Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

204 – Vznešené súperenie medzi Kisjonom a Baramom. Kto činí dobro, má dobrý vietor v plachtách. Podobenstvo o matke s dvoma nerovnakými synmi. Pravá, čistá láska a láska zištná.

Keď už slnko začína ráno takmer vychádzať, Jonaelov a Jairuthov anjel budí všetkých, ktorí ešte spia, a Kisjona, ktorý mal so svojou rodinou lôžko vedľa Mňa, rýchlo poveril svoju ženu a svoje dcéry, ako aj všetko ostatné služobníctvo, aby sa postarali o dobré raňajky!204,1

Ja však hovorím ustarostenému Kisjonovi: „Pre dnešok to nechaj tak, veď raz musíme aj bratovi Baramovi z Jesairy prenechať tú radosť! Pohliadni tam na more! Tam, neďaleko od brehu, stojí plne naložená Baramova loď, a jeho synovia a sluhovia sú zamestnaní tým, aby nám sem doniesli jedlo. Preto buď, milý brat, dnes úplne bez starostí, lebo na veľkej lodi sú uložené aj výdatný obed a večera, a k tomu štyridsať mechov najlepšieho vína z Grécka.“204,2

Hovorí Kisjona: „Ach, pozrime sa na toho mĺkveho Barama! O svojom úmysle nepovedal ani slovo; večer sa úplne potajomky vytratil; myslím, že zmizol čoskoro po našom príchode, a teraz je už tu aj s plne naloženou loďou! Musel mať dobrý vietor, inak by tu, pri všetkej tej práci, ešte dlho nebol – lebo pri zlom vetre je to odtiaľto do Jesairy na celý deň veslovania.“ 204,3

Hovorím Ja: „Bratu, ver tomu, že kto zamýšľa dobro, bude vždy vedený dobrým vetrom; kto má však v úmysle zlo, bude ho viesť zlý vietor.204,4

Boli raz dvaja bratia, a mali matku, ktorá mala veľa pokladov. Obaja matku veľmi milovali, takže matka nevedela, ktorý z tých dvoch ju má radšej, aby mu preto dala väčšie dedičstvo. Skutočne ju však ľúbil len jeden – ten druhý mal na očiach len to veľké dedičstvo, a preto vždy matke preukazoval tú najväčšiu pozornosť a nezriedka aj predčil toho brata, ktorý matku naozaj miloval.204,5

Dobrý syn, keďže matku skutočne ľúbil, nemal voči svojmu bratovi ani to najmenšie podozrenie, a mal z toho len veľkú radosť, keď jeho brat prinášal milovanej matke naozaj veľa radosti. Takto veci dobre išli niekoľko rokov. 204,6

Keď ale bola matka staršia a slabšia, zavolala si k sebe oboch synov a povedala: ,Neviem zistiť, ktorý z vás dvoch ma miluje viac, aby som mu za to dala väčšie dedičstvo, preto chcem, aby ste, keď dožijem, dostali z dedičstva rovnakým dielom!‘204,7

Vtedy prehovoril dobrý syn: ,Matka, vďaka tvojej starostlivosti som sa naučil pracovať a dokážem si zarobiť na toľko chleba, koľko potrebujem; Boha budem však so všetkou vrúcnosťou môjho srdca prosiť, aby ťa ponechal žiť tak dlho ako mňa, aby si svoj poklad mohla spravovať pre dobro celého domu! Lebo ak by som musel mať dedičstvo bez teba, len by ma to trápilo a zosmutnel by som zakaždým, keď by som naň pohliadol. Preto si, drahá matka, ponechaj to dedičstvo a daj ho, komu chceš! Pre mňa je tým najlepším dedičstvom tvoje srdce, kiež by ho Boh chcel dlho udržať pri živote!‘ 204,8

Keď si matka s veľmi dojatým srdcom vypočula reč svojho dobrého syna, povedala, skrývajúc svoje vnútorné pohnutie: ,Najdrahší syn, tvoje vyznanie vo mne síce vyvoláva neopísateľnú radosť, ale napriek tomu nemôžem cudzím darovať dedičstvo určené tebe. Ak na ňom nechceš mať žiaden podiel, potom by si, keď ja dožijem, mal vziať celé dedičstvo tvoj brat, a ty by si mu mal slúžiť a v pote tváre si zarábať na svoj chlieb!‘204,9

