Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

206 – Veselá nálada hostí pri raňajkách; anjelov smútok. Veľká veselosť má blízko k hriechu. O procese trávenia u ľudí. Telo, duša a duch.

Keďže víno všetkým dôkladne rozhýbalo jazyky, ani netreba rozvádzať, že pri takýchto raňajkách boli všetci veľmi veselí a urozprávaní. Dokonca aj Jonael a Jairuth sa rozveselili, a tak Ma prosili, aby som ich v takomto dobrom naladení nechal odísť domov do Sychar! A Ja som im dovolil, aby odišli v takomto spokojnom rozpoložení.206,1

Nato hovoria: „Pane, že nám to povoľuješ, je iste dobré, lebo keď sme šťastní, nedopustíme sa žiadnych hriechov; zostáva tu ale veľká otázka, či takí dokážeme byť!“206,2

Hovorím Ja: „No, áno, dokážete – a budete veselí!“206,3

Ale anjel tých dvoch po takomto prísľube trochu posmutnel. Jonael to postrehol a spýtal sa Ma na dôvod.206,4

A Ja som povedal: „Pretože anjel až príliš dobre vidí, že medzi veľkou veselosťou a hriechom je len veľmi malý a úzky priestor! Už vopred vidí tú námahu, ktorú s vami bude mať na ceste domov, aby vás ochránil pred hriechom, a preto je teraz trochu smutný. Dajte mu tiež napiť vína; možno mu to trochu vylepší náladu!“206,5

Jonael ihneď podá anjelovi plný pohár vína; ten si pohár vezme a celý ho vypije, čomu sa tí dvaja veľmi čudujú, keďže sa s niečím takým u neho predtým nestretli.206,6

Avšak anjel povedal: „Už som pri vás dosť dlho, prečo ste mi teda nikdy predtým nepodali pohár?“206,7

Hovorí Jonael: „Ale ako by nám mohlo čo len vo sne napadnúť, že anjel na tomto svete prijíma hmotnú potravu?!“206,8

Hovorí anjel: „Zvláštne! Videli ste predsa, že aj Pán všetkých svetov je a pije, a On je predsa najväčší a najdokonalejší Duch! Ako by sme potom my, anjeli, keď musíme používať telo, aby sme vám slúžili v hmote, mohli nejesť a nepiť?!206,9

Dajte mi aj trochu z ryby a chleba, a hneď uvidíte, že nielen pijem, ale si dokážem aj dobre zajesť; lebo kde Pán prijíma pozemské jedlo, tam ho prijímajú aj anjeli.“206,10

A Jonael podá anjelovi celú jednu rybu a poriadny kus chleba, anjel si ich vezme a skonzumuje ich.206,11

Potom ako im anjel obom ukázal, že aj duch môže úplne dobre konzumovať hmotné jedlo, Jonael sa ho opýtal, ako je niečo také možné, keďže vo svojej podstate je predsa duchom.206,12

Hovorí anjel: „Vari si už niekedy videl jesť mŕtveho?“ Hovorí Jonael: „Také niečo ešte nikto nikdy nevidel:“206,13

Hovorí anjel: „Keď teda telo bez duše a ešte viac bez ducha, telo, ktoré je takmer čistou hmotou, neprijíma a nemôže do seba prijímať žiadnu potravu, potom je to práve duša a živý duch v nej, ktorí do seba prijímajú potravu. Keďže však telo nie je ničím iným ako nástrojom duše a samo o sebe pre seba nepotrebuje žiadne jedlo, potom sú to práve duša a duch, ktorí – kým sú na Zemi a obývajú a udržiavajú svoje telo – prijímajú potravu, pričom ho nechávajú jesť svoje výkaly! Lebo telo je vyživované výkalmi duše. 206,14

Ak je to však aj pri stále ešte hmotných ľudoch len duša, ktorá, kým spočíva v tele, prijíma potravu zo Zeme, potom mám iste aj ja, ako duša a duch – kým kráčam po Zemi svojimi nohami a kde som si, aby som mohol slúžiť vašim záujmom, z hmoty vzduchu vytvoril tiež určité telo – právo prijímať do seba pozemskú stravu?! – Čo si myslíte vy?“206,15

Čítať ďalej O titule