Hovorí Ahab: „To je vysoká a hlboká pravda; no napriek tomu by som k tomu chcel podotknúť, že úplne nezištná láska – prinajmenšom u ľudí – nemôže existovať; lebo ako som premýšľal špeciálne o láske, táto vychádza, nech je aj akákoľvek čistá, predsa len viac alebo menej z lúpeže.205,1
Pozri sa, ja Ťa určite milujem tak vrúcne, ako Ťa len človek môže milovať; áno, ak aby to bolo možné, chcel by som Ťa z čistej lásky vtiahnuť celého do môjho tela – a tam si Ťa vložiť do srdca!205,2
Teraz sa ale pýtam, či by som také niečo dokázal cítiť aj voči nejakému inému, mne úplne ľahostajnému človeku!? – Prečo nie? Prečo to teda cítim pri Tebe?! – Odpoveď dáva vec samotná!205,3
Viem, kto si, a viem, čo dokážeš, a viem aj to, čo môžem cez Teba a dodržiavaním Tvojho učenia dosiahnuť – a to je teda aj nepopierateľným dôvodom mojej najvrúcnejšej lásky k Tebe. Lebo ak by si nebol tým, kým si, aj moja láska k Tebe by istotne bola oveľa slabšia. Pre Teba a v Tebe mám teda nesmierny záujem, a preto Ťa chcem a budem milovať!205,4
Nechcem tvrdiť, že Ťa teraz milujem, aby som na tom nejako zvlášť získal – pretože z lásky k Tebe sa vzdám všetkého na tomto svete – no napriek tomu sa tu moja láska vydáva na veľmi zvláštnu lúpež; lebo sa Ťa chce zmocniť, keďže si pre ňu viac ako celý svet!205,5
Práve väčšia hodnota, či už hmotná alebo duchovná, určuje príťažlivosť pre lásku. Obchodník, ktorý hľadal perly, predal všetko a kúpil si tú veľkú perlu, ktorú objavil. Prečo? Pretože mala oveľa väčšiu hodnotu ako všetko to, čo dovtedy vlastnil! Určite je to vznešený záujem, ale predsa len to je a zostáva byť záujmom, a bez neho niet, aspoň u ľudí, žiadnej lásky! A keď ma niekto chce presviedčať o nezištnej láske, ktorá možno tak môže existovať u Boha, poviem mu: ,Priateľu, môžeš byť veľmi múdry, ale čo sa týka lásky, ešte si o nej neuvažoval dostatočne hlboko!‘205,6
Áno, božská pravá láska sa od pekelnej určite nesmierne odlišuje v tom, že božská láska síce lúpi, práve tak ako pekelná, ale všetko zase vracia naspäť! Zhromažďuje len preto, aby mohla dať naspäť, zatiaľ čo pekelná láska lúpi len pre svoje vlastné ústa, a naspäť nechce dať nič. 205,7
Keď si však osvojíme lásku nebies, vieme, že pritom nemôžeme stratiť, ani škodovať, ale len v každom ohľade – čím viac dáme – tým viac a viac získať. 205,8
Pripomíname dieru vyhrabanú do zeme – čím viac zeme stratí, tým väčší bude vnútorný priestor pre prijatie svetla a nebeského vzduchu. Pane, domnievam sa, že v tomto nemám nepravdu; čo na to hovorí Tvoja nekonečne vysoká múdrosť?“205,9
Hovorím Ja: „Nič, než to, že v tom máš úplnú pravdu; lebo ak by láska nebola lúpežníkom, tak či onak by to nebola žiadna láska; lebo každá láska túži a chce mať.205,10
Ale práve v zmysle toho vlastníctva spočíva nekonečná priepasť, a tá od seba naveky oddeľuje nebo a peklo!205,11
Teraz už ale Baramovi ľudia prinášajú raňajky; preto by sme mohli – keď sme sa teraz hodiny starali o ducha – pomyslieť na pár okamihov aj na hladné telo.“205,12
Baram Mi na zlatej mise prinesie tú najchutnejšiu a najlepšie pripravenú rybu a plný pohár vína, a prosí Ma, aby som ho považoval za hodného a preukázal mu tú milosť, že prijmem z jeho ruky raňajky.205,13
A Ja mu hovorím: „Tento tvoj skutok nezostane bez odmeny; lebo túto námahu si podstúpil z veľkej lásky ku Mne a z rovnako veľkej lásky k bratovi Kisjonovi, s ktorým si súcitil a myslel si si, že bratovi Kisjonovi musí prísť trochu zaťažko starať sa niekoľko dní o potreby niekoľkých stoviek hostí.205,14
Hovorím ti: Kisjona vôbec netrpí núdzou, lebo my všetci by sme jeho zásoby nedokázali skonzumovať ani za desať rokov. Ale keďže si si vo svojom srdci myslel, že Kisjonovi by nakoniec mohli chýbať potrebné zásoby, a preto si sa mu z veľkej diaľky ponáhľal na pomoc, bude tvoja odmena taká veľká, akoby si to isté učinil pre úplne chudobného človeka. Lebo u Boha sa hľadí len na srdce dávajúceho.205,15
Teraz si ale tiež sadni ku Mne a jedz z jednej misy so Mnou a bratom Kisjonom, lebo tá ryba je taká veľká, že sa z nej viac ako dosť najedia aj traja ľudia!“ – Baram tak učinil a rovnako aj Kisjona.205,16
A s plným východom slnka tak začali raňajky a trvali okolo dvoch hodín, lebo s rybami sa jedlo zďaleka neskončilo, keďže po rybách nasledovalo ešte množstvo ďalších občerstvení.205,17