Hovorí ten dobrý syn: „Najdrahšia matka, keď budem slúžiť a pracovať, moje srdce bude na teba stále spomínať s tou najväčšiu vďakou a hovoriť: ,Hľa, takto ťa naučila pracovať tvoja milovaná, nežná matka!‘ Keby som však mal dedičstvo, nakoniec by som zlenivel, oddával sa príjemnému životu v záhaľke, a nakoniec možno zabudol aj na teba samotnú! Preto nechcem peniaze, ktoré si si nahonobila, lebo neodrážajú charakter tvojho srdca, ale len cisárovu moc v jeho zemi. Ale to, čo som si z tvojho srdca zobral, to aj nesie jeho pečať a má v mojom srdci svoje pevné miesto; a preto mi je toto dedičstvo – ktorým si ma ty, najdrahšia matka, bohato obdarovávala už od kolísky, a pomocou ktorého som si zaobstaral už veľa dobrých a drahých vecí – neopísateľne milšie ako to, ktoré si získala prácou a námahou svojich rúk! Pohľad naň by ma len rozosmutnil, lebo by som si pritom stále musel myslieť: ,Hľa, to stálo tvoju milovanú matku veľa námahy a práce; možno často aj plakala od bolesti, keď sa starala o to, aby ti zabezpečila dedičstvo!‘ A vidíš, najdrahšia matka, z toho by som sa predsa nemohol tešiť, keďže ťa mám tak nesmierne rád!‘204,10

Matka, dojatá k slzám, zavolá druhého syna a povie mu, ako zmýšľa a čo chce jeho brat.204,11

Na to tento odpovie: ,Ja som si vždy myslel, že brat je síce vznešený človek, ale v istých veciach je čudák! V tomto som ja úplne iný človek! Rovnako, ako si ťa ctím a vážim, drahá matka, rovnako si ctím aj všetko, čo mi chceš a ideš dať, a preto si s tým najvďačnejším srdcom beriem celé dedičstvo, a služba, ktorú mi poskytne môj brat, tiež nezostane bez odmeny. Ak by si to však ty, drahá matka, chcela, mohla by si mi dať polovicu dedičstva vopred, aby som si mohol kúpiť pozemok a vziať si ženu?!‘204,12

Hovorí matka, trochu zarazená odpoveďou druhého syna: ,Čo som povedala, pri tom aj zostane! Dedičstvo dostaneš až po mojej smrti!‘204,13

Nato druhý syn posmutnel a odišiel preč.204,14

Po roku však matka veľmi ochorela, a keď obaja synovia pracovali na poli, prišla slúžka a zavolala oboch k matke, aby ten najhodnejší z nich prijal podľa matkinej vôle od nej požehnanie.204,15

Z toho bol dobrý syn veľmi smutný a nahlas sa cestou modlil k Bohu, aby uchoval matkin život.204,16

Zlého syna to ale veľmi hnevalo a modliacemu sa bratovi povedal: ,To chceš vážne svojou modlitbou predpisovať prírode zákony?! Koho čas nadišiel, či už je to otec, matka, brat alebo sestra, musí zomrieť, tam už viac nepomôžu nijaké prosby, ani žiadne modlenie! Preto mojím mottom je: Čo Boh chce, s tým som aj ja spokojný!‘204,17

Dobrý brat bol však z toho ešte viac smutný a ešte vrúcnejšie sa modlil o život drahej matky.204,18

Keď vošli do miestnosti, kde ležala chorá matka, zlý syn povedal: ,Ja som vedel, že ty tak rýchlo neumrieš! – Nato jej začal vykladať, ako sa nemá obávať smrti!204,19

Ale ten dobrý syn plakal a nahlas sa modlil. Boh však vypočul vzdychy dobrého syna, poslal k lôžku chorej matky anjela, a ten ju úplne uzdravil. 204,20

Matka čoskoro vstala z lôžka, lebo pocítila, že vyššia moc jej prinavrátila zdravie. A keď urobila pár krokov a všimla si, aké sú jej nohy plné sily, povedala: ,Za to môžem ďakovať vrúcnym prosbám toho môjho syna, ktorý si kvôli pravej láske ku mne nevzal ponúkané dedičstvo! Veru, hovorím ti, ty môj najmilovanejší syn: Keďže si z pravej lásky ku mne nechcel mať nič, budeš mať teraz všetko – čo je moje, je aj tvoje! Ale ty, ktorý si ma miloval len kvôli dedičstvu a môj koniec túžobne očakával, lebo som bola taká dobrá a všetko ti prenechala, teraz nedostaneš nič a navždy zostaneš sluhom ľudí!‘ – 204,21

Pozrite sa teraz na toto podobenstvo! Čo myslíte, ktorý z tých dvoch synov mal dobrý, a ktorý zlý vietor?“204,22

Hovoria učeníci: „Zjavne ten, ktorý svoju matku skutočne miloval!“ 204,23

Hovorím Ja: „Správna odpoveď! Ale hovorím vám: Presne tak, ako konala táto matka, bude raz konať aj Otec na nebesiach!204,24

Kto Ma nemiluje kvôli Mne samému, ten sa nedostane tam, kde budem Ja! 204,25

Človek musí Boha milovať bez vyhliadky na zisk, tak ako ho miluje Boh – inak bude božského úplne nehodný!“204,26

Čítať ďalej O titule