyselnou a hmotnou; je prejedená, a telo nedokáže prijať všetky výkaly z duše, a následkom je, že výkaly zostávajú v duši, tlačia ju a trápia tak, že potom použije všetky prostriedky a možnosti, aby zo seba tie nadmerne nahromadené výkaly dostala. Možnosťami sú potom rôzne necudnosti, smilstvo, cudzoložstvo a ďalšie podobné veci. 207,2

Keďže to však duši poskytuje určitý pôžitok, bude sa táto čoraz viac a viac oddávať zmyselnosti, a nakoniec ešte viac prepadne hýreniu a hodovaniu, stane sa úplne zmyselnou a v duchovných veciach celkom temnou, následne tvrdou, bezcitnou a na konci zlou, pyšnou a arogantnou.207,3

Keďže takáto duša kvôli práve ukázanému spôsobu života svoju duchovnú hodnotu stratila a nutne stratiť musela, a stala sa tak duchovne mŕtvou, začína si zo svojich výkalov doslova budovať trón, a nakoniec v tom, že má také bohatstvo výkalov, dokonca nachádza slávu a vážnosť.207,4

Hovorím vám: Všetci ľudia, ktorí majú na svete pôžitok z toho, čo lahodí ich zmyselnosti, sedia ako duše po uši a oči vo vlastných hustých výkaloch, a sú preto duchovne úplne hluchí a slepí, a už viac nechcú vidieť, počuť a rozumieť tomu, čo by im mohlo pomôcť.207,5

Preto buďte v jedení a pití vždy striedmi, aby ste vo svojich dušiach neochoreli a tieto nezahynuli vo svojich výkaloch!“207,6

Peter sa zatvári veľmi zamyslene a hovorí: „Pane, ak je to tak – o čom niet pochýb – potom by sa človek mal skôr postiť ako jesť?“207,7

Hovorím Ja: „Kto sa v pravý čas postí, činí lepšie ako ten, kto celý čas hýri a hoduje; no aj tak existuje rozdiel medzi postením sa a postením sa! Ten pravý pôst spočíva v tom, že sa človek zdržiava akéhokoľvek hriechu a všetky veci sveta si zo všetkých síl sám odopiera, svoj kríž (v tých časoch, obrazne: bieda, núdza a súženie) si berie na svoje plecia, a tak Ma nasleduje bez toho, aby sa nejako zvlášť ostýchal jedenia a pitia, ale tiež nie tak, aby z uspokojenia prirodzenej potreby prechádzal do požívačnosti. Každé iné postenie sa má len malú alebo vôbec žiadnu hodnotu.207,8

Lebo existujú ľudia, ktorí sa určitým umŕtvovaním svojho tela usilujú preniknúť do sveta duchov, a potom s ich pomocou ovládnuť sily prírody; to potom duši nielenže k ničomu nie je, ale jej to aj nesmierne škodí. Vtedy duša padá zo stromu života ako predčasne zrelý plod, ktorého životné jadro je vždy zhnité, prázdne, hluché a teda mŕtve.207,9

Takéto umŕtvovanie a postenie sa preto nie je žiadna cnosť, ale veľmi hrubý hriech!207,10

Preto ten, kto chce žiť presne podľa pravého poriadku, nech žije práve tak, ako žijem Ja sám, a ako učím žiť vás – potom aj uvidí, ako v ňom plod života rozkvitne ako plne zrelý, a nesformuje sa v ňom žiadne mŕtve, ale úplne živé jadro pre budúci večný život v duchu a pre to najživšie sebauvedomenie v tom najlepšom poriadku, a tým najplodnejším spôsobom. Teraz viete aj to, čo máte po správnosti činiť podľa plného božského poriadku; preto tak konajte, aby ste v sebe mali život!207,11

Teraz však slnečné lúče začínajú čoraz viac a viac získavať na sile, preto sa z tohto kopca presunieme do tienistej záhrady a ty, Môj pisár Matúš, si teraz môžeš usporiadať svoje zvitky, a pre dokonalejšie zachytenie toho, čo sa udialo a vyučovalo, pozapisovať svoje poznámky. My ale budeme trochu odpočívať!“207,12

Čítať ďalej O titule